Stručný prehľad
- Popis: Hĺbkovo psychologická metóda na liečbu duševných problémov, založená na psychologickom koncepte Siegmunda Freuda
- Uplatnenie: Duševné choroby, spracovanie stresových zážitkov, riešenie psychických konfliktov, ďalší rozvoj osobnosti
- Postup: Dialóg medzi terapeutom a pacientom, analytická reflexia na životnej ceste
- Riziká: Spracúvajú sa aj zdĺhavé a prácne, veľmi bolestivé zážitky, ktoré musí terapeut vstrebať, vyžaduje si veľkú osobnú iniciatívu
Čo je to psychoanalýza?
Psychoanalýza je psychoterapeutická metóda na liečbu duševných problémov a porúch. Používa sa aj na skúmanie a rozvíjanie vlastnej osobnosti.
Psychoanalýza je považovaná za pôvodnú formu psychoterapeutickej liečby. Od svojho rozvoja na konci 19. storočia bol mnohokrát ďalej rozvíjaný. Dnes patrí k hĺbkovým psychologickým metódam spolu s inými formami terapie.
Pretrvávajúce konflikty z detstva
Psychoanalýzu možno vysledovať až k viedenskému neurológovi Sigmundovi Freudovi. Freud predpokladal, že duševné problémy vznikajú z nevedomých konfliktov, ktoré siahajú do detstva. Podľa Freuda boli symptómy duševnej choroby vyjadrením potlačených, bolestivých spomienok.
Toto chápanie choroby a liečby je jedným zo základných prvkov psychoanalýzy. Na rozdiel od behaviorálnej terapie, ktorej prístup je založený na prežívaní tu a teraz, sa psychoanalýza zameriava skôr na odhaľovanie konfliktov.
Základné princípy psychoanalýzy
Základom psychoanalytických techník je vždy rozhovor medzi terapeutom a pacientom. Pacient reflektuje svoju životnú cestu a môže tak identifikovať nevedomé konflikty z minulosti. Vnútorné konflikty, ktoré si človek neuvedomuje, môžu spôsobiť psychické utrpenie.
Ak potreby dieťaťa – napríklad bezpečnosť – rodičia dostatočne nenapĺňajú, dieťa trpí. Potláčaním potreby a učením sa zvládať bez vytúženého bezpečia môže zmierniť utrpenie.
Tento nevedomý konflikt však môže neskôr v živote spôsobiť problémy, napríklad keď človek nedokáže prijať blízkosť a istotu ani v partnerskom vzťahu. Potreba tu stále je, no v ceste môže stáť strach z odmietnutia. V dôsledku toho sa môžu vyskytnúť psychologické symptómy, ktoré vyjadrujú emocionálnu bolesť.
Psychoanalýza môže prebiehať v individuálnom prostredí, ale aj v skupine ako skupinová analýza.
Psychoanalýza sa od Freuda neustále rozvíja. Nielenže boli pridané nové koncepty, ale objavili sa aj liečebné koncepty pre špecifické klinické obrazy, ktoré presahujú Freudove predstavy.
Sigmund Freud a psychoanalýza
Pre lepšie pochopenie psychoanalýzy je nevyhnutná určitá znalosť Freudových teórií. Tvoria dôležitý základ psychoanalýzy. Tu je výber významných teórií.
Štrukturálny model psychiky: id, ego a superego.
Freud štruktúroval psychiku do troch častí.
ID
Freud označil nevedomú časť, ktorá zahŕňa potreby a pudy, ako „id“. ID existuje od narodenia a vyžaduje okamžité uspokojenie. Dieťa, ktoré je hladné, začne okamžite plakať, ak hlad nie je uspokojený. Časť osobnosti je určená „id“. ID funguje podľa princípu potešenia a nezaujíma sa o sociálne normy.
