Bunkové špecifické nádory Mozgový nádor

Bunkové špecifické nádory

Glioblastómy sú nádory, ktoré pochádzajú z určitých gliových buniek, takzvaných astrocytov, a majú najťažšiu „malignitu“. Sú to najčastejšie zhubné nádory nervový systém a sú spojené s veľmi zlou prognózou. Zvyčajne sa vyskytujú vo veku 60 až 70 rokov.

Muži sú navyše postihnutí dvakrát častejšie ako ženy. Glioblastómy sa môžu vyvinúť kdekoľvek v USA mozog, takže konkrétne príznaky sa môžu veľmi líšiť. Vo väčšine prípadov liečba glioblastóm pozostáva z chirurgického zákroku nasledovaného ožarovaním a chemoterapie.

Pretože však nádor rastie veľmi infiltračne do okolitého tkaniva, nie je možné obvykle odstrániť všetky nádorové bunky, čo drasticky znižuje prognózu. Priemerná doba prežitia po počiatočnej diagnóze je medzi 17 a 20 mesiacmi. A meduloblastóm je zhubný nádor mozoček, ktorá sa zvyčajne vyskytuje u detí vo veku od štyroch do deviatich rokov.

Vyvíja sa na základni mozoček a zvyčajne infiltruje obe polovice malého mozgu a okolité tkanivo. Z opísaného ničenia okolitého tkaniva sú typické príznaky meduloblastóm nasledovať. Z dôvodu zapojenia mozoček, najmä ataxia so zámerom tremor je jedným z nich.

Toto popisuje motorickú poruchu s pribúdajúcimi tremor so zámerným pohybom. Uvádzajú sa ďalšie príznaky: Rozsah príznakov závisí vo veľkej miere od veľkosti nádoru. Liečba spočíva v úplnom chirurgickom odstránení nádoru, ktoré sa zvyčajne ukončí následným ožarovaním.

10-ročná miera prežitia pre meduloblastóm je 60%. Prognóza závisí od veku dieťaťa. Čím staršie je dieťa pri prvej diagnóze, tým väčšie sú šance na uzdravenie.

• Ťažké bolesti hlavy
• Nevoľnosť
• Zvracanie
• Občasné záchvaty
• Alebo zmeny charakteru.

Meningiómy sú jedným z najbežnejších typov mozog nádory, čo predstavuje 15% všetkých nádorov. Vyvíjajú sa z buniek tzv meninges, mäkké mozgové blany. 80 - 90% meningiómov je klasifikovaných ako benígnych, čo dramaticky zvyšuje šance na vyliečenie.

Nazývajú sa „pleomorfné“. Tento nádor postihuje takmer výlučne dospelých. Frekvenčný vrchol leží vo veku od 40 do 60 rokov.

Väčšina meningiómov rastie veľmi pomaly a vytláča iba okolité tkanivo, na rozdiel od ničenia okolitého tkaniva v „malígnych“ nádoroch. Výsledkom je, že príznaky sa zvyčajne prejavia až vtedy, keď má nádor už značnú veľkosť. V závislosti od lokalizácie obsahuje spektrum symptómov všeobecné príznaky zvýšenia intrakraniálneho tlaku, ako napríklad Ak neexistuje kontraindikácia, terapia menigeómu vždy spočíva v chirurgickom odstránení.

Ak to napríklad nie je možné z dôvodu komplikovaného umiestnenia, je najlepšou možnou alternatívou radiačná terapia. Prognóza tu závisí vo veľkej miere od histológia nádoru, tj. či ide o „benígny“ alebo „malígny“ nádor. Prognóza častejších benígnych meningiómov je všeobecne dobrá.

Existuje však aj riziko recidívy až do 20%. Malígne meningiómy majú výrazne horšiu 5-ročnú mieru prežitia a 78% pacientov bude mať počas nasledujúcich 5 rokov najmenej jeden recidivujúci nádor.

• Bolesti hlavy
• Nevoľnosť
• Zvracanie
• Poruchy zorného poľa
• Záchvaty
• Poruchy motoriky

Termín astrocytóm je odvodený z pôvodných buniek tohto nádoru, takzvaných astrocytov.

