Patogén a prenos
Patogén a prenos: zápal pečene Patogén B patrí do čeľade Hepadnaviridae. Štruktúra vírusovej častice má veľký význam pre diagnostiku a priebeh infekcie. The zápal pečene Vírus B sa skladá z niekoľkých antigénne aktívnych zložiek.
Antigénne aktívny znamená, že ľudské telo rozpoznáva tieto štruktúry ako cudzie a môže sa formovať špecificky protilátky proti nim (). Štruktúra a zložky vírusu sú: Infikovaná osoba vylučuje vírus takmer vo všetkých telesné tekutiny, Ako sú krv, slina, moč, spermie, vaginálny hlien, slzy, mozgová tekutina (alkohol) a in materské mlieko. Výsledkom týchto potenciálnych zdrojov infekcie je parenterálna (cez gastrointestinálny trakt), perinatálna (medzi 28. týždňom tehotenstva do konca prvého týždňa života) a prenosné infekcie. Najbežnejšia cesta prenosu na celom svete je z infikovanej matky na dieťa (perinatálna).
Dnes v „západnom svete“ bola táto cesta infekcie znížená profylaktickými opatreniami. Na druhej strane prevažujú iné prenosové cesty, pričom sú osobitne ovplyvnené rôzne rizikové skupiny. Patria sem pacienti vyžadujúci transfúzie (príjemcovia krv a krvné produkty), pacienti vyžadujúci dialýza, zdravotnícky personál, osoby s častým a nechráneným pohlavným stykom (promiskuita) a iv
narkomani. Odhaduje sa, že viac ako polovica všetkých infekcií sa prenáša v Nemecku. Infekčnosť vírusu je enormne vysoká, dokonca prevyšuje infekčnosť HIV.
Už 1 μl krv môže slúžiť ako zdroj infekcie. Dôležitou vlastnosťou zápal pečene Vírus B je skutočnosť, že HBV rozmnožuje svoje „gény“ (DNA, genóm) pomocou špeciálneho enzýmu, reverznej transkriptázy, a môže ich začleniť do DNA zdravého človeka. pečeň bunka (hepatocyt). HBV preto úzko súvisí so skutočnými retrovírusmi (napr. HIV).
a prenosu hepatitídy B
- Obal povrchu => antigén HBs („s“ ako povrch = povrch)
- Jadro kruhovej HBV-DNA
- DNA polymeráza (DNA multiplikačný enzým)
- Základný antigén hepatitídy B => antigén HBc („jadro“ ako jadro)
- Obalový antigén hepatitídy B => antigén HBe („obálka“ ako v obálke)
Inkubačná doba hepatitída B je medzi 45 a 180 dňami. V priemere je čas medzi infekciou a nástupom príznakov približne 60 až 120 dní. Asi v 1/3 prípadov však choroba prebieha asymptomaticky, takže tu nie je možné určiť inkubačnú dobu.
Vo veľmi zriedkavých prípadoch, napr. Pri silnom imunitnom deficite (imunosupresia), môže infekcia opäť vzplanúť. Taký imunodeficit stav existuje, keď je silný imunosupresívne lieky sa podávajú po orgánových transplantáciách, po chemoterapie alebo v prípade neskorého štádia infekcie HIV. Špeciálny prípad: Hepatitída D infekcia vírusom Vírus hepatitídy D sa môže stať infekčným iba pomocou hepatitída B.
hepatitída D vírus (HDV) má chybu a môže sa množiť iba pomocou hepatitída B povrchový antigén vírusu (HBs-Ag). Žltačka typu B infekcia vírusom (HBV) je podstatne sťažený ďalším druhým vírusom. Je možné sa infikovať HBV a HDV súčasne, ale HDV môže byť aj štepom na HBV. Očkovanie proti vírusu hepatitídy B vždy chráni pred hepatitída D vírus tiež.
