Synonymá
Porucha pozornosti s hyperaktivitou, syndróm Fidgetyho Philippa, psychoorganický syndróm (POS), porucha pozornosti s hyperaktivitou
Definícia
Na rozdiel od poruchy pozornosti s hyperaktivitou (ADHD), Porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) zahŕňa nepozorné a impulzívne správanie, ktoré môže byť veľmi výrazné. Aby sa zásadne nediagnostikovali impulzívne deti alebo dospelí s ADHD, je poskytovaná tzv. pozorovacia rezerva / perióda pozorovania, v ktorej sú zobrazené určité vzorce správania. To znamená, že aby sa zabránilo nesprávnym odhadom, abnormality by sa mali objavovať opakovane v podobnej alebo približne rovnakej forme po dlhšiu dobu, približne šesť mesiacov, v niekoľkých oblastiach života (napr. materská škola/ škola, doma, voľný čas).
ADHDrovnako ako ADD alebo ich zmes je jasne definovaný klinický obraz charakterizovaný rôznymi príznakmi. Osoby s ADHD alebo ADHD nemôžu cielene zamerať svoju pozornosť, a preto vykazujú nedostatky v schopnosti sústrediť sa. Tieto dve formy sa navzájom veľmi líšia: Zatiaľ čo osoby trpiace ADHD bývajú introvertné alebo dokonca chýbajú, ľudia s ADHD sú impulzívnejší.
Oba varianty, ale aj zmiešaná forma oboch variantov syndrómu pozornosti majú spoločné to, že: nesústredenosť zvyčajne prechádza cez všetky oblasti života postihnutej osoby. V obidvoch formách ADHD nesprávny prenos a spracovanie informácií medzi nimi mozog časti (mozgové hemisféry) je zrejmé. To zase neznamená, že postihnutí sú menej nadaní, pretože ľudia s ADHD môžu byť tiež vysoko nadaní.
Je tiež možné, že ADHD sprevádzajú ďalšie choroby (pozri odlišná diagnóza nižšie). Pretože ľudia alebo deti s ADHD sa môžu sústrediť iba veľmi variabilne a občas, a ich schopnosť zvyšovať pozornosť je preto výrazne znížená, problémom je často postihnutý aj iný predmet školy, napríklad nemčina alebo matematika. Nie je preto prekvapením, že u mnohých detí s ADHD sa vyskytujú aj LRS (= ťažkosti s čítaním a pravopisom) a / alebo aritmetické ťažkosti.
V akom veku sa zvyčajne diagnostikuje?
V akom veku je ADHD diagnostikovaná, závisí od formy a závažnosti príznakov. Vo väčšine prípadov si deti uvedomia ADHD najskôr v ranom školskom veku a učitelia a rodičia si ju uvedomia. Väčšina postihnutých je teda diagnostikovaná v ranom školskom veku. Menej nápadné formy ADHD, najmä bez hyperaktivity, však možno prehliadnuť a diagnóza sa často stanovuje až v dospelosti, keď sú pacienti kvôli sprievodným problémom liečení.
Diagnóza ADHS u detí
Diagnóza ADHD je zriedka ľahká. Tak ako pri všetkých diagnózach v oblasti štúdium, je potrebné vydať osobitné varovanie pred príliš rýchlou a príliš jednostrannou diagnózou. To však neznamená, že by sme mali zaujať „zamračený“ postoj a dúfať, že problémy budú narastať.
AK existujú problémy, mali by sa objaviť v rôznych oblastiach života dieťaťa po dobu približne šiestich mesiacov. Okrem unáhlenej kategorizácie dieťaťa je potrebné varovať aj pred popisom všetkých negatívnych javov a aktivít dieťaťa poznámkou „Jednoducho trpí ADHD. Nie je to chyba nikoho ... „... za to.
