Protilátková terapia: Liečba, účinky a riziká

Protilátková terapia je jednou z imunoterapií a často sa používa v rakovina liečba. Protilátková terapia používa umelo vyrobené protilátky na liečbu určitých chorôb.

Čo je to protilátková terapia?

V súčasnej dobe, protilátková terapia sa používa špeciálne na rakovina, autoimunitné ochoreniaa zápalové ochorenie čriev. Protilátky terapie je založený na vlastnostiach protilátky ktoré podporujú našu imunitnú obranu. Taktiež známy ako imunoglobulíny, protilátky sú dôležitou zložkou človeka imunitný systém, pomáha bojovať proti cudzím telesám, ktoré napadli imunitný systém, ako aj zmeneným endogénnym štruktúram. V posledných rokoch sa dosiahol veľký pokrok v protilátkach terapie. Teraz sú lepšie pochopené najmä chorobné procesy a zodpovedajúce endogénne obranné mechanizmy, ktoré majú za následok množstvo nových drogy pre protilátku na mieru terapie prišli na trh. Protilátková terapia dnes využíva hlavne tzv monoklonálne protilátky, ktoré sú umelo vyrobené a v obidvoch prípadoch sa zameriavajú na rôzne choroby.

Funkcia, účinok a ciele

V súčasnosti sa protilátková terapia používa najmä na rakovina a autoimunitné ochorenia a zápalové ochorenie čriev. Prispieva k zlepšeniu kvality života pacientov a zvyčajne spomaľuje progresiu ochorenia. V závislosti od spôsobu aplikácie možno protilátkovú terapiu rozdeliť do rôznych typov. Na rozdiel od chemoterapieProtilátkové terapie používané pri liečbe rakoviny môžu šetriť zdravé bunky a špecificky pomáhať imunitný systém napádajú nádorové bunky. Rakovinové bunky sú „inteligentné“; často ich neuznáva imunitný systém ako cudzí votrelci a sú zničené. Protilátková terapia pomáha identifikovať nádorové bunky. Napríklad niektoré terapie protilátkami proti rakovine spúšťajú obrannú odpoveď imunitného systému. V tejto forme terapie sa protilátky viažu na povrch rakovinových buniek a signalizujú imunitnému systému zničenie týchto nádorových buniek. Iné protilátky úspešne blokujú receptory, ktoré slúžia na ukotvenie rakovinových buniek. Zdá sa, že ešte iní spúšťajú akýsi samovražedný program v nádorových bunkách, ktoré zomierajú v dôsledku protilátkovej terapie. Protilátkové terapie sa preto môžu použiť na obmedzenie rastu nádoru. Zatiaľ sa však nezdá možné zabiť všetky nádorové bunky iba pomocou protilátkovej terapie. Preto sa lekári často kombinujú chemoterapie s protilátkovou terapiou. Protilátkové terapie sa používajú obzvlášť úspešne v karcinóm prsníka, niektoré formy lymfóm a leukémiea kolorektálny karcinóm, zvyčajne v kombinácii s chemoterapie. Protilátková terapia jednoznačne zvyšuje účinok chemoterapie. Protilátková terapia je tiež sľubná v autoimunitné ochorenia ako reuma, ankylozujúca spondylitída or roztrúsená skleróza. Pri týchto ochoreniach imunitný systém napáda vlastné telo pacienta. Napríklad reumatoidný artritída a psoriatická artritída sú ošetrené protilátkou infúzie. Účinok tejto protilátkovej terapie trvá asi deväť mesiacov, po ktorých sa uskutoční ďalšia liečba. Pri tomto type protilátkovej terapie protilátky rozpoznávajú prozápalové látky prenášajúce informácie typické pre tieto choroby a spôsobujú, že imunitný systém s týmito látkami bojuje. Týmto spôsobom znižujú zápalovú aktivitu a spomaľujú procesy ničenia kĺbov. Rovnako ako pri liečbe rakoviny, aj pri liečbe protilátkami sa podáva infúzia, ktorá trvá asi dve hodiny.

Riziká, vedľajšie účinky a nebezpečenstvá

Všeobecne je protilátková terapia dobre tolerovaná a účinná. Medzi možné vedľajšie účinky, v závislosti od použitej protilátky, patria, ale zvyčajne iba počas prvej infúzie, alergické reakcie, či už miernejšie reakcie, ako je vyrážka, nevoľnosť, mierna dýchavičnosť, príp horúčka, alebo závažnejšie ako napr chrípka- podobné príznaky, bolesť hlavy, zimnicaalebo alergický šok. Aby sa zabránilo týmto rizikám, pacientom sa pred infúziou podávajú lieky na prevenciu alergická reakcia. Niektoré protilátkové terapie však môžu spôsobiť aj závažnejšie vedľajšie účinky, ako napr karcinóm prsníka terapia protilátkou trastuzumab, ktoré môžu poškodiť srdceProtilátková terapia všeobecne zvyšuje riziko infekcie u pacienta alebo dokonca riziko vzniku rakoviny z dôvodu účinku protilátok na imunitný systém. V priebehu liečby sa môžu vyskytnúť takzvané oportúnne infekcie, napr tuberkulóza alebo nebezpečný mozog choroba spôsobená vírusom. Pri týchto infekciách patogény sa môžu množiť, proti ktorým sa normálne bojuje zdravý imunitný systém. Tehotné ženy by nemali podstúpiť liečbu protilátkami, pretože jej účinok na nenarodené dieťa nebol dostatočne študovaný.