Peristaltický reflex je pohybový reflex v čreve. Reflex je vyvolaný tlakom na mechanoreceptory umiestnené v čreve. The nervový systém čreva je relatívne autonómny, takže reflex je možné stále pozorovať v izolovanom čreve. Pri chorobách ako napr cukrovka, reflex môže prestať.
Čo je peristaltický reflex?
Peristaltický reflex je pohybový reflex v čreve. Reflex je vyvolaný tlakom na mechanoreceptory umiestnené v čreve. Pohyby čreva sa označujú ako peristaltika. Rozlišujú sa rôzne pohybové vzorce peristaltiky. Napríklad tzv kardiostimulátor bunky čreva riadia pomalé potenciálne vlny každú sekundu alebo minútu. Počas trávenia dochádza k nepoháňacej peristaltike vo forme prstenca kontrakcie. Transport črevného obsahu smerom k konečník nastáva prostredníctvom propulzívnej peristaltiky. Kontinuálne kontrakcie rôznych črevných oblastí zabraňujú migrácii črevného obsahu smerom nahor. Peristaltický reflex je spustenie charakteristickej črevnej peristaltiky a strečing stimul. Fyziologicky črevný obsah poskytuje strečing stimul na spustenie tráviacich pohybov. Čím je črevo plnšie, tým viac črevný obsah stimuluje takzvané mechanoreceptory čreva sliznice. Pri prekročení prahového potenciálu sa vylučujú enterochromafínové bunky v črevných stenách serotonínu. Toto je posolská látka enterickej látky nervový systém, serotonínu vzrušuje nervové bunky črevnej steny a tým spúšťa svalstvo kontrakcie alebo relaxácie. Z dôvodu neurotransmiter, reflex je nezávislý od centrálneho nervový systém a možno ich pozorovať aj v izolovanom čreve.
Funkcia a úloha
V ľudskom organizme existuje niekoľko nervových systémov, ktoré pôsobia relatívne nezávisle od seba. Okrem centrálneho nervového systému treba spomenúť aj autonómny nervový systém. Spolu s sympatickým a parasympatickým nervovým systémom tvorí enterický nervový systém autonómny systém. Enterický nervový systém je autonómny nervový systém gastrointestinálneho traktu, ktorý má podobnú štruktúru ako mozog. Z tohto dôvodu sa gastrointestinálny trakt nazýva aj malý mozog. Vonkajšie sympatické a parasympatické nervové dráhy monitorujú a regulujú črevnú motorickú aktivitu, ale gastrointestinálny trakt je nakoniec jediný orgán, ktorý je stále schopný fungovať izolovane od centrálneho nervového systému. Celá motorická aktivita anatomickej štruktúry je tak riadená kvázi autonómne. Enterická motorická aktivita je reflexná motorická aktivita. V dôsledku toho je trávenie mimovoľné a nezávislé od vlastných rozhodnutí pacienta. Údržba všetkých tráviacich pohybov je úlohou enterického nervového systému. Na komunikačné účely enterické neuróny syntetizujú viac ako 25 prenášacích látok. Teoreticky je tak k dispozícii viac ako 1,000 30 rôznych kombinácií vysielačov na riadenie gastrointestinálnej motorickej aktivity. Približne XNUMX populácií funguje ako senzorické neuróny, motoneuróny a interneuróny a majú neurotransmitery. Hlavným režimom činnosti enterického nervového systému je synapticky sprostredkovaná aktivácia a inhibícia. Rýchle excitačné postsynaptické potenciály patria medzi najdôležitejší prenosový mechanizmus. Acetylcholín je primárny neurotransmiter v enterickom nervovom systéme. Aktivuje postsynaptické neuróny väzbou na nikotínové receptory. serotonín a adenozín trifosfát sa tiež zúčastňuje na mediácii. Serotonín sa viaže na 5-HT3 receptory. Enterický nervový systém reguluje svoje efektorové systémy prostredníctvom reflexných obvodov. Peristaltický reflex tak formuje propulzívnu peristaltiku. IPAN (vnútorné primárne aferentné neuróny) v enterickom nervovom systéme sú stimulované mechanickým tlakom črevného obsahu alebo chemickými stimulmi a vyvolávajú reflexný obvod, ktorý spôsobuje kontrakciu na vyššej úrovni a nižšiu hladinu relaxácie kruhových svalov. Polarita projekcie enterických motorických neurónov zaisťuje fungovanie. IPAN môže byť priamo zameraný na inhibičné a excitačné motorické neuróny. IPAN však môžu na nepriamu aktiváciu použiť aj medziprodukt interneuron. Obvody prebiehajú na vzdialenosti milimetrov až centimetrov. Niekoľko z týchto obvodov sa aktivuje okamžite po sebe. Jeho modulácia je daná transportu črevného obsahu synaptickými kontaktmi medzi prvkami obvodu, ktoré sú aktivované alebo inhibované.
Choroby a poruchy
Patologická hyperaktivita inhibičných neurónov v čreve spôsobuje, že sa črevné svaly uvoľňujú do takého extrému, že je blízko atónie. V extrémnych prípadoch sa peristaltický reflex zastaví. Takto môže dôjsť aj k úplnej paralýze čreva. Potom už nie je možné spustiť peristaltický reflex. Obyvatelia mechanoreceptorov už neregistrujú žiadne podnety, a to ani v prípade silného napätia črevných stien. Opak stav môžu mať tiež hodnotu pre chorobu, napríklad v prípade patologickej hyperaktivity excitačného systému. Výsledkom takejto hyperaktivity je zrýchlený tranzit a hnačka. Mnoho chorôb čreva je sprevádzaných funkčnou prekážkou. Niektoré z týchto chorôb vznikajú na základe neuronálnej degenerácie, ktorá môže mať rôzny stupeň. Napríklad generalizovaná degenerácia ovplyvňuje inhibičné a excitačné nervová bunka populácie enterálneho nervového systému. Keď inhibičný nervy zlyhanie, následky sú závažnejšie ako zlyhanie excitačných buniek. Inhibičné neuróny čreva udržujú brzdiaci účinok na pohyb čreva. Úplná strata inhibičného tónu môže mať za následok stavy ako napr Hirschsprungova choroba, achaláziaalebo stenóza zvieračov. Akékoľvek z týchto chorôb môže mať pôvod v miestnej aganglionóze. Výsledkom hypoganglionózy je črevná pseudoobštrukcia. Tieto asociácie zohrávajú úlohu napríklad ako príčiny dysfunkcie v Chagasova choroba a cytomegalovírus infekciu. Cukrovka mellitus môže tiež narušiť enterické obvody. V tomto prípade sa dysfunkcie prejavujú hlavne spomaleným vyprázdňovaním žalúdka, ktoré sa môže zvýšiť až po zjavnú parézu. Neurologické choroby ako napr roztrúsená skleróza skôr ako na enterický systém. Všetky súvisiace poruchy funkcie čriev majú sympatické alebo parasympatické príčiny a neležia v samotnom čreve.