Superego
„Superego“ predstavuje protipól k id. Ako morálna autorita superego predstavuje hodnoty spoločnosti. Často ide aj o prikázania či zákazy, ktoré človek zdedil od svojich rodičov. Normy superega sú čiastočne vedomé a čiastočne nevedomé.
Medzi id a superego stojí „ja“ ako sprostredkovateľ. Ego sa formuje v detstve. Obsahuje uvedomenie si seba a reality. Ego sprostredkúva medzi libidinálnymi impulzmi id a morálnymi požiadavkami superega.
Freud predpokladal, že duševné problémy sú výsledkom skorých konfliktov medzi týmito rôznymi časťami psychiky. Jeho cieľom bolo, aby sa pacient zoznámil s rôznymi časťami a následne mohol prevziať zodpovednosť za svoj život.
Topografický model
Freud rozlišoval medzi nevedomím, predvedomím a vedomím.
- Súčasťou nevedomia sú často nepríjemné spomienky či dokonca túžby, ktoré si človek nechce dovoliť.
- Predvedomie sú spomienky, ktoré si človek môže uvedomiť, ak im venuje pozornosť.
- Vedomé sú myšlienky, ktoré si človek momentálne uvedomuje a spracováva.
V psychoanalytickej terapii zohrávajú tieto rozdelenia vedomia významnú úlohu. V ohrozujúcich alebo bolestivých situáciách môže byť pre prežitie životne dôležité vedome necítiť pocity alebo myšlienky. Dôležitým obranným mechanizmom je represia. Nepríjemné pocity alebo nutkania môžu byť potlačené, aby nás chránili.
Psychoanalýza pre rozvoj osobnosti
Klasická psychoanalýza sa podľa smerníc psychoterapie nepovažuje za formu terapie, ale za ďalší tréning osobnosti. Je to preto, že psychoanalýza nemá jasné ciele liečby, ktoré by sa mali dosiahnuť. Analytik a pacient skúmajú pacientovu životnú históriu. V reláciách sa pracuje na témach, ktoré sú odhalené.
Ďalší rozvoj psychoanalýzy
Z psychoanalýzy sa následne vyvinuli rôzne metódy, vrátane analytickej psychoterapie a psychoterapie založenej na hĺbkovej psychológii.
Kedy sa robí psychoanalýza?
Psychoanalýza môže ľuďom pomôcť rozpoznať a pochopiť ich nevedomé motívy a vzorce správania. Keď súčasné životné situácie spôsobujú utrpenie a psychické symptómy, pohľad do zákulisia môže byť nápomocný.
Pre úspech psychoterapie je dôležitá motivácia a ochota pacienta. Psychoterapeut nedáva rady ani konkrétne pokyny. Pacient je vyzvaný, aby sa zamyslel nad sebou.
Čo človek robí počas psychoanalýzy?
V klasickom prostredí psychoanalýzy pacient leží na gauči a terapeut sedí za gaučom tak, aby ho pacient nevidel. Toto umiestnenie ukazuje, že terapeut preberá skôr rezervovanú rolu, ktorej cieľom je pomôcť pacientovi rozprávať bez zábran. Pacient nie je ovplyvnený mimikou terapeuta a mal by sa bez rozptyľovania sústrediť na svoje vnútorné procesy.
V modernej psychoanalýze má terapeut aktívnejšiu úlohu. Vzťah medzi pacientom a terapeutom je dôležitým nástrojom psychoanalýzy. V kontakte dokáže terapeut rozpoznať vzťahové vzorce pacienta. Takto sa v psychoanalytických postupoch vytvára aj vzťah k tu a teraz a aktuálnym problémom.
Voľné združenie
Ústrednou technikou v psychoanalýze je voľná asociácia. Terapeut žiada pacienta, aby povedal všetko, čo mu napadne. Terapeut potom navrhne, aký nevedomý obsah sa skrýva za asociáciami. Známym psychoanalytickým testom určeným na stimuláciu asociácie je takzvaný Rorschachov test. Terapeut ukazuje pacientovi vzory atramentových škvŕn. V závislosti od toho, čo pacient vo vzore rozpozná, terapeut robí vyhlásenia o osobnosti pacienta.