Chybné správanie v stresových situáciách alebo dokonca nadmerné správanie sú klasickými prejavmi, musí sa však naučiť klasifikovať a priradiť toto správanie. Mnoho foriem terapie je nakoniec úspešných iba preto, že rozpoznávajú, interpretujú a neakceptujú správanie detí, ale konkrétne pracujú na zmene zakoreneného správania. Ako bolo uvedené vyššie, presné pozorovania sú vopred nevyhnutné. Matka by ich mala hodnotiť počas obdobia približne šiestich mesiacov.
Je dôležité, aby osoby podieľajúce sa na výchove, ktoré vyslovia prvé podozrenie, po určitom čase „zasvätili“ ostatných do podozrenia. Jedna vec je istá: pozorovania sa musia vždy týkať všetkých oblastí života (materská škola(škola, domáce prostredie, voľný čas), aby bolo možné robiť zmysluplné úsudky a premýšľať o ďalších krokoch. V tomto ohľade sú obzvlášť dôležití pedagógovia, pretože abnormality sa niekedy objavujú pomerne skoro.
Diagnóza by mala byť vždy stanovená komplexne a mala by pokrývať nasledujúce oblasti:
- Prieskum medzi rodičmi
- Posúdenie situácie školou / škôlkou
- Príprava psychologického posudku
- Klinická (lekárska) diagnóza
Za dieťa zodpovedá pediater. Učitelia alebo rodičia zvyčajne vyjadrujú podozrenie na ochorenie ADHD a stanovujú diagnózu. Deti už môžu byť liečené u psychológa resp psychiater kvôli psychologickým problémom spojeným s ADHD, v takom prípade diagnostikuje ADHD často ošetrujúci psychológ.
Keďže rodičia sú zvyčajne najdôležitejšími opatrovateľmi dieťaťa, majú dôležitú úlohu pri možnom pozorovaní dieťaťa. Nie je vždy ľahké rozpoznať a predovšetkým pripustiť možné deficity a „normové rozdiely“. Je dôležité vedieť, že deti, ktoré nepochybne trpia ADHD, tak nerobia, pretože rodičia mohli vo výchove urobiť chyby.
ADHD nie je výsledkom vzdelávacieho deficitu, aj keď sa to často zdá, ale môže ním byť negatívne ovplyvnené. Prijatie problémov je dôležitým aspektom nielen z hľadiska objektívnejšieho diagnostického hodnotenia, ale predovšetkým z hľadiska terapeutického úspechu. Rodičia, ktorí problém prijmú, budú mať pravdepodobne k liečbe ADHD pozitívnejší názor.
Aj keď sú rodičia schopní popísať a zhodnotiť domácu situáciu osobitným spôsobom, materská škola alebo (základná) škola je zodpovedná za hodnotenie v oblasti vzdelávania mimo domova. Aj tu existuje veľa možností pozorovania dieťaťa s ADS. Aj keď pedagógovia a / alebo učitelia pozorujú a hodnotia správanie detí, nie sú zodpovední za skutočnú diagnózu.
Výsledky pozorovania sú však základom pre čo najkomplexnejšiu diagnózu. Skutočnú diagnózu stanoví ošetrujúci (detský) lekár, ktorý okrem kritérií pozorovania zo strany rodičov a školy alebo škôlky prijme ďalšie diagnostické opatrenia. Čo zahŕňa pozorovanie situácie v škole a / alebo materskej škole?
Na jednej strane by sa pozorovania mali zaznamenávať písomne. Tieto pozorovania by mali vykonávať všetci pedagógovia alebo učitelia zapojení do výchovy dieťaťa. Ďalej je veľmi dôležitá dôsledná a čestná výmena s rodičmi a tiež rozhovor so školskou psychologickou službou, prípadne aj s dohliadajúcim terapeutom.
Ako už bolo spomenuté, rodičia museli predtým zbaviť terapeuta alebo výchovného poradcu povinnosti mlčanlivosti. - Ako dieťa reaguje na frustráciu (prehraté hry, zákazy)
- Zdá sa, že je dieťa napadnuté alebo dokonca nedostatočné? - Má nesústredené správanie už vplyv na iné oblasti, alebo je možné si ich predstaviť.
