Synonymá
- Primárny karcinóm pečeňových buniek
- Hepatocelulárny karcinóm
- HCC
- Hepatom
Definícia
Pečeň rakovina (hepatocelulárny karcinóm) je malígna degenerácia a nekontrolovaný rast buniek pečeň tkanivo. Najbežnejšia príčina pečeň rakovina (hepatocelulárny karcinóm) sa pripisuje cirhóze pečene. Pacienti, ktorí trpia cirhózou pečene (hubovitá spojivové tkanivo-infiltrovaná štruktúra pečene so stratou funkcie) buď v dôsledku zápal pečene alebo nadmerná konzumácia alkoholu majú výrazne zvýšené riziko vzniku karcinómu pečeňových buniek (pečeň) rakovina).
80% všetkých hepatocelulárnych karcinómov (rakovina pečene) je diagnostikovaných ako dôsledok cirhózy pečene. U 4% všetkých pacientov s cirhózou pečene sa vyvinul hepatocelulárny karcinóm. 50% pacientov s hepatocelulárnym karcinómom (rakovinou pečene) už malo v minulosti zápal pečene B, 25% hepatitída C Metabolická porucha hemochromatóza rovnako ako pacienti s predčasným detstva infekcia HB vírusy majú zvýšené riziko vzniku hepatocelulárneho karcinómu.
Pravidelný príjem androgény (mužské pohlavie hormóny) napr. u kulturistov tiež preukázalo zvýšené riziko hepatocelulárneho karcinómu. Spojenie medzi cukrovka mellitus a zvýšené riziko rakoviny pečene (hepatocelulárny karcinóm) sa tiež dnes javia ako isté. Posledné štúdie tiež objavili molekulárny mechanizmus, o ktorom sa predpokladá, že je zodpovedný za vývoj hepatocelulárneho karcinómu (rakovina pečene).
Ukázalo sa, že u 60% pacientov s karcinómom je narušený takzvaný tumor supresorový gén (FHIT). Toto je mechanizmus na genetickej úrovni, ktorý má potlačiť rast nádorových buniek a ktorého narušenie vedie k nekontrolovanému deleniu buniek prostredníctvom tvorby proteínov. Táto téma by vás mohla tiež zaujímať: Konečné štádium rakoviny pečene O plesni Aspergillus flavus, ktorá rastie na obilninách vo vlhkom podnebí, sa okrem iného hovorí, že má aj karcinogénny účinok.
Rozdelenie hepatocelulárneho karcinómu (formy rakoviny pečene) je založené na rôznych rastových typoch: solitárny (jediný), multicentrický (na niekoľkých miestach), difúzny infiltrujúci (distribuovaný všade a dorastajúci do neho), histológia a tkanivová štruktúra a takzvaná TNM klasifikácia. Ak nádor pečene ešte neprenikol a krv plavidlo, bolo by to klasifikované podľa T1. Je dôležité, aby išlo iba o nádor.
Ak je ich niekoľko, ale nie sú väčšie ako 5 cm, alebo ak už došlo k invázii do krv systému plavidiel by sa táto etapa klasifikovala ako T2. Niekoľko nádorov s veľkosťou viac ako 5 cm alebo inváziou do pečene žila (V. portae) by bol označený ako T3. Všetky nádory, ktoré už infiltrovali susedné orgány alebo pobrušnice (pobrušnice, peritoneálna rakovina) bude mať názov T4.
If lymfa uzol metastázy ak sa už nachádzajú v pečeni alebo v ich okolí, toto štádium by sa dodatočne klasifikovalo ako N1 (N = uzol) a ak sa v tele nachádzajú vzdialené metastázy, klasifikovalo by sa to ako M1. V súhrne sú tieto zistenia opäť rozdelené do etáp. Teda stupeň I: T1N0M0, stupeň II: T2N0M0, stupeň III: T3-4N0M1 a stupeň IV: všetky nálezy s M1.
Existuje aj takzvané skóre CLIP, v ktorom sa body udeľujú od 0 do 2 v kategóriách Child Pugh (vyhlásenie o obmedzení pečene), morfológia nádoru, detekcia nádorový marker alfa-fetoproteín a prítomnosť pečene trombóza. Ako pri každej chorobe, aj tu je veľmi dôležité požiadať o pacienta história medicíny (anamnéza), ktorá by mala obsahovať typ, načasovanie a trvanie príznakov. V mnohých prípadoch môže pacientovi zožltnúť koža a oči, čo by malo lekára prinútiť myslieť na ochorenie pečene už v okamihu kontaktu s očami.
Lekár by sa mal tiež opýtať, či cirhóza pečene or zápal pečene infekcia je už známa alebo či má pacient problém s alkoholom. Okrem všeobecného fyzické vyšetrenie, lekár by mal tiež nahmatať oblasť nad pečeňou, aby zistil, či nedošlo k zväčšeniu pečene alebo či je skutočný nádor už hmatateľný. Niekedy sa stáva, že počúvanie (auskultácia) so stetoskopom vedie k patologickému prietokovému šumu, ktorý je spôsobený stlačením príslušného krv plavidlá or vysoký krvný tlak v pečeňovom vaskulárnom systéme spôsobenom cirhózou pečene a / alebo karcinómom pečene.
Ďalšou dôležitou možnosťou vyšetrenia je ultrazvuk, pomocou ktorých lekár už v mnohých prípadoch dokáže zistiť nádorovú zmenu. Tu možno urobiť aj vyhlásenie, či je nález primárnym karcinómom alebo dcérskymi nádormi (metastázy) z iných orgánov. Takzvané farebné Dopplerovské vyšetrenie pomocou ultrazvuk objasňuje prietok krvi a naznačuje, či došlo k nadmernému tlaku v pečeňovom systéme a či akékoľvek zmeny zistené v pečeni sú už krvou zásobované alebo prelomené cieva systém (pozri klasifikáciu etáp). Potom sa môže použiť aj počítačová tomografia (CT).
An röntgen z truhla alebo scintigrafia kostry by sa malo vykonať neskôr, aby sa vylúčil primárny nádor kdekoľvek v tele. Menšie ložiská nádoru (1 - 2 cm) je možné najlepšie zistiť pomocou magnetickej rezonancie plavidlá (MR-Angio). Užitočné môže byť aj všeobecné MRI pečene.
A krvný test môže prípadne zistiť proteíny ktoré sú tvorené nádorom (nádorové markery). Takzvaný alfa-fetoproteín je špecificky zvýšený u pacientov s hepatocelulárnym karcinómom (rakovina pečene). Hľadanie nádorových markerov však nie je ani tak možnosťou primárnej diagnózy, ako skôr následného sledovania, pri ktorom náhle ďalšie zvýšenie môže znamenať recidívu nádoru alebo prechod z cirhózy pečene na hepatocelulárny karcinóm.
V čase diagnostikovania hepatocelulárneho karcinómu (rakovina pečene) vykazuje 50% prípadov mnohopočetné nádory v pečeni (multilokulárny rast), 25% prípadov trombóza portálu žila a 10% vykazuje infiltráciu pečeňových žíl a dolných dutá žila. Po diagnostikovaní hepatocelulárneho karcinómu treba vždy vychádzať z toho, že nádor sa už rozšíril do ďalších orgánov. Hepatocelulárny karcinóm sa obáva jeho rýchlej metastázy v mozog, pľúca a kosti. Lekár by mal preto čo najskôr objednať aj takzvané „staging nádoru“, pri ktorom pomocou vhodného zobrazenia vyšetrí najčastejšie postihnuté metastatické orgány hepatocelulárneho karcinómu (Röntgen, CT, scintigrafia).