Prevod
Ak sa mu toto želanie nesplnilo, snaží sa získať túto náklonnosť od ostatných, v prípade od terapeuta. Terapeut musí rozpoznať tento prenos a sprostredkovať ho pacientovi. Toto je tiež metóda odhaľovania nevedomých konfliktov.
Psychoanalýza sa intenzívne zaoberá individuálnou osobou. Analytik je do procesu zapojený aj ako jednotlivec. Napriek tomu nesmie stratiť objektívny pohľad a musí sa vedieť vysporiadať s často zložitými pocitmi pacienta, ktoré vznikajú.
Pretože terapeut má v sebe aj nevedomé časti. Preto sa môže stať, že u terapeuta sa v priebehu terapie vyvinie napríklad nechuť alebo aj náklonnosť k pacientovi. V psychoanalýze sa tento jav nazýva protiprenos. Na rozpoznanie takýchto procesov je potrebná dobrá sebareflexia terapeuta. Z tohto dôvodu musí terapeut predtým, ako bude môcť vykonávať svoju profesiu, podstúpiť psychoanalýzu.
Trvanie psychoanalýzy
Aké sú riziká psychoanalýzy?
Psychoanalýza sa od iných psychoterapií líši predovšetkým tým, že trvá dlho. Jednotlivci, pre ktorých je ťažké zapojiť sa do dlhodobejšieho procesu, môžu byť frustrovaní a predčasne opustiť psychoterapiu. Táto forma terapie si vyžaduje aj určitú ochotu pozrieť sa na svoju životnú históriu a zamyslieť sa. Rýchle riešenia a rady nie sú súčasťou psychoanalýzy, umožňujú však hlbšie pochopenie seba samého.
Psychoanalýza: Kritika
Klasická psychoanalýza je založená na Freudových teóriách. Tieto teórie sú v súčasnosti niekedy silne spochybňované. Freudove teórie boli kritizované predovšetkým preto, že ich nemožno vedecky testovať. Napríklad tvrdenie, že existuje id, ego a superego, nemožno dokázať ani vyvrátiť.
Po druhé, Freudove myšlienky boli ovplyvnené duchom doby. V jeho dobe bola téma sexuality silne tabuizovaná. Svojou teóriou pohonu prelomil toto tabu a ocenil sexualitu ako rozhodujúcu hnaciu silu v živote. Freudovej teórii sa vyčíta najmä silný dôraz na sexuálne potreby, ktoré podľa Freuda ovplyvňujú činy už v detstve.
Klasická psychoanalýza podľa Freuda sa však v súčasnosti takmer nevykonáva. Psychoanalýza sa vyvinula a prispôsobila svoje metódy a techniky. Po tom, čo bola psychoanalýza dlho kritizovaná, štúdie teraz ukazujú, že táto forma terapie dosahuje dobré účinky z dlhodobého hľadiska.
Čo musím mať na pamäti po psychoanalýze?
Psychoanalýzy sú pre pacienta často veľmi emocionálne náročné. Na povrch môžu vyplávať napríklad bolestivé spomienky z minulosti. Je preto vhodné nevrhnúť sa hneď potom do stresu každodenného života, ale dať si čas na spracovanie.
Ak sa ku koncu psychoanalýzy objavia obavy, mali by sa o nich informovať terapeuta. Keďže analytické terapie trvajú dlhú dobu, mnohí pacienti sa cítia na konci psychoanalýzy sami a chýba im ich terapeut.
Veľmi často sa objavuje aj strach z recidívy. O týchto obavách a pochybnostiach o sebe treba včas diskutovať. Môže byť vhodné postupne ukončiť psychoanalýzu a vykonávať sedenia v čoraz dlhších intervaloch.