To je obzvlášť dôležité na prevenciu slabosti pri čítaní, pravopise alebo aritmetike. - ...
To, ako a v akej podobe je vypracovaný posudok psychologického odborníka, sa líši a závisí najmä od veku dieťaťa. Zatiaľ čo deti predškolského veku sú podrobené takzvanej vývojovej diagnostike, (základné) deti sú podrobené aj inteligenčnej diagnostike.
To má výhodu v tom, že je možné nájsť prípadný vysoký talent, ktorý sa v každodennom školskom živote ťažko hľadá. Tak v rámci vývojovej diagnostiky, ako aj v oblasti inteligenčnej diagnostiky sa venuje pozornosť tomu, ako sa dieťa v testovacej situácii správa. Počas HAWIK sa uskutočňujú rôzne subtesty, ako sú: obrazové doplnky, všeobecné vedomosti, výpočtové myslenie atď.
pri ktorej sa testuje praktická, verbálna a všeobecná inteligencia, CFT meria individuálnu schopnosť dieťaťa rozpoznávať pravidlá a identifikovať určité vlastnosti. Meria tiež mieru, do akej je dieťa schopné neverbálne riešiť problémy. Tento test tiež pozostáva z rôznych - spolu päť - rôznych subtestov.
Okrem merania inteligencie existujú rôzne testy, ktoré merajú pozornosť dieťaťa (napr. DAT = Dortmund Attention Test), alebo schopnosť riešiť problémy a sústrediť sa. V súčasnosti sa pripravuje špeciálny test na diagnostiku ADHD. KIDS 1 vyvinuli Lehmkuhl a Steinhausen so zámerom získať čo najkomplexnejšie diagnostické stanovenie pomocou piatich rôznych postupov, čo tiež umožňuje zvoliť vhodnú individuálnu terapeutickú líniu.
Test môžu použiť pediatri, psychológovia pre deti a dorast, ako aj psychoterapeuti pre deti a dorast. Ako už bolo uvedené vyššie, diagnóza by mala pozostávať z mnohých okamihov pozorovania, aby bola čo najrozumnejšia. To znižuje pravdepodobnosť nesprávnej diagnózy, pretože nie každé živé, zvedavé alebo extrovertné dieťa je súčasne „dieťaťom ADHD“.
Už spomínané orgány, ako sú rodičia, učitelia, pedagógovia a psychológovia, hrajú dôležitú úlohu pri stanovení vhodnej diagnózy, sami ju však nevydávajú. Vo väčšine krajín je za diagnostiku ADHD zodpovedný pediatr. Okrem rôznych pozorovaní a postupov psychologického testovania sa vykonávajú aj konkrétne vyšetrenia.
Spravidla majú neurologický a vnútorný charakter a sú zamerané predovšetkým na vylúčenie organických problémov ako príčiny abnormálneho správania. Spravidla komplexné krv počet sa vykonáva na vylúčenie chorôb štítnej žľazy, nedostatok železa, príznaky všeobecného nedostatku atď. A fyzické vyšetrenie budú vykonané aj na vylúčenie očných a ušných chorôb, alergií a sprievodných chorôb (astma, príp neurodermatitída; pozri: odlišná diagnóza).
. Súčasťou lekárskej diagnózy je spravidla aj vyšetrenie pomocou EEG (elektroencefalogram). Toto vyšetrenie slúži na registráciu potenciálnych výkyvov v mozog a umožňuje tak vyvodiť dôležité závery týkajúce sa funkčných porúch CNS (= centrálna nervový systém). EKG (Electrocardiogarmm) umožňuje okrem iného vyhlásenia o srdce rytmus a srdcovej frekvencie. Pokiaľ ide o diagnostiku ADHD, slúži na vylúčenie srdcových arytmií, ktoré si môžu vyžadovať špeciálnu liečbu, alebo vylúčiť určité formy liečby.