Sú súčasťou podporného tkaniva mozog, takzvaný glia. To je dôvod, prečo astrocytómy patria do gliómov. Tvoria asi jednu štvrtinu všetkých mozgových nádorov.

WHO tu rozlišuje medzi 4 rôznymi stupňami nádorov. Príznaky astrocytóm zvyčajne iba naznačujú všeobecné zvýšenie intrakraniálneho tlaku. Preto, ak existuje nejaké podozrenie, je vždy potrebné zobrazenie vo forme CT alebo MRT.

Terapia a prognóza závisia od „stupňa malignity“ nádoru. Napríklad stupeň 1 astrocytóm, na rozdiel od astrocytómov triedy 3 a 4, nevyžaduje následné oceľové alebo chemoterapie po chirurgickom odstránení. Ďalej je všeobecne dobrá prognóza astrocytómov 1. stupňa. Naopak, priemerná dĺžka života astrocytómu 4. stupňa (glioblastóm, pozri nižšie) je iba asi 18 mesiacov.

Oligodendrogliómy sa počítajú medzi takzvané gliómy a sú vo väčšine prípadov benígne. Vyskytujú sa hlavne vo veku od 25 do 40 rokov. Podľa „malignity“ nádoru sa klasifikujú 4 rôzne stupne.

Rovnako ako u väčšiny nádorov na mozgu, príznaky pozostávajú zo znakov všeobecného zvýšenia intrakraniálneho tlaku (bolesti hlavy, nevoľnosť, zmätenosť), ale časté sú aj epileptické záchvaty. Terapia, rovnako ako prognóza, oligoendrogliómu závisí od stupňa nádoru a môže zahŕňať chemo- a rádioterapia alebo chirurgický zákrok. Desaťročná miera prežitia pre pomerne benígny a dobre lokalizovaný nádor je asi 10%.

V prípade oligoendrogliómu 4. stupňa to však klesá na 20%. Ependymómy sa vyvíjajú z takzvaných ependymálnych buniek. Tvoria bunkovú vrstvu medzi nervovými bunkami a cerebrospinálnou tekutinou (alkoholom), ktorá ich obklopuje.

Terapia zvyčajne spočíva v chirurgickom zákroku na zníženie nádorovej záťaže a nádor je možné tiež ožarovať. Všeobecne však majú ependymómy zlú prognózu, pretože v prípade „malignity“ sa môžu rýchlo šíriť cez mozgovomiechový mok do CNS. Terapia teda zvyčajne sleduje skôr zámer predlžujúci život ako liečebný (liečivý) prístup.

Päťročná miera prežitia pre všetky stupne malignity je uvedená ako cca. 5%. Terapia zvyčajne spočíva v chirurgickom zákroku na zníženie nádorovej záťaže a je možné vykonať aj ožarovanie nádoru.

Väčšinou benígne nádory hypofýzy sa vyvíjajú z buniek hormónu produkujúcich hypofýzy, ktorý reguluje veľké časti ľudského hormónu vyvážiť. Nádory hypofýzy sa v zásade delia na nádory produkujúce hormóny (aktívne) a nádory neprodukujúce hormóny (neaktívne). Príznaky aktívnych nádorov hypofýzy môžu byť veľmi početné kvôli ich vplyvu na hormonálny systém.

Patrí sem absencia menštruácie, u mužov možné zväčšenie prsníkov, osteoporóza (hustota kostí zmenšuje), zmenený rast veľkosti, tvorba býka krk a veľa ďalších. Okrem toho pri týchto nádoroch je potrebné venovať pozornosť blízkosti hypofýzy na časť vizuálna cesta, takzvaná optická chiazma. Nad určitú veľkosť nádoru môže stlačenie optického chiasmu viesť k strate zorného poľa.

Terapia nádorov hypofýzy zvyčajne spočíva v chirurgickom zákroku, ktorý je možné vykonať pomocou nos. Prognóza je veľmi dobrá kvôli „benígnosti“ nádoru a dobrému chirurgickému prístupu. Schwannom, tiež nazývaný neurinóm, je benígny nádor, ktorý pochádza z takzvaných Schwannových buniek.

