propriocepcie je komplexný interoception, ktorý informuje mozog o stav a pohyb kĺby, šľachya svaly. Zhoršený proprioception môžu byť spôsobené liekmi a drogy, ako aj neurologické choroby a traumy.
Čo je propriocepcia?
propriocepcie je komplexný interoception, ktorý informuje mozog o stav a pohyb kĺby, šľachya svaly. Anatomické senzorické štruktúry sa označujú ako percepčný aparát. Väčšinou sú vnemy stimuly zvonka, ktoré sú prijímané orgánom špecifickým pre stimuly pomocou špecializovaných receptorov a transformované do bioelektrickej excitácie. Po spracovaní sa premietajú do centrálnej nervový systém aferentnými cestami. Až po klasifikačných procesoch a interpretáciách centrálnej nervový systém prechádzajú vnímania do vedomia. Tento princíp prijímania stimulov zvonka dáva organizmu obraz jeho prostredia a nazýva sa exterocepcia. Vnímanie sa však môže vzťahovať aj na príjem stimulov zvnútra. Ak prijaté podnety pochádzajú z organizmu a umožňujú tak vnímanie samého seba, hovorí sa tomu interocepcia. Intercepciu charakterizujú dve percepčné štruktúry: viscerocepcia a propriocepcia. Viscerocepcia zodpovedá vnímaniu činnosti orgánov. Propriocepcia je na druhej strane vnímanie polohy vlastného tela a pohybu v priestore. Tento typ sebaponímania sa nazýva aj hĺbková citlivosť a delí sa na zmysel pre polohu (zmysel pre polohu), zmysel pre pohyb a zmysel pre silu (zmysel pre odpor). Hlavnými receptormi týchto vnemov sú svalové vreteno, vreteno šľachy a citlivé receptory kĺbová kapsula, väzy a okostice.
Funkcia a úloha
Propriocepciu uľahčuje citlivosť na hĺbku a vestibulárny orgán. Citlivosť na povrch hrá malú rolu. Vestibulárny orgán vnútorného ucha je ľudským orgánom rovnováhy, ktorý dokáže vnímať lineárne zrýchlenie a uhlové zrýchlenie prostredníctvom senzorických buniek na takzvaných statolitoch. Rotačné pohyby sú tekutinou v trubicovom systéme vnútorného ucha vnímané ako zotrvačné hmoty. Citlivosť na hĺbku sa naopak nachádza vo svalovom tkanive. Jeho receptory sú svalové vreteno, vreteno šľachy a citlivé receptory kĺby, kostia väzy. Proprioceptívne stimuly sú sprostredkované organelami proprioceptorov a interoceptorov. Väčšinou ide o mechanoreceptory. Zisťujú mechanické podnety a zodpovedajú tak citlivým koncovým orgánom, ktoré reagujú na stav alebo zmenu stavu v pohybovom aparáte. Ľudia prostredníctvom propriocepcie vnímajú súčasný stav aj zmeny stavu vlastného tela. Snímač polohy slúži na snímanie aktuálnych počiatočných polôh. Pocit pohybu poskytuje nepretržitú spätnú väzbu o rozsahu vlastného pohybu a permanentne určuje polohu tela počas pohybu. Pocit sily alebo odporu sa používa na dávkovanie a sprostredkovanie medzi trakciou a tlakom, ktoré sú potrebné pre akýkoľvek pohyb. Proprioceptívne nervové dráhy sú umiestnené v senzorickej kôre. Hlavným poľom tejto štruktúry je jej zadný centrálny obrat, kde sa vlákna trigeminálnej a vzostupnej zadnej šnúrkovej dráhy krížia dovnútra. V jej somatotopickej organizácii blízka blízkosť tejto štruktúry zodpovedá miecha. Keď sú stimulované citlivé oblasti tela, centrálne nervový systém automaticky udržuje motorické oblasti a talamické jadrá štruktúr v pohotovostnom režime. Toto uľahčuje ľudskému telu vykonávanie cieľavedomých reaktívnych pohybov. Predpokladá sa, že niektoré aferentné cesty k praecentrálnemu gýru slúžia proprioceptívnemu spracovaniu. Najmä citlivosť na hĺbku je povinnou požiadavkou regulovanej motorickej činnosti a pochádza z mozoček (mozoček). Niektoré proprioceptívne vlákna pochádzajú z kosti, viscerálne orgány alebo plavidlá a najskôr dosiahnuť hypotalamus. V hypotalamus, sú spojené s impulzmi endokrinný systém a sú tak zapojené do regulácie vegetatívnych a zvieracích funkcií tela. Informácie od proprioceptorov sa dostanú k mozog dvoma rôznymi cestami. Informácie o vedomej hĺbkovej citlivosti dosahujú somatosenzorickú dráhu talamus a temenný lalok v kôre (mozgová kôra). Informácie v bezvedomí o hĺbkovom vnímaní na druhej strane putujú cez tractus spinocerebellaris do mozoček a tým sa dostane do stredu pre riadenie pohybu. Propriocepcia sa líši od človeka k človeku vo svojom prejave. Všeobecná propriocepcia teda neexistuje, iba konkrétna.
Choroby a sťažnosti
Noha, ktorá zaspala, v súčasnosti potláča propriocepciu v dolnej končatine. Toto je bežný jav, ktorému obvykle predchádza nesprávne zarovnanie alebo uviaznutie. Tento jav nemá vo väčšine prípadov priamu patologickú hodnotu. Niekedy však, keď je extrémna a chronická, naznačuje to choroby centrálneho nervového systému, ako napr roztrúsená skleróza. Propriocepcia v zmysle citlivosti na hĺbku ukazuje aj reakcie na rôzne lieky, drogy a alkohol. Aj tie najjednoduchšie pohyby sú zrazu ťažké napríklad pre opitého človeka. Propriocepcia je skreslená a spôsobuje rôzne problémy s držaním tela, poruchy pohyblivosti a koordinácie problémy. Porucha propriorecepcie môže byť teda spôsobená poruchami vestibulárneho orgánu, ako aj poruchami vretena svalov a vretien a kostí. Lézie sprostredkujúce nervové dráhy môžu tiež deaktivovať propriocepciu. Takéto neuronálne lézie môžu byť autoimunologického pôvodu a spôsobené zápal, ako je to v prípade roztrúsená skleróza. Rovnako ľahko však k nim môže dôjsť v dôsledku nehôd, a teda aj traumy. Medzi ďalšie možnosti patria lézie alebo krvácania zaberajúce priestor v postihnutých nervových oblastiach alebo zodpovedných mozgových oblastiach. Príčina zhoršenej alebo zrušenej propriocepcie sa zisťuje pomocou zobrazovacích postupov. Napríklad MRI v ideálnom prípade umožňuje určiť lokalizáciu danej lézie. Obaja hypotalamus a mozoček alebo príslušné aferentné cesty môžu byť miestom poškodenia v prípade zhoršenej propriocepcie. Problémy s hĺbkovou citlivosťou sa niekedy nachádzajú aj vo vnútornom uchu, pretože keď propriocepcia už nemá prístup k správnym informáciám z vestibulárneho orgánu, prestáva správne fungovať.
