úvod
Behaviorálna terapia je dôležitou súčasťou tzv psychoterapie a často sa používa v psychológii na pomoc pacientovi s jeho alebo ňou duševná choroba. Tu je rozhodujúce, že nie psychológ resp psychiater sám pomáha pacientovi, ale že pacient je vedený k tomu, aby si pomohol sám. Toto sa často označuje ako „pomoc pre svojpomoc“, keďže pacienta na niekoľkých sedeniach s terapeutom naučia, ako zmeniť svoje správanie a tak si pomôcť a vyliečiť sa.
Vo všeobecnosti behaviorálna terapia predpokladá, že každý človek podlieha podmieňovaniu. To znamená nasledovné: Ak pacient dostatočne často počul, že zakaždým, keď matka uvidí pavúka, spanikári a začne kričať, potom si pacient tiež myslí, že pavúk je niečo strašidelné, hoci pavúky ako také strašidelné byť nemusia. Z naučeného strachu z pavúkov môže pacient dokonca vypestovať fóbiu z pavúkov, teda panický strach z pavúkov.
Dá sa to liečiť pomocou behaviorálnej terapie, pri ktorej sa pacient naučí so strachom zaobchádzať a prekonávať ho analyzovaním a hodnotením vlastného správania a následne ho v prípade potreby meniť. Je dôležité, aby si každý pacient vytvoril vlastnú stratégiu, ako sa vysporiadať napríklad s konkrétnym strachom. Toto je najdôležitejšia základná vlastnosť behaviorálnej terapie.
Behaviorálna terapia je teda predovšetkým o tom, že pacientovi poskytneme rôzne možnosti, ako sa dostať z nepríjemnej alebo tiesnivej situácie. Behaviorálna terapia je vo všeobecnosti vhodná pre mnoho rôznych skupín pacientov. Na jednej strane pacienti s poruchy úzkosti môže mať prospech z behaviorálnej terapie, ale iné psychické poruchy, ako je závislosť, depresiapomocou behaviorálnej terapie sa dá liečiť aj vyhorenie alebo poruchy osobnosti. Behaviorálna terapia často predstavuje solídnu základnú liečbu popri medikamentóznej liečbe, hoci v závislosti od pacienta a potreby môžu byť potrebné ďalšie skupinové sedenia alebo iné formy terapie.