Tieto bunky sú umiestnené všade v periférii nervový systém, ale Schwannomy sa prednostne vyvíjajú na dvoch špecifických miestach. Po prvé, schwannomy sa vyvíjajú z častí mozgového nervu, ktorý je zodpovedný za sluch a zmysel vyvážiť (vestibulolochárny nerv). V tomto prípade sa nazýva schwannóm akustický neuróm.

Ďalším častým miestom lokalizácie sú citlivé nervové korene v miecha. V závislosti od lokalizácie sa vyskytujú rôzne príznaky. V prípade akustický neuróm, väčšina postihnutých sa pôvodne hlási strata sluchu, ktorá sa zvyšuje s progresiou ochorenia.

Tinnitus (zvonenie v ušiach) alebo sa môžu vyskytnúť aj závraty. Ak dôjde k rojeniu na chrbtici nervy z miecha, ochrnutie, poruchy citlivosti alebo ožarovanie bolesť môže sa prihodiť. V závislosti od veľkosti nádoru sú k dispozícii rôzne možnosti liečby.

Ak je swanoma stále malý, možno zvážiť cielenú radiačnú terapiu. Väčšina swanomov sa však úplne odstráni chirurgicky, čo vedie k vyliečeniu. Neurofibrómy sú benígne nervové nádory, ktoré môžu rásť vo vnútri alebo mimo nervu.

Aj keď sa čiastočne skladajú zo Schwannových buniek, sú charakterizované schwannómom svojou neoddeliteľnosťou od nervu. Keď sa teda neurofibróm chirurgicky odstráni, postihnutý nerv sa zvyčajne tiež stratí. Neurofibrómy sa v zásade môžu vyskytnúť kdekoľvek, kde je prítomné nervové tkanivo.

Často sa však vyskytujú na koži. Ľudia, ktorí trpia genetickým ochorením neurofibromatóza 1, môžu mať stovky malých neurofibrómov, ktoré sa nedajú odstrániť bez zjazvenia. Pre terapiu neurofibrómov na pokožke je všeobecne akceptovaná laserová liečba laserom na báze oxidu uhličitého. A hemangiom (tiež nazývaný krv špongia) je benígny nádor, ktorý ovplyvňuje krv plavidlá a vyskytuje sa hlavne u detí.

Dve tretiny hemangiómov sa tvoria v hlava a krk oblasti. Hemangiómy diagnostikované u detí sú zvyčajne vrodené. Existujú však aj nekongenitálne hemangiómy, ktoré sa zvyčajne vyvinú až v dospelosti.

Hemangiómy sa môžu vyvinúť kdekoľvek plavidlávrátane mozgu. Ak sa v iných oblastiach, napríklad na koži, často zvolí možnosť čakacej liečby, pretože hemangiómy môžu samy ustupovať, rozhodnutie v prípade hemangiómov v mozgu závisí vo veľkej miere od ich veľkosti a symptómov. Teda okrem závratov a bolesti hlavy, môžu sa vyskytnúť ďalšie neurologické deficity, ktoré môžu byť znakom nedostatočnej dodávky kyslíka do nervového tkaniva.

Terapia potom zvyčajne spočíva v ožarovaní, embolizácii (uzavretí hemangiom pomocou katétra) alebo chirurgickým zákrokom. Hemangioblastómy alebo skrátene angioblastómy sú benígne nádory, ktoré sa vyskytujú v strede nervový systém. Spravidla sa vyvíjajú v miecha alebo v zadnej fosse lebka.

Vývoj hemangioblastómu je zvyčajne spojený s rastom cysty, pretože môže byť súčasťou pevnejšej vonkajšej vrstvy. Tieto nádory produkujú takzvaný erytropoetín (skratka: EPO), ktorý zvyšuje produkciu červenej farby krv bunky. V závislosti od lokalizácie sa môžu vyskytnúť ďalšie príznaky.

Ak sa hemangioblastóm nachádza v malom mozgu, napríklad poruchy pohybu, závraty, nevoľnosť a bolesti hlavy môže nastať. Pretože však tieto nádory zväčša rastú len pomaly, zvyčajne sa ako prvý zvolí postup vyčkávania. Len čo nádor dosiahne kritickú veľkosť, je možné ho obvykle chirurgicky úplne odstrániť.