Zobrazovanie: Liečba, účinky a riziká

Zobrazovací postup je a generic termín pre rôzne aparátne diagnostické metódy v medicíne. Bežne používané zobrazovacie metódy sú Röntgen a ultrazvuk diagnóza.

Čo je to zobrazovací postup?

Zobrazovací postup je a generic termín pre rôzne aparátne diagnostické metódy v medicíne. Bežne používané zobrazovacie metódy sú Röntgen a ultrazvuk diagnóza. Takmer vo všetkých lekárskych odboroch sa na zobrazenie orgánov a tkanivových štruktúr pacienta používajú rôzne prístrojové zobrazovacie metódy. Výsledné dvoj- alebo trojrozmerné obrázky poskytujú dôležité informácie pre diagnostiku chorôb. Preto je nemožné si dnešnú medicínu predstaviť bez diagnostických zobrazovacích postupov.

Funkcia, účinok a ciele

Už v roku 1895 röntgenové žiarenie, vysokoenergetické elektromagnetické žiarenie, boli objavené Wilhelmom Conradom Röntgenom a odvtedy sa používajú pri diagnostike chorôb. Dnes rádiológmi hrá dôležitú úlohu, najmä v úrazovej medicíne a pri diagnostike pľúca chorôb. Tzv Röntgen trubica slúži ako zdroj žiarenia v röntgenových lúčoch. Žiarenie opúšťa röntgenový prístroj a dopadá na röntgenový film alebo v modernejšej rádiografii na röntgenový skladovací film alebo elektronické snímače. Tu sa vytvára skutočný röntgenový obraz. Pacient stojí medzi röntgenovým prístrojom a röntgenovým filmom. Röntgenové lúče dopadajú na telo pacienta a sú tam absorbované v rôznej miere, v závislosti od povahy príslušného tkaniva. Časť žiarenia, ktorá prenikla do tela a nebola absorbovaná, dopadá na röntgenový film. Rôzne úrovne vstrebávanie, a teda tiene a zjasnenia, ktoré sa objavujú na röntgenovom filme, umožňujú vytvárať obrazy štruktúr tela. Napríklad röntgenovo husté tkanivá, ako sú napríklad kosti, umožňujú priechod iba malého množstva žiarenia. Röntgenový film je iba mierne začiernený a kosti sa na röntgenovom snímku javia ako svetlé. Pacientom sa často pred röntgenom podávajú kontrastné látky. To umožňuje zviditeľniť štruktúry, ktoré by inak bolo ťažké vytýčiť. Moderný röntgenový postup je počítačová tomografia. Pri tomto zobrazovacom postupe je telo röntgenované vrstvu po vrstve. Počítač potom vytvorí prierezový obraz tela. Na zaistenie zmysluplnejšieho obrazu sa tu používajú aj kontrastné látky. Dôležitá oblasť použitia počítačová tomografia je neurologická diagnostika. CT sa teda používa v prípadoch podozrenia na nádor, kraniocerebrálne poranenie alebo mŕtvica. Počítačová tomografia sa tiež používa na hľadanie metastázy v prípadoch známych rakovina. Ďalšou zobrazovacou technikou je magnetická rezonancia, skrátene tiež známy ako nukleárny spin alebo MRI. MRI umožňuje aj zobrazovanie po jednotlivých rezoch, ale na tento účel nepoužíva ionizujúce žiarenie; namiesto toho je založený na princípe nukleárnej magnetickej rezonancie. Základom magnetická rezonancia je rotácia atómových jadier s nepárnym počtom protónov alebo neutrónov. Tieto atómové jadrá sa otáčajú nezávisle a teda majú takzvaný spin. Táto fyzikálna vlastnosť ich robí magnetickými. V normálnom stave sú tieto spiny prítomné neusporiadane. Keď sa však na MRI použije silné magnetické pole, všetky atómové jadrá sa zarovnajú paralelne. Krátke vysokofrekvenčné impulzy narúšajú usporiadanie atómových jadier. Po návrate do pôvodného stavu emitujú atómové jadrá elektromagnetické vlny, ktoré sú zaregistrované špeciálnymi senzormi. Z týchto elektromagnetických vĺn potom počítač vytvorí analyzovateľný obraz, ktorý zobrazuje štruktúry tela vo vrstvách. MRI sa používa predovšetkým na diagnostiku porúch CNS. Ultrazvuk diagnostika, tiež známa ako sonografia, je založená na skutočnosti, že ultrazvuk je čiastočne absorbovaný a čiastočne odrážaný ľudským tkanivom. Ultrazvukové vlny sú generované prevodníkom a vysielané v krátkych intervaloch alebo ako nepretržitý zvuk. Aby nedošlo k rušeniu vzduchu mostysa ako prenosové médium používa gél. Zvukové vlny odrážané tkanivami sú snímané opäť ako ozvena meniča. Obraz sa generuje ďalším elektronickým spracovaním v ultrazvukovom prístroji. Sonografia sa používa ako diagnostický nástroj predovšetkým pri poruchách štítnej žľazy, brušných ťažkostiach a na objasnenie chorôb ovplyvňujúcich srdce. Ultrazvuk sa používa aj pri prenatálnej starostlivosti. Ultrazvuk neprodukuje žiadne žiarenie. Vyšetrenie je navyše bezbolestné. Variáciou sonografie je Dopplerova metóda. Tu ultrazvuková sonda neustále vysiela vlny. Ak tieto vlny zasiahnu pohyblivé povrchy, napr. Bunkovú stenu a krv bunka, vlny sa odrážajú. Pri zrážke prenášaných a odrazených vĺn sa generuje zvuk. Toto je počuteľné zosilnením. Dopplerova metóda sa používa napríklad počas tehotenstva. Postup sa používa na sledovanie srdcového rytmu dieťaťa. Dopplerov ultrazvuk sa tiež používa vo vaskulárnej medicíne na testovanie prietokových podmienok v tepnách alebo žilách.

Riziká, vedľajšie účinky a nebezpečenstvá

Pre telo je röntgen najškodlivejšou zobrazovacou procedúrou. Dávky žiarenia v rádiológmi sú dosť nízke, ale môžu spôsobiť poškodenie v kratšom čase, najmä pri opakovaných röntgenových snímkach. Asi jeden a pol percenta ročne rakovina prípady sú údajne spôsobené radiačnou záťažou z röntgenovej diagnostiky. Štúdia v časopise „Rakovina”Uviedol, že riziko uzatvorenia zmluvy a mozog nádor sa výrazne zvyšuje pravidelnými RTG vyšetreniami u zubára. U detí je riziko a mozog nádor sa vďaka dentálnej röntgenovej diagnostike dokonca päťnásobne zvýšil. Vedci sa zhodujú, že röntgenové vyšetrenia vrátane počítačovej tomografie by sa mali znížiť na nevyhnutné minimum. Na tento účel bol v Nemecku zavedený röntgenový pas. Tu sa zaznamenávajú všetky röntgenové vyšetrenia pacienta, aby sa zabránilo nezmyselným a duplicitným vyšetreniam. Röntgenové lúče sú absolútne kontraindikované u tehotných žien, pretože môžu poškodiť nenarodené dieťa. Magnetická rezonancia a ultrazvuk nepoužívajú žiarenie, a preto sa považujú za dobre tolerované.