Spiroergometria je diagnostický postup na meranie kardiopulmonálneho výkonu. Na tento účel sa používajú takzvané dýchacie plyny, kyslík a uhlík kysličník uhličitý, sa merajú počas definovanej fyzickej záťaže. Tento postup je obzvlášť dôležitý v pľúcnej medicíne a v terapie a pokrok monitoring.
Čo je to spiroergometria?
Počas spiroergometria, je pacient podrobený nepretržitému cvičeniu, napríklad na bežiacom páse, a dýchanie je monitorovaná paralelne pomocou masky vyvinutej špeciálne pre tento účel. Spiroergometria je zložený výraz zložený z dvoch slov spirometria a ergometria. Latinské slovo spiro znamená dýchanie, ergo pochádza z gréčtiny a znamená miera práce. Počas spiroergometrie je pacient podrobený nepretržitej námahe, napríklad na bežiacom páse dýchanie sa sleduje pomocou masky vyvinutej špeciálne pre tento účel. Okrem toho, an elektrokardiogram možno tiež odvodiť, takže spiroergometria ako celok umožňuje vyvodiť závery o výkonnosti a reakcii metabolizmu, dýchania, srdce a obeh pod stres, Úroveň stres určuje lekár, pretože pacient by nemal byť vystavený riziku zdravie nadmerným stres počas manévru. Počas spiroergometrie, známej tiež ako ergospirografia alebo ergospirometria, sa neustále zhromažďujú určité parametre, tj namerané hodnoty, ktoré majú veľký význam najmä pre diagnostiku a progresiu respiračných ochorení.
Funkcia, účinok a ciele
Spiroergometria je pevne zakotvená v lekárskych odboroch kardiológia a pulmonológia. Spiroergometre sa dnes nachádzajú aj v mnohých všeobecných lekárskych praktikách. Vyšetrenie je možné vykonať u detí i dospelých a môže trvať až 30 minút. Počas definovaného zaťaženia, napríklad 10 minút bicyklového ergometra pri 120 W, sú príslušné kardiovaskulárne parametre, ako je pulz, krv tlak alebo EKG, sa zaznamenávajú pomocou telesných elektród. Tieto parametre môže lekár prehliadať a vyhodnocovať v reálnom čase. Spirometria Opatrenia pľúcne parametre cez dýchaciu masku, a preto umožňuje robiť priame závery o subjektoch pľúca funkcia. Táto kombinácia spirometrie a ergometria môže preto poskytnúť veľmi presný popis aktuálneho fyzického výkonu pacienta. Pre špeciálne otázky týkajúce sa športového výkonu alebo obmedzené pľúca funkcie, krv vzorky je možné odobrať aj z ušného lalôčika resp konček prsta počas spiroergometrie. Títo kapilárnej krv vzorky sa potom môžu analyzovať laktát alebo krvné plyny. V chronickej pľúca choroby napr COPDsa kyslík obsah krvi zvyčajne pri fyzickej námahe výrazne klesá. Spiroergometria sa preto používa aj na sledovanie pokroku choroby pľúc alebo monitorovať terapie. Počas spiroergometrie sa zaťaženie zvyčajne zvyšuje nepretržite, takže ide aj o zodpovedanie otázky, aký maximálny výkon je možný. Orgány podieľajúce sa na výkone, najmä pľúca, srdce a kostrových svalov, je možné hodnotiť pri ich interakcii počas vyšetrenia. Perkusie alebo srdcová auskultácia môže byť vykonaná aj lekárom počas spiroergometrie. Manéver sa vykonáva buď na bežiacom páse alebo na bicyklovom ergometri. Zvyšovanie výkonu sa deje v predtým zvolených úrovniach záťaže. Vydýchol uhlík oxid uhličitý, CO2 a kyslík spotreba sa meria cez dýchaciu masku. Získané parametre je možné porovnať s referenčnou tabuľkou. Spiroergometria zvyčajne zaznamenáva vitálne funkcie, ako je pulz a krvný tlak, ako aj dychová frekvencia, dýchací tok a pľúcne parametre, ako je sekundová kapacita a vitálna kapacita. Ak pacient dosiahne hranice cvičebnej kapacity, tzv anaeróbny prah je dosiahnuté. Glukóza potom už nie je úplne spálený metabolizmom a laktát sa vyrába ako metabolický produkt. Úroveň laktát na anaeróbny prah poskytuje cenné informácie o svalovej únave v spojení s deficitom kyslíka v krvi choroby pľúc. To anaeróbny prah je tiež vždy individuálny nepretržitý výkonnostný limit subjektu. Anaeróbny prah môže byť ovplyvnený fyzickým tréningom. Ak sa výkon pacienta výrazne líši od normálnych hodnôt pre jeho pohlavie a vekovú skupinu, je to spôsobené pľúcnymi alebo srdcovými príčinami alebo ich kombináciou. Avšak kyslíkové deficity a teda predčasná únava pri spiroergometrii môžu mať tiež úplne odlišné príčiny, ako napr anémia.
Riziká, vedľajšie účinky a nebezpečenstvá
Spiroergometria sa často vykonáva dňa chronicky chorý pacientov sledovať ich pokrok, a preto so sebou nesie určité riziká. Aj zdraví pacienti sú katapultovaní na hranicu svojej individuálnej fyzickej kapacity. Nepredvídané udalosti ako napr srdcové arytmie or hyperventilácia sa preto môže vyskytnúť počas manévru. Spiroergometria by sa preto mala uskutočňovať iba pod lekárskym dohľadom. Nemecká spoločnosť pre pľúcnu medicínu zvažuje poskytnutie pohotovostnej súpravy s adrenalín, intubácia zariadenie a a vetranie maska je nevyhnutná počas spiroergometrie. Pacienti s predpätím pľúc, napríklad astmatici alebo alergie trpia, môžu tiež utrpieť zástavu dýchania počas stresu. Možnosť okamžitého terapeutického zásahu do veľkej miery minimalizuje následky takýchto rizík a vedľajších účinkov v každodennej klinickej praxi. Napriek štandardizovanému výkonu spiroergometrie nie je postup v žiadnom prípade zbavený možných chýb merania. Najmä hyperventilácia, ktorý sa často vyskytuje, sa považuje za významný zdroj chýb. Aj nasadenie dýchacej masky môže viesť psychologicky spustiť hyperventilácia u niektorých pacientov. V nasledujúcom diagnostika výkonu, toto môže viesť k sfalšovaným výsledkom v dýchacej kompenzácii. Všetky časti prístroja, tj dýchacia maska alebo hadičky, sa opätovne používajú, a preto sa musia starostlivo vyčistiť a sterilizovať. V opačnom prípade, ak sú zanedbané hygienické požiadavky na čistenie zariadenia, môžu byť použité nádrže klíčky môžu byť nepozorovane tvorené a predstavujú potenciálne riziko infekcie pre pacientov.