Ryhovanie zygoty je bunkové delenie v skorej embryogenéze. Nasleduje po oplodnení a je súčasťou predemonického vývoja. Chyby v rozdelení brázdy sú spojené s gen mutácie ako trizómie alebo rodičovské poruchy.
Čo je to brázda?
Furchung zygoty je bunkové delenie v ranej embryogenéze. Nasleduje po oplodnení a je súčasťou pred embryonálneho vývoja. Na začiatku embryogenézy nastáva na oplodnenom vajíčku bunkové delenie zúžením. Tento proces sa tiež nazýva brázdenie alebo rozdelenie brázdy zygoty a vyskytuje sa vo všetkých mnohobunkových organizmoch. The embryo sa počas tohto delenia buniek nezväčšuje, ale je segmentovaný. Rozdelenie brázdy vykazuje vysokú rýchlosť, pretože nevyžaduje novú výrobu biologických zložiek. Takto sa teoreticky môže vyskytnúť jadrové rozdelenie každých sedem až osem minút. Delenia prebiehajú synchrónne, na rozdiel od konvenčného delenia buniek, a vzťah nukleárnej plazmy sa permanentne mení so skráteným bunkovým cyklom pozostávajúcim z fázy S a M. Konečným produktom rozdelenia brázd je takzvaná morula. Toto je guľa naplnená bunkami obsahujúca blastoméry. Tieto blastoméry sú bunky vytvorené počas delenia. Celkovo sa rozlišujú tri rôzne typy brázd: meroblastická brázda rýb, plazov, hmyzu a vtákov; holoblastická brázda cicavcov a obojživelníkov; a špirálovitý brázdu krúžkovcov a mäkkýšov.
Funkcia a úloha
Rozdelenie brázdy je súčasťou predemonickej fázy embryonálneho vývoja a nasleduje po oplodnení vajíčka. Ryhovaniu predchádza jadrová fúzia v oocyte. O niekoľko hodín neskôr začína prvé bunkové delenie, ktoré vedie k vzniku moruly z dvojbunkového štádia do štvorbunkového a osembunkového štádia. Morula je zaoblený zhluk buniek, ktorý sa vyvíja tretí alebo štvrtý deň po oplodnení. Bunkové delenia prebiehajú vo forme mitózy. Následné bunky sú preto geneticky identické so zygotou a preto sa im hovorí aj klony. Z morulu sa v priebehu nasledujúcich piatich až šiestich dní stane zárodočný vezikul alebo blastula vo vajíčkovode a v tejto forme hniezdi v sliznice z maternica. Ryhovanie zygoty je teda dôležitým prípravným krokom embryonálneho vývoja a má zodpovedajúco vysokú hodnotu pre reprodukciu. Na začiatku každého rozdelenia brázdy sa bunky, ale nie plazma, stanú viac. Teda bunky rast neskôr a v súčasnosti sa delia iba na blastoméry so zmenšujúcou sa veľkosťou. V plazme zygoty je žĺtok s rôznymi distribúcia. Zvyčajne strana s relatívne nízkym počtom žĺtkov čelí strane so zvýšeným počtom žĺtkov. Prechod medzi týmito dvoma stranami sa nazýva sivý polmesiac. Žĺtok distribúcia určuje, ako podrobne prebieha mitotické rozdelenie zygoty. Miesta bohaté na žĺtok sa nazývajú vegetatívny pól a prechádzajú pomalým brázdením. Na takzvanom zvieracom póle strany, ktorá je chudobná na žĺtky, sa ryha vyskytuje rýchlejšie. Rôzne typy brázd teda súvisia s distribúcia žĺtka. Napríklad celková rovnovážna ryha sa vyskytuje v izolecitových žĺtkoch. V týchto zygotoch je žĺtok relatívne rovnomerne rozdelený. Celková rovnovážna ryha vedie k rovnomerne rozloženým blastomérom približne rovnakej veľkosti a vyskytuje sa predovšetkým u holoblastiánov. Opak je úplne nerovnomerné alebo diskoidné brázdenie. Predpokladá distribúciu telolecitálneho žĺtka, v ktorom sa žĺtok nachádza primárne na vegetatívnom póle zygoty. Vajcia s obzvlášť bohatým žĺtkom na vegetatívnom póle prechádzajú diskoidným brázdením. Napríklad meroblastiani sú stvorenia s týmto typom brázdenia. Tretím typom rozdelenia brázdy je povrchová brázda. Prebieha centrolecital vajcia so žĺtkom vo vnútri. Nové bunky sa tvoria na povrchu vajíčka a vo vnútri bunky zostáva žĺtok.
Choroby a choroby
Počas prvého rozdelenia brázdy už môže dôjsť k stratám alebo duplikáciám chromozómov. Spravidla sa poruchy delenia vajíčka resp spermie za takéto javy sú zodpovedné bunky pred oplodnením. Napríklad počas mitotického delenia sa vytvárajú embryá s trisomálnou alebo disomálnou bunkovou líniou, kde to nie je potrebné. Z uniparentnej disomie sa môže vyvinúť izodizómia, pri ktorej je jeden rodičovský chromozóm úplne alebo čiastočne duplikovaný. Takéto chromozomálne anomálie sú genetikom známe ako mozaiky. Napríklad Pätauov syndróm je ochorenie spojené s trizómiou chromozómu 13. Syndróm súvisí s vysokou úmrtnosťou a je spojený s mŕtvo narodenými deťmi. Malformácie končatín sú takisto zahrnuté v klinickom obraze srdce vady alebo vývojové poruchy mozog a malformácie centrálnej nervový systém. Edwardsov syndróm je na druhej strane známy ako trizómia 18. Pri tejto chorobe srdce poruchy, vývojové poruchy mozog a malformácie centrálnej nervový systém sú tiež prítomné. Častými príznakmi sú tiež malformácie končatín a brucha. Uniparentálna disomia sa dnes spája aj so stavmi ako napr Prader-Williho syndróm a Angelmannov syndróm. V Prader-Williho syndróm, malého vzrastu a duševného retardácia sú zvyčajne prítomné okrem predispozície k obezita. Angelmannov syndróm je charakterizovaný epilepsiami, deformáciami a ataxiami, ako aj kŕčmi, poruchami vnímania a závažnými psychomotorickými poruchami. retardácia. Miera, v ktorej sú trizómie alebo disomie vyslovené v jednotlivých prípadoch, a miera, do akej ovplyvňujú život postihnutých jednotlivcov, sa u jednotlivých osôb značne líšia.
