Pica syndróm je kvalitatívny poruchy príjmu potravy. Trpiaci ľudia konzumujú nechutné a nejedlé látky, ako napríklad hlinku, odpadky, výkaly alebo predmety. Liečba je zvyčajne ekvivalentná a behaviorálna terapia intervencie.
Čo je to syndróm Pica?
Mnoho žien má počas toho chuť na neobvyklé jedlá alebo kombinácie jedál tehotenstva. To tehotenstva symptóm má fyzické príčiny a je tiež známy ako pikalizmus. Termín syndróm pica, prevzatý z pikikizmu, sa začal označovať ako zriedkavý poruchy príjmu potravy. Ako súčasť poruchy je postihnutých poháňaná konzumácia nejedlých alebo nechutných látok. Často požierajú nejedlé predmety, ako napríklad útržky papiera alebo dokonca predmety. Po dlhú dobu sa na označenie poruchy používal termín alotriofágia. Na rozdiel od bulímia or anorexia„Pica syndróm nie je kvantitatívny poruchy príjmu potravy, ale je klasifikovaný ako kvalitatívna porucha stravovania. Vo väčšine prípadov ide o poruchu s duševnou príčinou. Známe sú však aj fyzické spojenia. Psychoterapie sa zaoberá liečbou. Najčastejšie sú ním postihnuté deti.
Príčiny
Pica syndróm postihuje hlavne ľudí s mentálne oneskoreným vývojom. demencie pacienti, autisti alebo pacienti s duševnými chorobami sú tiež často postihnutí syndrómom Pica. Dotknutými osobami sú navyše často mimoriadne zanedbávané deti z viacnásobných rodín stresové faktory. Týranie, alkoholizmusa v rodinnom prostredí sa pozoruje kriminalita. Psychoanalytický model pojednáva o a stres poruchy v ústnej fáze. V jednotlivých prípadoch sa však ako príčina diskutuje aj nedostatok nutričného povedomia, najmä u jedincov s mentálnym postihnutím. Teoretické modely výživy poukazujú na somatické príčiny syndrómu Pica. Postihnuté osoby sú teda často pacientmi s nedostatkom minerálov. Konzumované látky by často obsahovali práve ten minerál, ktorý postihnutým jedincom chýba.
Príznaky, sťažnosti a príznaky
Pacienti so syndrómom pica konzumujú látky, ktoré nie sú primárne určené pre človeka strava. Často možno pozorovať napríklad geofágiu alebo spotrebu pôdy. Rovnako často sa jedáva piesok, kamene alebo papier. Rovnako často spotreba popolmožno pozorovať vápno, zvyšky rastlín a hlinu. Tieto štyri látky sú najčastejšie spojené so somatickými príčinami modelu výživy. Niektorí pacienti konzumujú aj veci, ktoré sa považujú za nechutné. Patria sem prach a podstielka, ako aj exkrementy. Konzumácia výkalov sa nazýva koprofágia a môže spôsobiť vážne infekcie. Medzi najčastejšie následky syndrómu pica patria zápcha a tráviace problémy ako črevná obštrukcia (ileus). Otrava môže nastať aj po konzumácii toxických častí rastlín. Pôda, hlina a popol často spôsobujú infekcie. Trvalý piknikizmus je podvýživa, ktoré môžu spôsobiť podvýživu s nedostatok železa a avitaminóza.
Diagnóza a priebeh ochorenia
Diagnóza syndrómu pica sa stanovuje podľa DSM-IV. Na stanovenie diagnózy musí byť teda splnených niekoľko kritérií. Konzumované látky musia byť tie, ktoré nemajú významnú výživovú hodnotu. Spotreba musí trvať najmenej jeden mesiac a nesmie zodpovedať veku zodpovedajúcemu vývojovému štádiu. Stravovacie správanie sa musí jednoznačne líšiť od kultúrne určenej normy. Ak existujú súčasne existujúce duševné poruchy ako napr schizofrénie alebo kognitívne postihnutie musí byť porucha stravovania dostatočne závažná, aby vyžadovala osobitnú pozornosť pri diagnostike. Napríklad dôjde k vážnej poruche, keď to spôsobujú konzumované látky zdravie poškodenie alebo podvýživa. Ostatné poruchy by sa mali brať do úvahy v odlišná diagnóza, Napríklad, vlasy spotreba sa objavuje predovšetkým v súvislosti s trichotillomániou, pri ktorej je narušená kontrola impulzov.
