Úpal: Popis
Spálenie od slnka (dermatitis solaris) je akútny zápal povrchových vrstiev kože sprevádzaný viditeľným začervenaním kože až pľuzgiermi. Príčinou je priveľa UV žiarenia (najmä UV-B žiarenia) – bez ohľadu na to, či pochádza zo slnka alebo umelého zdroja žiarenia.
Radiačné poškodenie postihuje predovšetkým epidermis, t.j. najvrchnejšiu vrstvu kože. Zápal sa však môže vyskytnúť aj v spodnej vrstve, derme. Opakované prípady spálenia od slnka v priebehu niekoľkých rokov tiež spôsobujú rýchlejšie starnutie pokožky a nakoniec môžu viesť k rakovine kože.
Typy pleti a čas vlastnej ochrany
Rôzne typy pokožky majú rôznu náchylnosť na spálenie od slnka:
Ľudia s veľmi svetlou pokožkou, ryšavými blond vlasmi, modrými alebo zelenými očami a pehami patria k typu pleti I. Nechránení môžu zostať na slnku len päť až desať minút (doba vlastnej ochrany), kým im pokožka sčervenie – príznaky spálenia slnkom. Pokožka prakticky vôbec nezhnedne.
Typ pleti II sa vyznačuje blond až tmavo blond vlasmi, svetlou pokožkou a modrými alebo zelenými očami. Čas vlastnej ochrany je tu desať až 20 minút.
Ľudia s typom kože IV majú tmavohnedé až čierne vlasy a hnedastú pokožku. Doba ich vlastnej ochrany je 30 až 40 minút.
Deti: Zvlášť ohrozené úpalom
Deti sa obzvlášť ľahko spália, pretože ich pokožka je stále oveľa citlivejšia ako pokožka dospelých. Platí to najmä pre bábätká a batoľatá, pretože ich pokožka je stále veľmi tenká a chýba jej pigment.
U detí je spálením najčastejšie postihnutá tvár, ruky a nohy, pretože tieto miesta sú v lete často bez ochrany vystavené priamemu slnečnému žiareniu. Okrem toho sa u detí môže ľahšie objaviť úpal alebo vyčerpanie z tepla.
Alergia na slnko
Slnečnú alergiu je potrebné odlíšiť od spálenia: Po pobyte na slnku sa na koži vytvoria drobné ryhy, svrbiace škvrny alebo pľuzgiere. U mladých ľudí sa pozorujú uzliny podobné akné.
Spálenie slnkom: Príznaky
Úpal je spálenie, ktoré vzniká napríklad po kontakte pokožky s ohňom. Závažnosť spálenia závisí od intenzity a dĺžky pobytu na slnku, ako aj od individuálnych podmienok (napríklad typu pokožky). Rozlišujú sa tri stupne závažnosti:
Stupeň 1: Mierne spálenie slnkom; postihnuté oblasti kože sú červené a prehriate, napäté a často aj mierne opuchnuté. Úpal svrbí a páli.
Stupeň 3: Úpal 3. stupňa zodpovedá ťažkému spáleniu. Najvrchnejšie vrstvy kože sú zničené a oddelené. Rany sa zvyčajne hoja zjazvením.
Pri rozsiahlom úpale druhého alebo tretieho stupňa sa môže objaviť aj horúčka a celkové príznaky. Opálené pľuzgiere sami neotvárajte, inak sa k spáleniu od slnka môže pripojiť aj bakteriálna infekcia.
Pokožka pier je veľmi citlivá na príliš veľa UV žiarenia. V priebehu niekoľkých hodín sa objaví začervenanie a opuch, najmä na spodnej pere. Okrem toho môže spálenie pier od slnka spôsobiť pľuzgiere, chrasty, šupiny a pálivú bolesť. Vo všeobecnosti je spálenie tváre od slnka obzvlášť nepríjemné.
