Elektroencefalografia: Liečba, účinky a riziká

Electroencephalography (EEG) je neinvazívny postup merania elektrickej energie mozog činnosť. V nemčine sa označuje aj ako mozog meranie vĺn. Electroencephalography je úplne neškodný a bežne sa používa v lekárskej diagnostike aj na výskumné účely.

Čo je to elektroencefalografia?

Electroencephalography je meranie kolísania potenciálu v mozgovej kôre pomocou elektród umiestnených na pokožke hlavy. Termín elektroencefalografia je zloženie gréckych výrazov encefalon (mozog) a graphein (na napísanie). Vzťahuje sa na meranie kolísania potenciálu mozgovej kôry pomocou elektród pripojených k pokožke hlavy. Všetky neuróny v mozgu majú takzvaný pokojový membránový potenciál, ktorý sa pri excitácii mení. Zmenu stavu jedného neurónu nie je možné zistiť zvonku; ak sú však synchrónne excitované väčšie zhluky neurónov, potenciálne zmeny sa sčítajú a možno ich merať aj mimo lebka. Pretože signál je zoslabený znakom lebka kosti, meninges, atď. a je iba v rozsahu μV, musí sa dodatočne zosilniť. Ďalej je potrebné odfiltrovať rušivý hluk. Namerané fluktuácie potenciálu sú graficky zobrazené v priebehu času v elektroencefalograme. Na základe týchto EEG kriviek môžu vyškolení odborníci prečítať chorobné procesy, ale aj zdravé mozgové činnosti súvisiace s výskumom. Elektroencefalografia bola vyvinutá v 1920. rokoch XNUMX. storočia jenským neurológom a psychiater Hans Berger (1873-1941).

Funkcia, účinok a ciele

U zdravých ľudí nachádza elektroencefalografia charakteristické vzorce rytmickej aktivity v závislosti od stavu bdelosti a kognitívneho výkonu: v bdelom, uvoľnenom stave so zatvorenými očami sa vyskytujú alfa vlny (8 - 12 Hz); s otvorenými očami sa vyskytujú vlny beta (13 - 30 Hz). Počas duševnej námahy sa gama vlny objavujú vo frekvenčnom rozsahu nad 30 Hz. Počas spánku sú naopak typické vlny theta (4 - 8 Hz) a delta vlny (<4 Hz). Zásadné odchýlky od týchto oscilácií naznačujú procesy neurologických chorôb. Elektroencefalografia je obzvlášť dôležitá na diagnostiku a sledovanie epilepsií, pri ktorých sa vyskytujú záchvaty podobné výboje veľkých zhlukov nervových buniek. Tu EEG pomáha určiť typ a trvanie záchvatov a (v prípade ohniskových epilepsie) na identifikáciu ložísk záchvatov. Elektroencefalografia sa používa aj pri iných poruchách vedomia: V spánkovej medicíne sa často zaznamenáva celonočný EEG. Zo zaznamenaného hypnogramu okrem iného aj latencia zaspávania, trvanie a distribúcia možno čítať fázy spánku a prebudiť sa. Vo väčšine prípadov sa elektroencefalografia kombinuje s inými fyziologickými metódami merania, ako je polysomnografia, napr. Elektrokardiografia (EKG) alebo pulzná oxymetria (neinvazívne stanovenie tepny kyslík obsah). Týmto spôsobom rôzne poruchy spánku ako napríklad nespavosť, parasomnia alebo dyssomnia. Elektroencefalografia navyše pomáha určiť hĺbku anestézie, ako aj hĺbku kóma. Elektroencefalografia je nástroj na určovanie mozgová smrť. Pretože mozgová kôra vykazuje konštantnú elektrickú aktivitu aj v pokojovom stave, jej absencia sa považuje za indikáciu nenávratne mŕtveho tkaniva. Okrem klinických aplikácií sa vo výskume často používa aj elektroencefalografia. Tu sú príslušné zmeny v EEG krivke zvyčajne jemnejšie a nemožno ich čítať priamo, ale je potrebné ich odfiltrovať pomocou štatistického softvéru. Elektroencefalografia sa často používa na meranie reakcií a reakčných časov na určité podnety v experimentoch. Elektroencefalografia je na tento účel zvlášť vhodná, pretože má vysoké časové rozlíšenie (v milimetrovom rozmedzí). V tomto aspekte je jednoznačne nadradený iným vyšetrovacím metódam, ako napr magnetická rezonancia (MRI), počítačová tomografia (CT) a pozitrónová emisná tomografia (PET). Naproti tomu je priestorová rozlišovacia sila elektroencefalografie pomerne hrubá. Okrem toho sa zaznamenáva iba elektrická aktivita mozgovej kôry; hlbšie ležiace oblasti mozgu je možné skúmať iba nepriamo (prostredníctvom ich vplyvu na mozgovú kôru) pomocou elektroencefalografie. Elektroencefalografia sa komerčne a terapeuticky používa už niekoľko rokov v takzvaných mozgovo-počítačových rozhraniach (BCI). Táto technológia umožňuje priame ovládanie počítačov pomocou mozgových vĺn a používa sa na herné účely, umožňuje však aj vážne ochrnutým komunikovať s vonkajšou stranou. svet.

Vedľajšie účinky a nebezpečenstvá

Elektroencefalografia je úplne bezpečná a neškodná vyšetrovacia metóda. K vonkajšej pokožke hlavy sú pripojené iba elektródy a sú odvodené elektrické signály, ktoré sú aj tak prítomné. Pacient alebo subjekt nie je vystavený žiareniu ani nijakému inému nebezpečenstvu. Rutinné vyšetrenie trvá asi 20 - 30 minút; pre špeciálne otázky môže byť nevyhnutná dlhodobá elektroencefalografia.