Stručný prehľad
- Popis: fyzická a psychická závislosť od drog, často trankvilizérov, liekov na spanie a liekov proti bolesti, stimulantov
- Príznaky: strata kontroly nad časom a dĺžkou užívania, silná túžba po návykovej látke, zanedbávanie záujmov a úloh, fyzické a psychické abstinenčné príznaky
- Príčiny: Trvalé predpisovanie návykových látok lekárom, zneužívanie drogy, silný emočný stres
- Diagnóza: Kritériá zahŕňajú abstinenčné príznaky, stratu kontroly, rozvoj tolerancie, veľké úsilie získať drogu, zanedbávanie úloh a záujmov, zatajovanie konzumácie, dlhodobé užívanie,
- Prognóza: postupná progresia, závislosť často zostáva dlho nepovšimnutá, dá sa prekonať terapeutickou pomocou
Drogová závislosť: popis
Pojem „závislosť“ sa vo všeobecnosti spája so závislosťou od alkoholu alebo drog. Návykové však môžu byť aj lieky. Závislosť na liekoch je podľa odborníkov skutočne dosť rozšírený problém. U postihnutých sa po vysadení daného lieku rozvinú fyzické alebo psychické abstinenčné príznaky alebo oboje.
Koho postihuje drogová závislosť?
Rozdiel medzi zneužívaním drog a drogovou závislosťou
Lekári rozlišujú medzi drogovou závislosťou a zneužívaním drog. K zneužívaniu liekov dochádza vždy, keď sa liek užíva iným spôsobom, ako zamýšľal predpisujúci lekár. To je prípad, keď sa liek používa príliš dlho, v príliš vysokých dávkach alebo bez lekárskej potreby. Zneužívanie liekov je často prvým krokom na ceste k drogovej závislosti. O drogovej závislosti však hovoríme len vtedy, ak požité drogy pôsobia na psychiku (psychotropiká).
Rozdiel medzi fyzickou a psychickou závislosťou
Drogová závislosť: príznaky
Symptómy drogovej závislosti sa vyskytujú vtedy, keď dotknutá osoba prestane užívať daný liek na určitú dobu alebo berie príliš nízku dávku. Potom sa objavia fyzické aj psychické abstinenčné príznaky.
Pri niektorých liekoch môže samotná zneužívaná látka spôsobiť príznaky. Napríklad niektoré drogy môžu spôsobiť hlboké zmeny osobnosti, ak sa užívajú nadmerne.
Drogy s najvyšším potenciálom závislosti sú tieto skupiny látok:
- Tabletky na spanie a trankvilizéry, napríklad benzodiazepíny
- stimulanty a látky potláčajúce chuť do jedla (stimulanty), napríklad amfetamíny
- Lieky proti bolesti a narkotiká, napríklad opioidy
Lekári často predpisujú benzodiazepíny na úzkostné poruchy, poruchy spánku alebo príznaky stresu. Benzodiazepíny sú lieky, ktoré sú dostupné na lekársky predpis v lekárňach. Majú anxiolytický, relaxačný a upokojujúci účinok a sú známe aj ako trankvilizéry (lat. tranquillare = upokojiť). Tabletky na spanie môžu poskytnúť veľkú úľavu najmä v akútnych stresových situáciách. Obe skupiny účinných látok však môžu pri príliš dlhom užívaní viesť k drogovej závislosti. Tabletky na spanie a trankvilizéry by sa preto nemali užívať dlhšie ako štyri týždne.
Drogová závislosť: Stimulanty a látky potláčajúce chuť do jedla (psychostimulanty)
Symptómy: Medzi abstinenčné príznaky patrí únava, psychomotorická pomalosť, nepokoj, poruchy spánku a ťažká depresia vrátane samovražedných sklonov.
Drogová závislosť: lieky proti bolesti a narkotiká
Opioidy sú veľmi účinné lieky proti bolesti a anestetiká (analgetiká) a používajú sa najmä pri veľmi silných a chronických bolestiach. Tieto deriváty morfínu majú tiež účinok na zlepšenie nálady.
