Náklady na behaviorálnu terapiu
Náklady na behaviorálnu terapiu sa líšia v závislosti od ošetrujúceho psychológa alebo psychiater, navyše náklady na behaviorálnu terapiu závisia od toho, kde chce pacient behaviorálnu terapiu robiť. Pretože sa jedná o behaviorálnu terapiu o uznávanú psychologickú terapiu, náklady na behaviorálnu terapiu zvyčajne preberá zákon zdravie poisťovňa. Ak by si pacient chcel urobiť behaviorálnu terapiu bez lekárskej indikácie, teda s uznávanou psychologickou chorobou, môže sa stať, že pacient bude musieť zaplatiť náklady na behaviorálnu terapiu. Všeobecne však vo väčšine prípadov náklady na behaviorálna terapia sú kryté zdravie poistenie a pacient nemusí platiť žiadne príplatky.
Behaviorálna terapia pre úzkostné poruchy
Behaviorálna terapia je uznávanou formou terapie v psychológii a je často využívaná psychológmi a psychoterapeutmi na liečbu rôznych duševných porúch. Behaviorálna terapia je obzvlášť účinný pri liečbe poruchy úzkosti, ako je zvýšený strach (fóbia) z výšok alebo pavúkov, ale aj iné formy úzkosti. Na vyliečenie úzkosti pomocou behaviorálnej terapie je vhodné konfrontovať pacienta s jeho strachom.
Existujú dva rôzne prístupy. Na jednej strane sa dá strach počas behaviorálnej terapie liečiť tak, že pacient prekoná svoj strach tým, že bude krok za krokom konfrontovaný so spúšťačom strachu, a tak sa ho naučí časom zvládať (systematická desenzibilizácia). Toto je možné ilustrovať na príklade.
Ak pacient trpí strachom z výšok, strach sa dá prekonať v behaviorálnej terapii najskôr lezením do malých výšok a štúdium ovládať svoj strach, kým nebude môcť stúpať vyššie a vyššie a znovu a znovu sa naučí ovládať strach pomocou naučenej podpory behaviorálnej terapie. Ďalšou možnosťou je vystaviť pacienta priamo príčine strachu. U pacientov trpiacich strachom z výšok by to mohlo vyzerať nasledovne: Pacient vylezie priamo na vysokú budovu, napríklad na budovu s vysokým stropom. B Eifellova veža, a tým sa vystavuje maximálnej výške, a tým aj maximálny strach a snaží sa ho ovládnuť.
Jeden sa nazýva tento druh behaviorálnej terapie aj konfrontačná terapia. Táto forma behaviorálnej terapie môže byť obzvlášť užitočná pri niektorých poruchách strachu. Je však dôležité, aby terapeut vypracoval rôzne spôsoby, ako môže pacient najlepšie kontrolovať svoj strach v situácii vyvolávajúcej úzkosť a ako sa mu darí situáciu zvládať.
Pri tom je obzvlášť dôležité osvojiť si rôzne nové prístupy k mysleniu, pričom by sa mali podľa možnosti prerušiť staré myšlienkové pochody vyvolávajúce strach. Ďalšie možnosti behaviorálnej terapie pre poruchy úzkosti spočívajú v odmenení pacienta, kedykoľvek čelí strachu a má situáciu pod kontrolou. Táto forma behaviorálnej terapie na zníženie úzkosti sa nazýva aj operatívny postup.
Súčasťou behaviorálnej terapie sú aj komunikačné tréningy alebo hranie rolí poruchy úzkosti a môže pomôcť najmä pacientom, ktorí sa napríklad bojí hovoriť pred inými ľuďmi. V behaviorálnej terapii teda existujú rôzne prístupy k pomoci pacientovi s úzkostnými poruchami, pričom je dôležité, aby si každý pacient individuálne vybral možnosť terapie, ktorá sa mu javí ako najlepšia. Behaviorálna terapia sa tiež používa na liečbu strach zo straty.
nočné záchvaty paniky môže byť pre pacienta veľmi stresujúce. Všetky dôležité informácie o tejto téme nájdete na Nocturnal záchvaty paniky - čo je za nimi? Nočné záchvaty paniky môžu byť pre postihnutého človeka veľmi stresujúce.
Všetky dôležité informácie o tejto funkcii nájdete v časti Nočné záchvaty paniky - čo je za nimi? Behaviorálna terapia je uznávaná psychologická terapia, ktorá môže pomôcť pacientovi úspešne liečiť rôzne psychologické poruchy. Ako už názov napovedá, behaviorálna terapia spočíva predovšetkým v zmene správania pacienta, aby mohol lepšie zvládať rôzne zložité situácie.
