Imunosupresíva

úvod

imunitný systém je bariéra, ktorá chráni telo pred penetráciou patogénov. Skladá sa z bunkovej a takzvanej humorálnej časti. Bunkovými zložkami sú napríklad makrofágy („zachytávajúce bunky“), bunky prirodzeného zabíjania a lymfocyty.

Humorálna časť, tj. Časť, ktorá nie je zložená z buniek, obsahuje okrem iného protilátky a rôzne vektorové látky známe ako interleukíny. Za normálnych okolností, tj. V zdravom organizme, sa imunitný systém je schopný rozlišovať medzi vlastnými štruktúrami tela a tými, ktoré sú telu cudzie. Štruktúry, ktoré sú uznávané ako cudzie, sú potom vylúčené imunitný systém.

Niekedy je však náš imunitný systém chybný. V takejto situácii nesprávne rozpozná vlastné tkanivo tela ako cudzie, spustí sa imunitná reakcia a telo začne na seba útočiť. Toto sa nazýva autoimunitné ochorenia.

Príklady takýchto chorôb sú reuma, roztrúsená skleróza or Crohnova choroba. V takýchto prípadoch sa používajú lieky, ktoré udržujú imunitný systém pod kontrolou a znižujú jeho hladinu, imunosupresívne lieky. Tlmia imunitné reakcie a bránia tak imunitnému systému v rozvíjaní jeho účinnosti. Okrem toho sa imunosupresíva používajú aj na prevenciu a liečbu rejekcie nového orgánu po liečbe transplantácia orgánov.

Kedy sa používajú imunosupresívne lieky?

Ako bolo uvedené vyššie, imunosupresíva sa používajú hlavne v dvoch hlavných oblastiach medicíny. Na jednej strane sa tieto lieky používajú na prevenciu odmietacích reakcií po transplantácii orgánov, na druhej strane je možné autoimunitné ochorenia dobre liečiť imunosupresívami. Transplantácia orgánov by sa to nikdy nepodarilo bez vývoja imunosupresívnych liekov.

Orgány možno transplantovať, iba ak sa tkanivové vlastnosti darcu a príjemcu čo najviac zhodujú. Avšak napriek skutočnosti, že vlastnosti tkaniva sú čo najpodobnejšie, telo vždy klasifikuje transplantovaný orgán ako cudzí a začne na neho útočiť zápalovými reakciami. Imunosupresívne lieky tu udržiavajú imunitný systém pod kontrolou, a tým bránia odmietnutiu transplantátu.

Pri autoimunitných ochoreniach imunitný systém nesmeruje svoje obranné mechanizmy proti cudzorodému tkanivu, ale proti svojim vlastným zložkám. Aj tu je dôležité tlmiť imunitný systém, aby nedošlo k väčšej deštrukcii tkaniva. Medzi autoimunitné choroby patria ulcerózna kolitída, Crohnova choroba, myasthenia gravis a narkolepsia (porucha spánku).