Autonómne nervový systém sa chápe ako súhrn nervu a zhluk nervových buniek bunky, ktoré autonómne regulujú životné funkcie ľudského organizmu. Primárne choroby vegetatívneho nervový systém sa zvyčajne vyskytujú zriedka.
Čo je autonómny nervový systém?
Autonómna časť nervový systém ktorý riadi životne dôležité orgánové funkcie ľudského organizmu, ako je dýchanie, metabolizmus, trávenie a krv tlak, bez toho, aby podliehal vôli alebo vedomiu človeka, sa nazýva autonómny nervový systém. V závislosti od priebehu a funkcie nervových vlákien sa rozlišuje sympatický (sympatický), parasympatický (parasympatický) a enterický nervový systém. Zatiaľ čo sympatický a parasympatický nervový systém reguluje rôzne orgánové systémy v antagonistickej súhre, enterický nervový systém, nazývaný tiež črevný nervový systém, riadi črevné funkcie a trávenie prostredníctvom nervových plexusov umiestnených medzi svalovými vrstvami črevnej steny.
Anatómia a štruktúra
Autonómny nervový systém je rozdelený na sympatický, parasympatický a enterický nervový systém. Sympatické nervové vlákna pochádzajú z bočných rohov miecha (medulla spinalis) a beží v hlava, krka truhla oblasti cez miechový nerv (miechový nerv) do pravého alebo ľavého truncus sympathicus (hraničná šnúra), ktorý sa skladá z gangliového reťazca (zhromaždenie nervových buniek mimo CNS) a je umiestnený v blízkosti tiel stavcov. Z truncus sympathicus sa sympatické nervové bunky rozširujú jednotlivo alebo v kombinácii s chrbticou nervy do orgánov, ktoré sa majú špecificky inervovať. V brušnej a panvovej oblasti sa sympatické vlákna prepínajú do prevertebrálnych ganglií a následne tvoria nervové plexusy (plexus) spolu s parasympatickými vláknami, ktoré viesť s krv plavidlá zodpovedajúcim orgánom. Navyše k vnútorné orgánysa Sympatický nervový systém dodáva plavidlá, hladké svaly a slzy, sliny a potné žľazy. Parasympatické vlákna naproti tomu pochádzajú z mozgový kmeň a krížová dreň (miecha segmenty S1 až S5), odkiaľ sú viesť, spolu s lebečnou a spinálnou nervy, parasympatickým gangliám, ktoré sa nachádzajú v blízkosti alebo v orgánoch úspechu. Plexusy parasympatiku sú detegovateľné v žalúdok, mechúr, črevá rovnako ako maternica, medzi inými. Enterický nervový systém riadi črevnú funkciu hlavne prostredníctvom dvoch plexusov (myenterický plexus, submukózny plexus) umiestnených medzi črevnými svalmi, ktoré inervujú celé črevné svalstvo.
Funkcie a úlohy
Autonómny nervový systém inervuje takmer všetky orgány ľudského tela, najmä sympatické a parasympatické nervové vlákna. Sympatický a parasympatický nervový systém tu fungujú ako antagonistické náprotivky, ktorých interakcia zaisťuje optimálnu funkciu orgánov v tele. koordinácie so špecifickými potrebami organizmu. Kým Sympatický nervový systém všeobecne zaisťuje zvýšenie výkonu podľa princípu „boj alebo útek“, parasympatický nervový systém zaisťuje pravidelné telesné funkcie v pokoji, ako aj fyzickú regeneráciu a tvorbu vlastných zásob tela. V súlade s tým Sympatický nervový systém riadi napríklad zvýšenie frekvencie a kontrakcie srdce, Kým parasympatický nervový systém spôsobí zníženie oboch parametrov. Podobne interakcia sympatického (dilatačného) a parasympatického (zúženého) nervového systému reguluje koronárne tepny, priedušky a pupilárna funkcia. Navyše sympatická a parasympatická nervy sa podieľajú na kontrole mužského pohlavia hormóny, pričom sympatické nervové vlákna spôsobujú ejakuláciu a parasympatické vlákna spôsobujú erekciu. Sympatické nervové vlákna navyše zaisťujú mierne zúženie mozgu plavidlá rovnako ako koža, slizničné a viscerálne cievy. Enterický nervový systém riadi peristaltiku črevných svalov, gastrointestinálnu sekréciu a krv prietok a črevné imunologické funkcie spôsobom závislým od sympatiku-parasympatiku.
Choroby
Všeobecne možno primárne ochorenia autonómneho nervového systému pozorovať zriedka. Trauma môže mať za následok zhoršenie voda vyvážiť a regulácia telesnej teploty ako priame poškodenie hypotalamus, keďže systémové choroby ako napr cukrovka mellitus alebo rakovina ovplyvňujú celkovú funkciu sympatiku. Známym klinickým obrazom je tzv Hornerov syndróm, ktorá je spôsobená zlyhaním cervikálneho sympatického nervového systému a vyznačuje sa triádou špecifických príznakov. Z dôvodu zlyhania musculus dilatator pupillae, ktoré riadi sympatický nervový systém, sa žiak je zúžený (mióza) v dôsledku poškodenia sympaticky inervovaného musculus tarsalis očné viečko visí dole (ptóza) a v dôsledku zlyhania musculus orbitalis leží očná guľa nižšie (enophthalmos). Ak je ovplyvnený enterický nervový systém alebo enterický plexus, je narušená funkcia čriev. Choroby ako napr Crohnova choroba (chronické zápal čreva), Hirschsprungova choroba (vrodený megakolón) a ulcerózna kolitída (chronické zápal z dvojbodka) môže mať za následok. Zníženie hodnoty parasympatický nervový systém sú spojené najmä s poruchy spánku. Okrem toho môžu vegetatívne poruchy ovplyvňovať reguláciu krvi (kolísanie krvi), reguláciu dýchania (hyperventilácia, dýchavičnosť), vaskulárna regulácia (Raynaudov syndróm), gastrointestinálna regulácia (podráždené črevo, žalúdok), mechúr kontrola (podráždený močový mechúr), termoregulácia (potenie alebo (potenie alebo zmrazenie), krvný cukor kontrola (pokles hladiny cukru v krvi, záchvaty slabosti), funkcia vnútorného ucha (hučanie v ušiach, závrat), žiak motorická funkcia (rozmazané videnie), bolesť regulácia (vulvodynia, fibromyalgia syndróm) a imunitná obrana (zvýšená náchylnosť na infekcie). Okrem toho majú poruchy autonómneho nervového systému obvykle za následok zvýšenú citlivosť.