Príznaky zneužívania drog
Okrem vyššie spomenutých účinných látok existujú aj ďalšie skupiny látok, ktoré nespôsobujú klasickú drogovú závislosť, keďže neovplyvňujú psychiku. Tieto drogy však môžu byť návykové aj pri zneužívaní a spôsobiť veľké škody. Nasledujúce lieky sa často zneužívajú:
Nosové kvapky a spreje s dekongestačným účinkom
Preháňadlá (preháňadlá)
Črevá si rýchlo zvyknú na účinky mnohých chemických či bylinných laxatív. Po vysadení preparátov nastupuje silná zápcha. Postihnutý potom opäť siaha po laxatívach. Aj v tejto situácii môže nadmerné užívanie viesť k začarovanému kruhu, ktorý spôsobí, že postihnutí znovu a znovu užívajú preháňadlá. Laxatíva často zneužívajú ľudia s poruchami príjmu potravy, ktorí chcú laxatívami regulovať svoju hmotnosť.
Rastové a pohlavné hormóny
Steroidy sa odbúravajú v pečeni, čo môže pri nadmernom užívaní viesť k poškodeniu pečene a dokonca aj rakovine pečene. Ďalšie príznaky, ktoré sa môžu vyskytnúť pri užívaní anabolických steroidov, sú zvýšená tvorba potu, dýchavičnosť, kožné problémy (steroidné akné), zvýšený krvný tlak, zvýšený vnútroočný tlak, vypadávanie vlasov, rast prostaty, tvorba prsníkov u mužov (gynekomastia), bolesti hlavy a depresia . Pre postihnutých je obzvlášť nepríjemné, že svaly často opäť strácajú veľkosť bez nepretržitého užívania anabolických steroidov.
Lieky obsahujúce alkohol
Drogová závislosť: Príčiny a rizikové faktory
Drogová závislosť zvyčajne začína, keď lekár predpíše liek na predpis. Ak lekár príliš neopatrne predpisuje lieky s návykovým potenciálom, pacient môže skĺznuť do drogovej závislosti. Často je to však samotný pacient, kto drogu zneužíva, napríklad preto, že oceňuje jej psychologické účinky.
Drogová závislosť spôsobená lekárom (iatrogénna drogová závislosť)
Riziko iatrogénnej drogovej závislosti teda existuje predovšetkým vtedy, ak lekár nedokáže stanoviť kauzálnu diagnózu, ale namiesto toho používa lieky na čisto symptomatickú liečbu. Toto je obzvlášť problematické, ak fyzické symptómy, ako sú poruchy spánku, bolesti hlavy alebo iné ťažkosti, sú prejavom duševnej poruchy, ako je depresia alebo úzkostná porucha.
Nebezpečné je najmä dlhodobé predpisovanie niektorých psychofarmák. Kvôli všetkej edukačnej práci s témou drogových závislostí je dnes už bežnou praxou predpisovať rizikové lieky maximálne na niekoľko týždňov. Niektorí pacienti však toto bezpečnostné opatrenie obchádzajú neustálou zmenou lekárov.
Nie všetky psychofarmaká sú však návykové. Antidepresíva nemajú návykový potenciál. Mali by sa a musia sa často užívať mesiace a roky.
Individuálne faktory: skúsenosti s učením, sociokultúrne faktory, vek a pohlavie
Vedci sa už dlhší čas zaoberali aj otázkou, či existuje určitá štruktúra osobnosti, ktorá spôsobuje, že človek je obzvlášť náchylný na drogovú závislosť. Zatiaľ sa nedá predpokladať, že existuje „jediná návyková osobnosť“.
Úlohu môže zohrávať aj genetická výbava človeka. Aby to objasnili, boli vykonané rodinné štúdie a štúdie dvojčiat. Doteraz však genetické štúdie o drogovej závislosti nepriniesli žiadne jasné zistenia.
Rozdiely medzi pohlaviami
Vek ako rizikový faktor
Mnohé skupiny liekov, ktoré nesú riziko drogovej závislosti, sú s pribúdajúcim vekom predpisované častejšie. Patria sem napríklad lieky proti bolesti a rôzne psychoaktívne látky (najmä benzodiazepíny). Spotreba psychofarmák je obzvlášť vysoká u starších občanov žijúcich v domovoch dôchodcov a opatrovateľských domovoch.
Správne dávkovanie je tiež zdrojom nebezpečenstva: Zmeny v metabolických funkciách a poruchy orgánov (napr. porucha funkcie obličiek) v starobe spôsobujú, že telo odbúrava niektoré lieky pomalšie. Seniori by preto mali užívať nižšiu dávku mnohých liekov ako ľudia v mladšom veku. Nie vždy sa to však dostatočne zohľadňuje, čo vedie k tomu, že mnohí starší pacienti dostávajú príliš vysoké dávky.