Komplikácie
Pica syndróm môže viesť na poruchy trávenia, ktoré môžu byť mierne až životu nebezpečné. Medzi závažné komplikácie patrí poranenie pažeráka, žalúdoka črevá, ktoré môžu byť výsledkom ostrých alebo špicatých predmetov. Piesok, zemina, hlina, hlina, nevarená ryža, časti rastlín a iné nejedlé látky spôsobujú ťažké zápcha v niektorých prípadoch to môže mať za následok črevná obštrukcia a zriedkavejšie aj črevná ruptúra. Infekcie a zápaly sú ďalšou komplikáciou syndrómu pica. Bežne sa vyvíjajú aj v gastrointestinálnom trakte. Otrava, ktorá môže byť spojená s konzumáciou toxických rastlín, je bežnejšia u detí a dospelých s kognitívnymi poruchami. Niektorí ľudia trpiaci syndrómom pica jedia alebo olizujú sušené farby. Otrava je možná aj týmto spôsobom, napríklad pomocou viesť. Niektoré fyzické komplikácie pica môžu byť smrteľné, ak nie sú liečené včas.
Kedy by ste mali ísť k lekárovi?
Nezvyčajné potravinové preferencie môžu naznačovať syndróm pica. Návšteva lekára sa odporúča, ak táto tendencia ovplyvňuje napríklad pohodu, pretože sa konzumujú nezdravé jedlá alebo nápoje. Rodičia, ktorí si takéto správanie všimnú na svojom dieťati, by sa mali poradiť s pediatrom. V opačnom prípade je normálne stravovacie správanie jasnou indikáciou syndrómu pica. Potom by sa mal poradiť s lekárom, ktorý najskôr vylúči ďalšie stavy. Ak dieťa vykazuje zníženú inteligenciu alebo trpí psychosociálnymi problémami stres, návšteva lekára je obzvlášť naliehavá. Je možné, že okrem syndrómu pica je potrebné objasniť ďalšie sťažnosti. Okrem rodinného lekára alebo pediatra sa môžete obrátiť na psychológov pre deti a dorast. Terapeutická liečba je nevyhnutná v každom prípade syndrómu pica. Dospelí by sa mali tiež poradiť s lekárom alebo psychológom, ak sú prítomné príznaky poruchy a môžu súvisieť so základnými psychiatrickými poruchami, ako je napr demencie or schizofrénie. Najneskôr ak sa prejavia príznaky nedostatku, otravy a iné zdravie problémy sa vyskytujú v dôsledku narušeného príjmu potravy, je potrebné lekárske objasnenie. Dotknuté osoby by mali urýchlene hovoriť so svojím lekárom primárnej starostlivosti a začať behaviorálna terapia.
Liečba a terapia
Pica syndróm sa lieči kauzálne. Terapia sa považuje za mimoriadne ťažkú a zdĺhavú. Dozorujúci psychoterapeuti sa najčastejšie rozhodnú pre prístup založený na behaviorálnej liečbe. Behaviorálne terapie predpokladajú, že porucha je založená na systematickom neprispôsobení. Táto nesprávna úprava je v priebehu roka konkrétne odučená terapie. Správanie terapie Cieľom tohto dokumentu nie je odhaliť korene poruchy. Skôr je potrebné preskúmať súčasné správanie a pohľad na osobu a prípadne ich opraviť. Behaviorálna terapia vedie teda človeka k tomu, aby si pomáhal, a dáva mu stratégie, ktoré mu majú pomôcť pri riešení jeho problémov. Analýza správania je začiatkom liečby. Zohľadňujú sa podmienky podporujúce správanie a dôsledky správania. V tejto súvislosti vyvinul Kanfer model SORKC, ktorý si všíma päť základy pre štúdium. Stimul vyvoláva správanie. Organizmus na podnet reaguje poznávaním a biologicko-somatickými podmienkami, berúc do úvahy biologické a štúdium pozadie. Správanie tak zodpovedá pozorovateľnej reakcii, ktorá nasleduje po podnete a jeho spracovaní. Správanie má mimoriadnu povahu, to znamená, že pravidelne a časovo súvisí so situáciou a dôsledkom. Dôsledkom správania je odmena resp trest. Pri analýze správania pomocou tohto modelu zahŕňa psychoterapeut pocity a myšlienky, ako aj fyzické procesy alebo prostredie pacienta. Terapeutické ciele sa vyvíjajú čo najviac v spolupráci s pacientom. V prípade detí sú rodičia pravidelne informovaní o správnom dohľade a rýchlom opatrení v prípade otravy. Ak je život ohrozený, odporúča sa ústavná liečba. Opravujú sa nedostatky živín a iné somatické príčiny. Môže byť indikovaný lekársky zásah pre črevná obštrukcia alebo iné následky.
