PríčinyZriadenie
Vývoj hnisavá meningitída možno vysledovať až k trom príčinám. Hnisavá meningitída Najbežnejšie je šírenie patogénov krvou (hematogénne zápal mozgových blán). To môže byť prípad, keď dôjde k bakteriálnej infekcii (napr
nosohltanu (čuchá) alebo pľúca (kašeľ)) zovšeobecňuje, tj. patogény sa šíria s krv v celom tele. Na druhej strane, patogény z chronického hnisavého zamerania sa môžu opakovane umyť do krv, napríklad pri chronických endokarditída (zápal srdce sval a srdcové chlopne = patogény šírené zo srdca) alebo osteomyelitída (chronická ulcerácia kostí = patogény sa šíria z kosti). Najčastejšie patogény: meningokoky, pneumokoky, streptokoky, stafylokoky, enterokoky
- Hnisavá meningitída krvou (zvyčajne po kvapôčková infekcia, napr
prostredníctvom kašľa alebo nádchy)
- Kontaminovaná meningitída
- Priama (sekundárna) meningitída
Kontaminovaná meningitída Vykonané zápal mozgových blán obvykle je výsledkom infekcie hlava, napr. infekcia paranazálne dutiny (akútne alebo chronické), stredné ucho or mastoiditida (processus mastoideus je kosť spánkovej kosti za vonkajšou zvukový kanál). Je to kosť naplnená vzduchom, ktorá je spojená s stredné ucho). Patogény tu migrujú cez tenké steny kostí lebka do takzvaného subarachnoidálneho priestoru a viesť tak k infekcii.
Subarachnoidálny priestor s jeho tromi meninges leží medzi kostnatými lebka a mozog a je obklopený mozgovomiechovým mokom, takzvanou mozgovomiechovou tekutinou. Baktérie ktoré vstupujú do tohto priestoru cez kosť najskôr prechádzajú cez vonkajšie, tvrdé meninges (dura mater). Pod ním leží stredná jemná pavučina (pavúkovitá membrána), pod ktorou sa nachádza príslušný priestor (sub = pod, sub-arachnoid = umiestnený pod pavučinou), ktorá je naplnená mozgovomiechovým mokom a z ktorej môžu patogény uniknúť. ľahko sa rozprestierajú po celom povrchu mozog (A miecha).
Dolná hranica tohto subarachnoidálneho priestoru je tvorená vnútornou, mäkkou meninges (pia mater), ktorá ako jemná vrstva leží priamo na mozog a nasleduje ho vo svojich brázdach a cievkach. Najčastejšie patogény: Pneumokok, meningokok. Priama (sekundárna) meningitídaAj v lebka zranenia, ako sú zlomeniny základne lebky, baktérie ktoré kolonizujú nosohltan a sínusy, môžu ľahko migrovať do subarachnoidálneho priestoru, najmä ak boli poranené vonkajšie tvrdé mozgové blany.
Nakoniec, v prípade otvorených poranení lebky majú patogény priamy prístup k mozgovomiechovému moku, takže v mnohých prípadoch dôjde v krátkom čase k zápalu. Najčastejšie patogény: pneumokoky, hemophilus influenzae, stafylokoky. Okrem klinicky pôsobivého a trendom určujúceho klinického obrazu primárne vyšetrenie na podozrenie na bakteriálny zápal mozgových blán je odber a vyšetrenie mozgovomiechového moku (likéru).
Malo by sa získať pred začatím liečby antibiotikami a vyšetriť na patogény, bunky, bielkoviny, cukor a laktát. Tieto faktory naznačujú typ zápalu. Normálna a zdravá mozgovomiechová tekutina je číra ako voda.
Je odfiltrovaný filtrom krv v určitých bodoch mozgu a potom je distribuovaný v mozgových obaloch mozgom a miecha. Odstráni sa to zavedením dutej ihly do jedného z priestorov medzi 3. a 5. bedrovým stavcom v miecha priestor pod miechou (bedrový pichnutie). miechová tekutina potom kvapká cez túto ihlu do sterilných skúmaviek.
Samotný jeho vzhľad môže naznačovať typ ochorenia a možné patogény: V hnisavá meningitída je zakalený až hnisavý, pri vírusovej meningitíde jasný až nanajvýš zakalený. Okrem mozgovomiechového moku sa vždy vyšetruje aj krv a tieto dva nálezy sa porovnávajú. Toto vyšetrenie sa tzv diagnostika alkoholu (vyšetrenie mozgovomiechového moku).
Bedrový pichnutie sa nevykonáva, ak pacient rýchlo upadne do kómy alebo ak sa vyskytnú iné príznaky zvýšeného intrakraniálneho tlaku alebo príznaky narušenej koagulácie. Na potvrdenie diagnózy sa patogén deteguje pod mikroskopom po Gramovom zafarbení (vizualizácia patogénu vo farbe), bakteriologická detekcia sa uskutoční aplikáciou kultúry. V 70-90% prípadov je možná detekcia patogénov. Krvná kultúra (krvný náter na kultivačnom médiu) je pozitívna v 30-50% prípadov.
Krv tiež vykazuje leukocytózu (akumuláciu biele krvinky) a zvýšenie CRP (C-reaktívny proteín, Hodnota CRP), čo je nešpecifický marker pre priebeh zápalových procesov v tele. Na rozdiel od vírusového je tiež zvýšený sérový prokalcitonín meningoencefalitída. PCR (polymerázová reťazová reakcia) na detekciu bakteriálnej DNA alebo detekciu bakteriálnej protilátky sa vykonáva iba vtedy, ak sú výsledky mozgovomiechového moku nejasné alebo nie je zistený patogén.
Okrem toho CT (= počítačová tomografia) hlava (CCT = kraniálna počítačová tomografia) sa zvyčajne vykonáva aj na vyhodnotenie paranazálne dutiny (maxilárny sínus, frontálny sínus, bunky etmoidu) a možné ohniská topenia mastoidu (mastoidný proces), z ktorých sa môže prenášať meningitída. Rovnako aj iné hnis ohniská ako mozog absces, možno rozpoznať krvácanie alebo infarkty (obehové poruchy mozgu). Týmto spôsobom možno tiež odhadnúť rozsah existujúceho mozgového tlaku spôsobeného mozgovým edémom alebo hydrocefalom (hydrocefalus).
Všetky články v tejto sérii:
