Biopsychológia sa snaží vysvetliť ľudské správanie a skúsenosti a vidieť ich v biologickom kontexte pre telo.
Čo je to biopsychológia?
Biopsychológia sa pokúša vysvetliť ľudskému správaniu a skúsenostiam telo a pozerať sa na ne v biologickom kontexte. Procesy v mozog a centrálne nervový systém hrať hlavnú úlohu v biopsychológii. Pre biopsychológiu sú zaujímavé vzťahy medzi základnými biologickými procesmi a reakciami ľudí na ich vzorce správania, ktoré zahŕňajú procesy všetkých orgánov tela, pričom prednosť majú všetky procesy v tele. mozog. Biopsychológia teda predstavuje podpole psychológie, ale aj neurovedy. Podrobnejšie sa uvažuje najmä o činnosti organizmu na pocity, správanie, sny a myslenie. Rovnako sa uvažuje o duševných stavoch a ich vplyve na biologické funkcie a štruktúry.
Metódy a prúdy
Samozrejme, procesy v mozog a centrálne nervový systém hrať zásadnú úlohu. V biopsychológii je stredobodom pozornosti ľudská bytosť. Priekopníkmi tejto subdisciplíny psychológie boli práce psychológov Williama Jamesa a Wilhelma Wundta, ktorí patria k zakladateľom modernej a vedeckej psychológie. Aj keď má biopsychológia ústrednú základnú tému, je možné ju rozdeliť do niekoľkých príbuzných podpolí. Jednou z hlavných oblastí je fyziologická psychológia, ktorá skúma, aké mechanizmy nervového správania sa vyskytujú raz nervový systém je manipulovaný. Dôraz sa kladie na budovanie teórie a súvisiace vysvetľujúce modely, ktoré vyplynuli z výsledkov rôznych experimentov. Takéto štúdie sa typicky uskutočňujú na biologickej úrovni, konkrétne ako intervencie do mozgu, pri ktorých sa pomocou veľmi špecifickej manipulácie pozorujú účinky parametrov správania. Z tohto dôvodu sú pokusy na zvieratách informatívne o tom, z čoho je odvodené ľudské správanie, napr. Výsledky vizuálneho vnímania a reakcie, čo sa stane, keď Pamäť učí sa nové podmienky, alebo čo interakcie existujú medzi správaním a hormóny. Ľudský mozog sa líši od zvieracieho mozgu hlavne vývojom a veľkosťou kôry. Preto možno odvodiť rôzne reakcie a princípy ľudskej mozgovej aktivity od odpovedí a schopností zvieracieho mozgu. Pretože poškodenie mozgu, napríklad lekárskym zákrokom, úrazom alebo chorobou, vždy ovplyvňuje ľudské správanie, je neuropsychológia tiež dôležitou hlavnou oblasťou biopsychológie. Tu možno vyvodiť závery o správaní zdravého človeka pozorovaním a analýzou porúch správania v prípade poškodenia mozgu. Okrem iného sa dešifruje, ktorá oblasť mozgu je zodpovedná za ktoré psychické a emočné procesy, napr štúdium, pozornosť alebo spomienky. To zase môže byť použité na zlepšenie stav chorého človeka. Úspechmi neuropsychológie je napríklad liečba poruchy reči po a traumatické poranenia mozgu or mŕtvica. Rovnako vplyvná je psychofyziológia, ktorá skúma vzťah medzi fyzickými a duševnými procesmi. Môžu to byť pocity, správanie, dokonca zmeny vedomia a súvisiaca súvislosť s mozgovou aktivitou, obeh, motorické funkcie, dýchanie a vylučovanie hormónov. Mali by sa lepšie určiť ukazovatele, ktoré zase umožňujú prístup k duševným procesom neverbálnej povahy, napr. Čo ovplyvňuje spánok, stres alebo iné kmene, ktoré majú na mozog a telo a aké choroby sú s nimi spojené, vrátane ich sprievodných okolností. Psychofarmakológia skúma účinky liekov, psychotropné drogy a narkotiká na ľudský mozog a nervový systém. Preto je to tiež podpole biopsychológie. Takéto chemické látky nie sú potrebné pre priemernú funkciu buniek, ale ich účinky na skúsenosti a správanie ľudí a miesto pôsobenia centrálneho nervového systému sa dajú využiť na získanie prehľadu o tom, čo sa deje v tele, keď jeho vlastné psychoaktívne látky sú aktivované. Interakcia medzi hormónom a imunitným systémom, mozgom a vnímaním, centrálnym nervovým systémom a správaním potom poskytujú informácie o nie tak ľahko rozlúštiteľných procesoch, napríklad pri psychosomatických ochoreniach alebo o fyzických a psychologických účinkoch v stavoch úzkosti. Úlohu zohráva aj komparatívna psychológia, ktorá študuje genetika a vývoj rôznych druhov a ich správania vrátane napríklad primátov alebo rôznych druhov vtákov. Rovnako tak kognitívna neuroveda, ktorá študuje človeka Pamäť a jeho nervové mechanizmy, neuroanatómia, ktorá skúma štruktúru centrálneho nervového systému, alebo neurochémia, ktorá sleduje chemický základ mozgovej činnosti.
Diagnostika a vyšetrovacie metódy
Biopsychológia využíva všetky tieto podpolia na stanovenie lekárskej diagnózy, čo je zase užitočné ako pre biopsychologický výskum, tak aj pre pokusy na zvieratách. Informácie o mozgových funkciách poskytujú najmä zobrazovacie techniky. Štúdium procesy, Pamäť skladovanie a spracovanie stimulov sa používajú na výskum mozgu, ktorý zase ilustruje zmeny v krv prietok, spotreba energie alebo metabolické procesy v konkrétnych mozgových oblastiach a merajú sa zobrazovacími metódami ako napr elektroencefalografia, magnetoencefalografia, pozitrónová emisná tomografia or magnetická rezonancia. Ostatné metódy sú elektrofyziologické, napríklad použitie EEG, pomocou ktorého je možné identifikovať rôzne stavy mozgovej aktivity, ktoré sa zase používajú na vytváranie predpokladov o priestorových vlastnostiach. distribúcia neurónovej aktivity. Týmto spôsobom sa tiež vyšetruje kardiovaskulárna aktivita, pohyb svalov a oči. V oblasti testovania na zvieratách sa na výskum používajú invazívne postupy, ktoré si vyžadujú penetráciu pod povrch tela, a preto sa také postupy na ľuďoch nevykonávajú. Týmto spôsobom môžu byť určité oblasti mozgu selektívne zapínané a vypínané elektródami a elektricky generovaným napätím. Používa sa na testovanie toho, ktoré spúšťače správania majú deštrukciu určitých tkanív alebo oblastí mozgu a čo sa stane, keď je spojenie určitých oblastí mozgu so zvyškom nervového centrálneho systému prerušené alebo úplne zablokované.