Výhľad a prognóza
Následný priebeh a prognózu syndrómu pica zvyčajne nemožno všeobecne predpovedať. Pretože sa jedná o relatívne neznámy a nepreskúmaný syndróm, Opatrenia liečby sú pomerne obmedzené, čím najmä behaviorálna terapia or psychoterapie je nevyhnutná na zmiernenie príznakov. Ďalší priebeh tiež veľmi závisí od času stanovenia diagnózy, pričom včasná diagnóza má vždy veľmi pozitívny vplyv na ďalší priebeh syndrómu pica. Ak syndróm pica nelieči lekár, vo väčšine prípadov tiež nedochádza k samoliečeniu. V najhoršom prípade môže dôjsť k otrave postihnutej osoby následkom otravy. U detí, ak sa nelieči, môže viesť závažným psychickým problémom v neskoršom živote. Pri liečbe syndrómu pica sú povolaní predovšetkým rodičia postihnutej osoby. Musia venovať pozornosť symptómom a konať rýchlo, ak sa dieťa pokúsi zjesť nejedlý predmet. Samotná terapia môže trvať niekoľko mesiacov alebo dokonca rokov a podporu potrebujú aj rodičia. Tento syndróm zvyčajne neznižuje očakávanú dĺžku života postihnutej osoby.
Prevencia
Syndrómom Pica sa dá do istej miery predchádzať udržiavaním nízkejstres rodinné prostredie a vyvážené strava.
Nasleduj
Vo väčšine prípadov majú postihnutí jedinci so syndrómom pica veľmi následnú a veľmi obmedzenú následnú starostlivosť Opatrenia majú k dispozícii. Tu by postihnuté osoby mali v prvom rade venovať pozornosť rýchlej a predovšetkým včasnej diagnostike a odhaleniu choroby, aby to neviedlo k ďalším komplikáciám a sťažnostiam. Čím skôr lekár syndróm rozpozná, tým lepší je ďalší priebeh choroby. Nemôže dôjsť k samoliečeniu. Väčšina pacientov je odkázaná na pomoc a liečbu na uzavretej klinike. V prvom rade má pomoc a tiež podpora vlastnej rodiny a priateľov veľmi pozitívny vplyv na ďalší priebeh choroby. Všeobecne by sa malo zabrániť spúšťaču syndrómu pica. V mnohých prípadoch trvalé monitoring inými ľuďmi je nevyhnutné, aby sa narušené správanie už neobjavilo. Všeobecne nie je možné absolvovať všeobecný kurz pre syndróm pica. Je možné, že táto choroba tiež znižuje očakávanú dĺžku života postihnutého človeka.
Toto môžete urobiť sami
Pri ľahších formách syndrómu pica už môže pomôcť, ak postihnuté osoby dôsledne potláčajú alebo postupne znižujú neobvyklé stravovacie správanie. Toto „zastavenie“ sa dá praktizovať tak, že postihnutá osoba znovu vypľuje látku pica a nepokračuje v jej konzumácii. Ak existuje riziko pre zdraviesa dôrazne odporúča lekárska a terapeutická podpora. Ľudia s pica, ktorí podstupujú terapiu, by sa mali zamerať predovšetkým na aplikáciu toho, čo sa naučili vo svojom každodennom živote. Akýkoľvek druh svojpomoci vyžaduje, aby jednotlivec bol reflexívny a vnímal správanie pica ako problém. U detí, mentálne postihnutých alebo akútne schizofrenických, je schopnosť reflexie často obmedzená, takže svojpomoc nie je vždy možná. V takom prípade môže byť užitočná vonkajšia pomoc. Rodičia detí s pica by mali svoje deti obzvlášť pozorne sledovať. V niektorých prípadoch sa dá vyhnúť nebezpečným situáciám, ak sa dieťa hrá iba s malými časťami, ktoré je možné pri starostlivom pozorovaní - ak vôbec - prehltnúť a ak k takýmto hračkám inak nemajú prístup. Ovplyvnené sú aj batérie, magnety, gumy a podobné predmety. Potraviny, ako je surová ryža, predmety pre domáce zvieratá, riad a pomôcky na umývanie a umývanie riadu by sa tiež nemali skladovať mimo dosahu. Typické vonkajšie rizikové situácie vznikajú pri jedovatých rastlinách alebo konzumácii piesku. Rodičia by mali tiež chváliť a odmeňovať deti so syndrómom pica vekovo primeraným spôsobom, keď nejedia nejedlé látky.
