Vodná hlava

Synonymá

ľudový = „hydrocefalus“ množné číslo = hydrocefalus

Definícia

Hydrocefalus je rastúca expanzia mozgovomiechového moku (komory) mozog v dôsledku narušenej cirkulácie, absorpcie alebo tvorby mozgovomiechového moku.

Frekvenčné rozdelenie

50% všetkých pacientov postihnutých klinickým obrazom „hydrocefalus / hydrocefalus“ sú kojenci a malé deti, druhá polovica sú dospelí, pričom hydrocefalus trpia hlavne ľudia nad 60 rokov. Na základe toho je 25% prípadov hydrocefalu vrodených alebo kombinovaných s defektom neurálnej trubice (vývojové štádium centrálnej nervový systém). Výskyt týchto vrodených foriem (vrodený hydrocefalus) je 1 až 4 na 1000 XNUMX narodených.

Príznaky u dospelých

príznaky hydrocefalu u dospelých sú spôsobené zvýšením tlaku v lebka. U dospelých je lebka kosť tvorí uzavretý priestor, ktorý sa nedá roztiahnuť. V dôsledku nadprodukcie mozgovej tekutiny alebo prekážky v odtoku môže tlak na mozog tkanivo sa zvyšuje.

Dutiny v mozog, ktoré obsahujú mozgovú tekutinu, sa rozširujú a tlačia na citlivé štruktúry v mozgu. Toto zvýšenie tlaku vedie k poruchám podobným poruchám, ktoré sa vyskytujú pri úderoch. Postihnutí sa sťažujú na zhoršenie zraku, bolesti hlavy a závraty.

Známe sú aj poruchy pohybu, napríklad neistá chôdza. V niektorých prípadoch zmeny charakteru a Pamäť možné sú aj poruchy. V prípade neskorej diagnózy je tiež možné zúženie mozgu.

Postihnuté osoby omdlievajú, pretože sú zovreté časti mozgu a je narušená ich funkcia. Patrí sem najmä mozgový kmeň, ktorý obsahuje obehové centrum a dýchacie centrum. Toto stav je akútne život ohrozujúci.

Aby bolo možné stanoviť diagnózu „hydrocefalus“, je v prvom rade nevyhnutné urobiť a história medicíny (anamnéza). Potom nasleduje neurologické vyšetrenie, pri ktorom sa osobitná pozornosť venuje typickému príznaky hydrocefalu. Ďalej sa používajú zobrazovacie postupy, a to počítačový tomogram (cCT) alebo a hlava MRI (cMRI, nukleárna spin).

Avšak s výnimkou núdzových situácií hlava MRI je zvyčajne preferovanou metódou na detekciu hydrocefalu. Zaznamenávanie mozgových vĺn pomocou EEG (elektroencefalogramu) môže tiež poskytnúť dôležité informácie o prítomnosti hydrocefalu. Medzi ďalšie diagnostické možnosti patrí meranie tlaku v mozgovomiechovom moku alebo a scintigrafia.

Prvý sa zvyčajne už na diagnostiku nepoužíva, druhý slúži na zisťovanie narušenej absorpcie mozgovomiechového moku pomocou rádioaktívnych látok. Obvod hlava by sa mali pravidelne merať, aby sa zistilo zväčšenie objemu lebka a teda hydrocefalus v čase. Prvým krokom na objasnenie existujúceho rozšírenia komory je ultrazvuk vyšetrenie (sonografia) hlavy a ďalším krokom je CT alebo MRI hlavy.

Na zistenie krvácania alebo preťaženia je navyše užitočný odraz očného pozadia kaše ako indikácia hydrocefalu. Na detekciu hydrocefalu sa používa aj zobrazovanie magnetickou rezonanciou (MRI). Tu nájdete všetky témy diagnostiky