Úpal: Trvanie
Úpal vykazuje prvé príznaky asi šesť až osem hodín po vystavení slnku. Po 24 až 36 hodinách príznaky dosiahnu svoj vrchol a po jednom až dvoch týždňoch opäť ustúpia.
Spálenie od slnka: Príčiny a rizikové faktory
Slnečné svetlo pozostáva z lúčov rôznych vlnových dĺžok. Ultrafialové žiarenie (UV žiarenie) je zodpovedné za spálenie od slnka. V závislosti od vlnovej dĺžky sa delí na:
- UV-A žiarenie (vlnová dĺžka: 400 až 315 nm (nanometre)
- UV-B žiarenie (315 až 280 nm)
- UV-C žiarenie (280 až 100 nm)
Úpal spôsobuje najmä UV-B žiarenie. Poškodzuje bunky v epiderme, pričom tieto uvoľňujú mediátory zápalu (mediátory zápalu ako chemokíny, prostaglandíny). V priebehu niekoľkých hodín tieto spúšťajú zápal v spodnej vrstve kože (dermis). To má za následok spálenie od slnka s typickými príznakmi začervenania, opuchu, svrbenia a bolesti.
Krátkovlnné UV-A žiarenie môže preniknúť hlbšie do kože a očí ako UV-B žiarenie. Zosilňuje UV-B efekt a podieľa sa aj na procese starnutia pokožky.
UV-C žiarenie je ešte nebezpečnejšie a spôsobilo by spálenie ešte viac ako UV-B svetlo. Vo vrchných vrstvách zemskej atmosféry je však prakticky úplne odfiltrovaný, takže sa na zemský povrch nedostane.
Úpal: Ovplyvňujúce faktory
To, či sa spálite a aké je to vážne, závisí okrem iného od toho, ako dlho slnečné lúče pôsobia na vašu pokožku. Dôležitú úlohu zohráva aj typ pleti: ľudia so svetlou pleťou sa spália rýchlejšie ako ľudia s tmavším odtieňom pokožky, pretože majú v koži menej pigmentov, ktoré blokujú slnečné lúče.
Úpal a solárium
Opaľovanie v soláriách sa často považuje za menej škodlivé pre zdravie ako opaľovanie. Umelé UV žiarenie v soláriách má však na organizmus rovnako akútne a dlhodobé účinky ako prirodzené UV žiarenie slnka (rýchlejšie starnutie pokožky, spálenie, zvýšené riziko rakoviny kože).
Predopaľovanie v soláriách je často určené na prípravu pokožky na letné slnko. Mnohé soláriá však vyžarujú iba UV-A žiarenie: Človek vtedy zhnedne, no vlastná UV ochrana pokožky (ako Vorbeugung pred spálením) sa takmer nevybuduje, pretože navyše potrebuje aj dostatočné UV-B-žiarenie.
Okrem toho aj pri opálenej pokožke hrozí riziko vzniku rakoviny kože.
Úpal: vyšetrenia a diagnostika
Nie každé spálenie od slnka musí vyšetrovať lekár. Mierne spálenie slnkom sa dá liečiť aj samostatne. V nasledujúcich prípadoch spálenia od slnka je však vhodné navštíviť lekára:
- Sčervenanie a silná bolesť
- @ Pľuzgiere
- Bolesť hlavy
- Nevoľnosť a zvracanie
V každom prípade, ak sa batoľatá alebo bábätká spália od slnka, mali by navštíviť detského lekára.
Spálenie od slnka: Liečba
Spôsob liečby spálenia slnkom závisí predovšetkým od jeho závažnosti.
V prípade mierneho spálenia slnkom zvyčajne stačí schladiť postihnuté miesta pokožky. K tomu si môžete pripraviť vlhký/studený obklad, napríklad so studeným harmančekom alebo zeleným čajom, jogurtom alebo tvarohom.
Môžete tiež použiť pleťové vody s dexpanthenolom alebo nechtíkom alebo chladivé pleťové vody alebo gély z aloe vera. U detí dbajte na to, aby boli prípravky vhodné pre túto vekovú kategóriu.