Zneužívanie drog na účely intoxikácie
Drogová závislosť: Vyšetrenia a diagnostika
Drogová závislosť sa niekedy označuje ako „tajná závislosť“, pretože často zostáva skrytá pred cudzincami. Ani pacienti si nie vždy uvedomujú, že sú závislí od liekov. Na rozdiel od napríklad závislých od alkoholu tu nie sú zjavné známky závislosti. Aj keď sa objavia príznaky ako únava alebo bolesti hlavy, zriedkavo sú spojené s užívaním liekov. Niektorí ľudia si na druhej strane dobre uvedomujú svoju drogovú závislosť, no potláčajú ju alebo odmietajú vyhľadať urgentne potrebnú liečbu.
Lekárske vyšetrenie
- Užívate pravidelne lieky na upokojenie alebo na bolesť, úzkosť či poruchy spánku? Ak áno, ako často?
- Máte pocit, že tento liek súrne potrebujete?
- Máte dojem, že efekt po chvíli vyprchal?
- Skúšali ste niekedy prestať užívať lieky?
- Všimli ste si nejaké vedľajšie účinky?
- Už ste niekedy zvýšili dávku?
Ak sa podozrenie na drogovú závislosť potvrdí, pacient bude odoslaný k psychológovi. Psychológ môže určiť, či okrem závislosti na liekoch existuje aj duševná porucha vyžadujúca liečbu.
Diagnóza drogovej závislosti
Podľa Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders (DSM-IV) si diagnóza drogovej závislosti (drogovej závislosti) vyžaduje užívanie látky, ktoré vedie ku klinicky významnému poškodeniu a utrpeniu. Okrem toho musia pre diagnózu „drogovej závislosti“ platiť aspoň tri z nasledujúcich kritérií:
- Rozvoj tolerancie, ktorý sa prejavuje zvýšením dávky alebo znížením účinku pri rovnakej dávke
- Abstinenčné príznaky pri vysadení alebo znížení dávky lieku
- Časté používanie po dlhšiu dobu alebo vo zvýšenom množstve
- Pretrvávajúca túžba alebo neúspešné pokusy kontrolovať príjem
- Vysoké časové náklady na obstaranie liekov
- Obmedzenie alebo zanechanie iných aktivít v práci a vo voľnom čase
Drogová závislosť: Liečba
Ak postihnutí spozorujú nežiaduce účinky lieku alebo dlhodobo neužívajú lieky podľa predpisu lekára, mali by okamžite vyhľadať pomoc. Čím skôr sa zistí závislosť od liekov, tým ľahšie je prestať užívať lieky. Ľuďom, ktorí užívajú lieky dlhodobo, však možno pomôcť aj terapeutickým a medicínskym vedením. Liečbe drogovej závislosti by sa nemali vyhýbať ani starší ľudia, keďže úspešná terapia môže výrazne zlepšiť kvalitu života.
Odňatie
Fáza stabilizácie
Po vysadení sa pacient musí naučiť pri strese alebo vnútornom napätí používať namiesto liekov alternatívne upokojujúce metódy. Takéto metódy sa dajú naučiť, vyžadujú si však pravidelnú prax a odborné vedenie. Dôležitým predpokladom úspešnej liečby drogovej závislosti je ochota pacienta aktívne sa zapojiť. K tomu je potrebné, aby pacient pochopil, že liek už neznižuje symptómy, ktoré sa vyskytujú, ale naopak spôsobuje tieto a ďalšie problémy, a preto je škodlivý.
Liečba sprievodných duševných chorôb
Drogová závislosť: priebeh ochorenia a prognóza
Drogová závislosť sa zvyčajne rozvíja postupne. Pacienti sa sťažujú svojmu lekárovi na úzkosť, poruchy spánku, iné psychické ťažkosti alebo bolesť. Lekár preto na začiatku predpíše liek, ktorý na začiatku dosiahne aspoň nejaký požadovaný účinok. Ak však základná duševná porucha nie je rozpoznaná a zodpovedajúcim spôsobom liečená, príznaky sa po určitom čase opakujú. Postihnutý sa tomu snaží vyrovnať zvýšením dávky liekov, pričom si neuvedomuje, že v skutočnosti príznaky zhoršuje.