Terapia správaním je veľmi vhodná pre klaustrofobických pacientov. Pacienti s klaustrofóbiou tu môžu pomocou behaviorálnej terapie pomôcť vyrovnať sa s náročnými situáciami. Všeobecne je cieľom zabezpečiť, aby bol pacient napriek svojej klaustrofóbii schopný kontrolovať situáciu v stiesnených priestoroch a nemusel znášať záchvaty paniky alebo obrovskú úzkosť.
Behaviorálna terapia môže pomôcť klaustrofóbnym pacientom zmeniť a ovládať svoje správanie do tej miery, že je možné vstúpiť do obmedzeného priestoru alebo napríklad do úzkej trubice MRI bez záchvatov paniky Panické záchvaty Obzvlášť vhodnou formou behaviorálnej terapie je tu systematická desenzibilizácia . Tu musí pacient najskôr prekonať svoj strach vo svojej mysli pomocou terapeuta alebo psychológa a potom vyvinúť možné koncepty na potlačenie tohto strachu v akútnej situácii. Ďalším krokom by potom bolo, aby sa pacient presunul do menších a menších miestností a aby sa na základe naučených vzorcov správania vyhol klaustrofóbii, aby nedošlo k panickému záchvatu aj napriek obmedzenému priestoru.
Tento princíp behaviorálnej terapie pre klaustrofóbnych pacientov často funguje veľmi dobre, pretože pacienti môžu byť krok za krokom znecitlivení a naučiť sa tak ovládať svoju klaustrofóbiu. Pokiaľ táto forma behaviorálnej terapie u klaustrofobického pacienta nefunguje, existujú ďalšie možnosti, ako pacienta zbaviť. Terapeut sa môže okrem iného pokúsiť pomôcť pacientovi prekonať strach zo stiesnených priestorov prostredníctvom hrania rolí alebo kognitívneho tréningu.
Behaviorálna terapia u klaustrofobických pacientov sa tak dá aplikovať mnohými rôznymi spôsobmi a s každým pacientom by sa malo zaobchádzať individuálne, pretože každý pacient dokáže najlepšie zvládnuť svoje obavy rôznymi spôsobmi. Behaviorálna terapia môže byť veľmi užitočná v prípade klaustrofóbie, aby sa pacient naučil neprepadať panike, ale aby situáciu kontroloval aj v nepríjemných situáciách. Existujú rôzne prístupy k liečbe závrat pomocou behaviorálnej terapie.
Na jednej strane môže terapeut pomocou rozhovorov a rôznych mentálnych (kognitívnych) cvičení vyskúšať pacientovi nové možnosti a spôsoby, ako prehodnotiť a zvládnuť situáciu, ktorá sa mu javí ako nebezpečná. Ešte vhodnejšia je však forma behaviorálnej terapie, ktorá núti pacientov trpieť závrat priamo riešiť ich strach. Terapeut tu môže buď doviesť pacienta priamo k veľmi vysokej veži a pomôcť mu zvládnuť situáciu, alebo môže začať pomaly a potom čoraz viac zvyšovať výšku. Táto forma behaviorálnej terapie je navrhnutá na pomoc pacientom s závrat prispôsobiť sa novej situácii a potom vypracovať dobrú stratégiu na zvládanie výšky, ktorá ich ohrozuje.
Ďalším spôsobom, ako liečiť vertigo behaviorálnou terapiou, je odmeniť pacienta zakaždým, keď vystúpi do výšky. Tento typ behaviorálnej terapie funguje zvlášť dobre u detí. Typ terapie, ktorá pacientovi najlepšie pomáha pri vertigo, sa líši od pacienta k pacientovi, preto je potrebné vyskúšať rôzne formy terapie a pacient by sa nemal okamžite vzdať, ak zlyhajú.
V prípade pavúkov (arachnofóbia) môže byť behaviorálna terapia veľmi užitočná na to, aby pacientovi odstránil prehnaný strach z pavúkov. Cieľom vo všeobecnosti nie je vylúčiť strach pacienta z pavúkov, ale skôr ho naučiť, ako neprepadať panike v situácii, keď sa s pavúkom stretne. pavúkov sa dá veľmi dobre liečiť behaviorálnou terapiou, kedy sa pacient najskôr snaží pomocou terapeuta strach logicky vysvetliť a potom vymyslí spôsoby, ako sa v takýchto situáciách zachovať, aby pacient neprepadol panike.