V prípade potreby môže lekár predpísať na zmiernenie zápalu kortikosteroid („kortizón“), ktorý sa aplikuje lokálne – napríklad ako krém alebo pleťová voda.
V prípade úpalu 2. stupňa treba určite vyhľadať lekára. Dokáže správne prepichnúť pľuzgiere. To umožňuje, aby tekutina vytekala a pľuzgiere sa rýchlejšie hojili. Pľuzgiere by ste nemali otvárať sami, pretože sa potom môžu ľahko infikovať.
Okrem toho môže lekár pri silnejšom úpale priložiť obväz s antiseptickou masťou a mastnou gázou. Môže predpísať aj tablety proti bolesti a zápalu, napríklad s účinnými látkami ibuprofén alebo diklofenak.
Úpal – čo pomáha proti nemu
Viac tipov a možností liečby nájdete v texte Úpal – čo pomáha proti nemu.
Úpal: priebeh ochorenia a prognóza
Prognóza spálenia slnkom závisí od závažnosti popálenín. Mierne spálenie slnkom sa zvyčajne zahojí v priebehu niekoľkých dní a nezanecháva žiadne trvalé poškodenie. V závažnejších prípadoch spálenia slnkom proces hojenia trvá dlhšie a môžu zostať jazvy.
Spálenie slnkom a rakovina kože
Spálenie slnkom sa často považuje za celkom neškodné – fatálna mylná predstava: aj keď sa povrchové vrstvy pokožky po spálení od slnka regenerujú, stopy poškodenia zostávajú v hlbších vrstvách tkaniva. A radiačné poškodenie z každého spálenia sa počas života sa sčítava. Nakoniec sa z toho môže vyvinúť rakovina kože, najmä ak ste sa v detstve vážne spálili.
Ďalšie následky spálenia slnkom
UV lúče tiež spôsobujú poškodenie pokožky ešte predtým, ako sa spálenie od slnka stane viditeľným. Pravidelné slnenie spôsobuje, že pokožka je pórovitá a menej pružná a podporuje tvorbu čiernych bodiek a vrások.
Zabráňte spáleniu od slnka
Ak cvičíte, mali by ste si na to zvoliť ranné alebo večerné hodiny v lete, kedy je intenzita žiarenia nižšia.
Používajte opaľovací krém s vysokým ochranným faktorom na ochranu pokožky pred spálením a iným poškodením žiarením. To však funguje len vtedy, ak si nanesiete dostatočne veľké množstvo, aspoň 30 minút pred tým, ako vyjdete na slnko. Aplikáciu opakujte, ak ste sa silno potili, ako aj po plávaní.
Vo všeobecnosti buďte opatrní, keď ste vo vode: V hĺbke jedného metra stále nameriate 50 percent UV-B žiarenia a 80 percent UV-A žiarenia v porovnaní so žiarením mimo vody. Spáliť sa teda môžete aj pri plávaní a šnorchlovaní (napríklad na chrbte). Zvyčajne si to všimnete príliš neskoro, pretože na vašu pokožku pod vodou nedopadá takmer žiadne infračervené svetlo (voda absorbuje väčšinu tejto časti slnečného žiarenia).
Infračervené žiarenie by však zohrialo pokožku a varovalo tak pred hroziacim spálením. Aby ste sa teda chránili pred spálením aj vo vode, mali by ste si vybrať opaľovací krém, ktorý sa len tak ľahko nezmýva. Pre dodatočnú ochranu pred spálením noste pri potápaní alebo šnorchlovaní tričko.
Netreba podceňovať ani odraz slnečného žiarenia: povrchy ako voda, sneh či piesok odrážajú UV žiarenie ako zrkadlo, ktoré ho zosilňuje. Vďaka tomu sa obzvlášť ľahko spálite pri jazde na vodnom bicykli alebo na lyžiarskych svahoch.
