Mechanizmy v organizme, ktoré dokážu zistiť teplotné rozdiely resp bolesťsú napríklad dôležité pre ľudí a iné živé tvory. Tieto zmyslové vnemy sú detegované a prenášané nervovými vláknami, ktoré okrem vlákien v koža, sú tiež prítomní v krv plavidlá a potné žľazy. Vnímanie každého človeka bolesť je iný. Teda kedy bolesť vyskytuje, interakcie dochádza medzi psychikou a vnímaním. Vnímanie bolesti je preto veľmi zložitý proces, ktorý je spúšťaný receptormi v nervový systém a interpretované a spracované v centrálnom nervovom systéme.
Aký je pocit bolesti?
Vnímanie bolesti u každého človeka je odlišné. Teda interakcie medzi psychikou a vnímaním nastáva, keď dôjde k bolesti. Vnímanie bolesti je určené psychologickými, fyzickými a sociálnymi faktormi, ktoré na seba vzájomne pôsobia. V tejto súvislosti je bolesť primárne čisto subjektívne vnímanie, ktoré nie je určené iba signálmi prenášanými cez nervové vlákna a dráhy. V medicíne je bolesť rozdelená do dvoch kategórií. Na jednej strane sa môže vyskytnúť ako príznak a na druhej strane ako príznak progresie ochorenia. V takom prípade sa môže vyskytnúť aj ako chronická bolesť. Aby človek cítil bolesť, potrebuje organizmus svoje voľné nervové zakončenia, aby reagoval na podnety. Takéto podnety môžu byť rôzne, vyvolané teplotou, tlakom, zápal alebo zranenie. Takto určené receptory bolesti potrebujú veľmi silnú spúšť, aby sa vzrušili. Na aktiváciu receptorov sú potrebné látky, ktoré sa menia. Nazývajú sa mediátory bolesti a zahŕňajú serotonínu, bradykinín or prostaglandíny. V dôsledku zvýšenej excitácie počas podráždenia klesá hodnota ph a tkanivo je zásobované menším množstvom kyslík. Týmto sa mení elektrolyt vyvážiť v krv. Preto bolesť často sprevádza úrazy a choroby.
Funkcia a úloha
V prvom rade je však pre organizmus dôležitá bolesť, pretože ukazuje, že niečo nie je v poriadku, normálne funkcie sú v procese narušené a môže dôjsť k poškodeniu. Tento typ akútna bolesť je nevyhnutné, dá sa rýchlo identifikovať v príčine a eliminovať. Chronická bolesťna druhej strane trvá dlhšie a je oddelený od skutočnej choroby. Preto je stále prítomný, hoci signálny účinok v tele prostredníctvom receptorov už neprebieha. Napríklad poranenie tkaniva spôsobuje uvoľňovanie rôznych endogénnych látok vrátane kyslík radikály, draslík ióny, kyselina arachidónová, protóny a ATP. Vytvorí sa enzým, ktorý premieňa kyselinu arachidónovú, ktorá sa vytvorila v membráne poškodenej bunky, na prostaglandid E2. Rovnaký proces sa začína pri premene kinínov na bradykinín. V tomto procese dochádza k degranulácii. Zápalové mediátory spôsobujú rozšírenie krv plavidlá. Výsledkom je nocicepcia. Nervové vlákna prenášajú signály bolesti v tele a delia sa na A-delta a C-vlákna. Posledné menované sú staršie v zmysle histórie vývoja a nižšie v prenosovej rýchlosti. V tomto procese môžu nastať únikové pohyby, ktoré sa dejú v dôsledku reflexných obvodov v miecha, ale ktoré ešte neboli vedome vnímané. Známym príkladom je ruka na varnej platni. Toto už trhne späť, kým osoba nerozpozná, že je platňa horúca. Na druhej strane sa signály prenášajú aj do mozog prostredníctvom „tractus spinothalamicus„. Pocit bolesti sa potom spustí v kôre a vyhodnotí sa v limbického systému ako uznanú informáciu. Medzi vplyvy na vnímanie bolesti patria zostupné antioziceptívne dráhy, ktoré menia citlivosť. Telo reaguje na bolesť uvoľnením endorfíny, ktoré znižujú pocit bolesti. Pretože bolesť má funkciu varovného signálu pre telo, hovorí sa jej aj nociceptorová bolesť. Rozlišuje sa od toho neuropatická bolesť, ktorá reaguje priamo na poškodenie tela vrátane infekcie resp amputácia.
Choroby a sťažnosti
Pretože vnímanie bolesti je vždy subjektívne, môžu sa medzi lekárom a pacientom vyskytnúť nedorozumenia a všeobecné problémy s porozumením, pokiaľ ide o intenzitu bolesti a ochorenia. Organizmus je v tomto ohľade veľmi adaptívny, čo znamená, že bolesť, ktorá sa objavuje opakovane, vyvoláva dlhšie a tiež viac intenzívne pocity bolesti, pretože prah bolesti, tj pevnosť stimulu a prenos výsledných signálov sa v tele automaticky zníži. Medicína to označuje ako bolesť Pamäť, ktorá je spojená s chronická bolesť. Spolu so skutočnými pocitmi bolesti sa vyskytujú aj ďalšie príznaky, ktoré v tomto ohľade menia život človeka. Teda okrem iného poruchy spánku, depresia výsledkom môže byť úzkosť, ktorú nie je možné vždy odstrániť jednoduchou liečbou drogami, a ktorá napriek tomu súvisí s bolesťou. Poruchy v organizme, ktoré majú funkčný charakter, môžu tiež spôsobiť bolesť, napríklad ak nesprávne fungujú určité subsystémy. Obehové poruchy v mozog viesť na migréna, vplyvy ako strach, stres alebo znechutenie spôsobuje iný druh bolesti. Pocit bolesti sa tu rozdeľuje na afektívny a zmyslový, pričom afektívna forma sa cíti subjektívne a je opísaná slovami ako „mučivý“ alebo „násilný“, zatiaľ čo zmyslové účinky sa vyskytujú skôr ako skutočné vnímanie a potom sú popísané slovami ako „horiace“Alebo„ vŕtanie “. Pre lepšiu diagnostiku bolesti sa posudzuje miesto, kde sa vyskytuje, v akej forme, s akým dopadom a príčinou, v akom stupni bolesti a za akých okolností. Terapie sa potom uskutočňujú s liečbou, pomocou liekov, masážimobilizácia postihnutých častí tela a zlomeniny, fyzioterapiaalebo chirurgický zákrok na odstránenie postihnutého tkaniva, orgánu alebo časti tela. Existujú aj metódy na meranie stupňa bolesti. Štatistiky a stupnice bolesti sa stanovujú prostredníctvom hlásení postihnutých osôb. Ak komunikácia nie je možná, ako u kojencov alebo malých detí, použije sa stupnica založená na pozorovaní piatich charakteristík. Jedná sa o výraz tváre, plač, kmeň a noha držanie tela a rozrušenie.