Často, na začiatku behaviorálnej terapie pre pavúkov, pacientovi sa zobrazí iba fotografia pavúka a musí sa pokúsiť ovládnuť svoj strach bez paniky. Potom sa dá pracovať s malými pavúkmi a neskôr s čoraz väčšími pavúkmi a pacient sa musí naučiť zostať v každej situácii pod kontrolou a nenechať ho prepadnúť panike. Táto forma behaviorálnej terapie pri arachnofóbii, ale aj pri iných poruchách, sa nazýva systematická desenzibilizácia.
Okrem toho by mal pacient vždy hovoriť s terapeutom a snažiť sa vedome hľadať situácie, v ktorých by sa predtým mohol báť, a pomocou novo naučených vzorcov správania ich chytiť. Napríklad okrem behaviorálnej terapie arachnofóbie môže pomôcť návšteva zoo alebo plazového oddelenia, ak sa pacient dokáže pozrieť na pavúky za sklom a pomaly a lepšie si zvyká na zvieratá. Behaviorálna terapia môže byť užitočná v prípade poruchy príjmu potravy, pretože pre pacientov je často ťažké zastaviť správanie, ktoré je pre nich škodlivé, bez pomoci terapeuta.
Behaviorálna terapia pri poruchách stravovania je zameraná predovšetkým na to, aby pacient pochopil, že je narušené stravovacie správanie pacienta, čo môže pacientovi spôsobiť obrovské škody. Ďalej pacienti s poruchy príjmu potravy často majú problém, že to považujú za slabosť, keď začnú znova normálne jesť a stratili spojenie so svojím telom a jeho formami. Preto je dôležité pacienta upozorniť na poruchy príjmu potravy v behaviorálnej terapii a prelomiť vzorce myslenia, že stravovanie je slabosť.
Pacienti s poruchou stravovania by sa mali pomocou behaviorálnej terapie naučiť znovu prijímať svoje vlastné telo a prekonať obrovskú disciplínu a umožniť sebe a svojmu telu znova jesť. To sa dá urobiť napríklad dohodou s pacientom pomocou takzvaných podmienených zmlúv, že musí spotrebovať určitý počet kalórií za deň alebo ak pacient klesne pod určitú váhu, musí sa sám prihlásiť na kliniku. Táto forma behaviorálnej terapie pri poruchách stravovania je veľmi užitočná a môže zabezpečiť, aby pacient na základe dosiahnutej dohody spočiatku azda s odporom, ale z dlhodobého hľadiska čoraz prirodzenejšie prijímal minimálne množstvo kalórií a tak pomaly vychádza z poruchy stravovania. Ďalšou možnosťou je použitie hrania rolí, ktoré môže byť tiež formou behaviorálnej terapie pri poruchách stravovania, aby bolo pacientovi jasné, že nielen on sám trpí choroba, ale že je ovplyvnené aj celé jeho sociálne prostredie a že profesionálne príležitosti sú kvôli chorobe tiež veľmi obmedzené.
Relaxácia tréning je tiež forma behaviorálnej terapie, ktorá dokáže veľmi efektívne liečiť poruchy stravovania, pretože pacienti sa môžu naučiť lepšie vnímať svoje vlastné telo a lepšie chápať svoje limity pomocou rôznych svalových cvičení, čo je často veľmi ťažké, najmä pre pacientov s anorexia. Eutymová terapia je tiež formou behaviorálnej terapie pri poruchách stravovania a iných poruchách, ktoré môžu pacientovi pomôcť znovu pocítiť potešenie z jedla a vône jedla. V tejto súvislosti môže byť obzvlášť užitočné spoločné varenie.
Veľmi užitočné môže byť aj školenie o verbalizácii samého seba. Pri tejto forme behaviorálnej terapie sa pacient naučí povedať ostatným ľuďom, že má v súčasnosti poruchu stravovania a že mu je napríklad nepríjemné a že by bolo užitočnejšie, keby rodina niečo spolu varila. Táto forma behaviorálnej terapie pri poruchách stravovania je nielen užitočná pre pacienta, ale môže tiež pomôcť celej rodine lepšie porozumieť pacientovi a správať sa primerane. Celkovo je behaviorálna terapia pri poruchách stravovania veľmi dobrá a užitočná, pričom každý pacient by sa mal sám rozhodnúť, ktorá forma behaviorálnej terapie je pre neho najvhodnejšia.
