Odstránenie štítnej žľazy
Chirurgický zákrok je nevyhnutný iba pri určitých nálezoch alebo určitých kombináciách nálezov. Existujú tiež rozdiely v spôsobe vykonávania operácie. Jeden môže odstrániť iba časti štítna žľaza (= lobektómia) alebo celú štítnu žľazu (= tyroidektómia).
Ucho, nos často je za to zodpovedný hrdelný lekár, pretože má najväčšie skúsenosti s vykonávaním operácií v krk oblasti. Operácia je zvyčajne spojená s dvoj až trojdňovým pobytom v nemocnici. Vo väčšine prípadov ide o pacientov s uzlinami v štítna žľaza ktorí musia podstúpiť operáciu.
Takzvané „studené“ uzliny musia byť takmer vždy odstránené, pretože musia byť nevyhnutne vyšetrené pod mikroskopom, pretože môžu byť zhubné, aj keď to tak býva zriedka. Ak sa však podozrenie potvrdí, úplné odstránenie štítna žľaza je indikovaný, pretože to je jediný spôsob, ako zaručiť úplné odstránenie nádoru a čo najviac znížiť riziko recidívy (= opätovného objavenia sa). „Teplé“ alebo „horúce“ uzliny sa zvyčajne odstránia, ak zhoršujú funkciu štítnej žľazy a funkcia štítnej žľazy sa už nedá kontrolovať pomocou liekov.
Aj keď zväčšenie spôsobuje nepríjemné pocity pri prehĺtaní alebo ak ovplyvňuje susedné orgány, ako napr priedušnice, malo by sa zvážiť odstránenie. Nútenie vyčistiť hrdlo alebo neustály pocit cudzieho telesa v krku sú tiež často dôvodom, prečo sa pacienti rozhodnú pre operáciu. Dôležitou alternatívou k chirurgickému zákroku je rádiojódová terapia.
Tu sa štítna žľaza spomalí prehltnutím rádioaktívnej kapsuly jód, ktorý poškodzuje hlavne veľmi aktívne produkujúce bunky, pretože tieto absorbujú väčšinu rádioaktívnej látky. Či už chirurgický zákrok, rádiojódová terapia alebo dokonca samotná liečba závisí od konkrétneho prípadu a musí sa rozhodnúť individuálne pre každého pacienta. Najzávažnejším dôsledkom operácie štítnej žľazy, najmä úplným odstránením, je strata funkcie. Pretože hormóny štítnej žľazy sú životne dôležité, musia sa nahradiť vo forme tabliet.
Ak sú nahradené v príliš malom množstve, je narušený náš fyzický vývoj a výkon, ako aj celá naša duševná pohoda. The hormóny po zvyšok života sa musí brať v správnom dávkovaní, čo si vyžaduje pravidelné kontroly užívaním krv Vzorky. Hlasivka paralýza sa tiež veľmi obáva, pretože nerv zodpovedný za hlasivky (lat.
: laryngeal recurrens nerv), ktorý ich kontroluje, prechádza priamo cez chirurgickú oblasť pozdĺž štítnej žľazy. Aj keď je nerv počas operácie veľmi starostlivo chránený a pozorne sledovaný, nemožno vylúčiť poškodenie, ktoré by malo za následok dočasné alebo trvalé ochrnutie hlasiviek. Pre postihnutého to znamená trvale zachrípnutý hlas a stratu schopnosti spievať.
Vo veľmi vážnych prípadoch, keď oboje nervy (pravá a ľavá strana krk) sú ovplyvnené, dýchanie dôsledkom môžu byť ťažkosti, pretože hlasivky sa kvôli ochrnutiu už nedá otvoriť. O nálezoch potom môže byť objasnená laryngoskopia. Prištítne telieska sú tiež štruktúry, ktoré je potrebné počas operácie starostlivo dodržiavať.
Tieto 4 malé telieska sedia na štítnej žľaze a sú oddelené iba tenkou vrstvou tkaniva. Produkujú takzvaný paratyroidný hormón, ktorý ovplyvňuje draslík metabolizmus nášho tela. Ak sa počas operácie odstránia, vápnik vyvážiť je úplne narušený a sval kŕče alebo sa môže vyskytnúť mravčenie v rukách alebo nohách.
Podobne ako štítna žľaza hormónyparatyroidný hormón sa však môže užívať aj vo forme tabliet. Opuch krk, bolesť v oblasti štítnej žľazy a bolesť pri tlaku na ňu, začervenanie a prehriatie: to všetko môžu byť príznaky tyreoiditida (= lat.:tyreoiditida; prípona -itis popisuje zápal).
Zápal štítnej žľazy je jedným z mála choroby štítnej žľazy. Nie všetky zápaly sú však rovnaké, existujú aj rôzne formy. Klasifikácia je založená na rôznych kritériách.
Na základe chronologického priebehu ochorenia sa rozlišuje medzi akútnym, subakútnym alebo chronickým tyreoiditida. Akútny zápal začína veľmi náhle. Je to zvyčajne spôsobené infekčnými agensmi, ako sú napr baktérie alebo huby, ktoré sa uviazli v krvi v dobre prekrvenej štítnej žľaze a vedú k zápalu.
Vo väčšine prípadov postihnutí hlásia predchádzajúcu infekciu ako napr angína, po ktorom nasleduje zväčšenie opuchu a bolesť v štítnej žľaze. Ovplyvnené oblasti krku sú začervenané a pacienti sa sťažujú na ťažkosti s prehĺtaním, horúčka a pocit choroby. Ožarovanie ako súčasť liečby nádorov alebo určitých liekov tiež vedie k zápal štítnej žľazy.
Menej náhla forma (subakútna tyroiditída) je pravdepodobne spôsobená vírusy ako mumps or osýpky vírus. Priebeh ochorenia je variabilný a môže sa meniť od stavu bez príznakov až do rozsahu akútnej formy. Zväčšenie sa zvyčajne udržuje v medziach.
Zvyčajne to začína až dva týždne po infekcii a pacienti sa sťažujú na únavu a vyčerpanie. Dlhodobú chronickú formu zvyčajne vyvolávajú autoimunitné choroby, tj. Telo už nerozpoznáva štítnu žľazu ako svoju súčasť a začne s ňou bojovať ako každý „nepriateľ“ pomocou markerov (tzv. protilátky). protilátky označte zjavne cudzie tkanivo a rôzne bunky tela a potom podľa ich poslania povedzte k zničeniu týchto štruktúr, ktoré sú označené ako cudzie.
Najznámejšou z týchto autoimunitných chorôb je Hashimotova tyroiditída. Zápal postupuje veľmi pomaly a postihnuté osoby si svoje ochorenie často uvedomia iba kvôli zvyšujúcemu sa nedostatku hormónov. Ochorenie HIV je veľmi zriedka tiež príčinou chronickej zápalovej reakcie.
Všetky články v tejto sérii:
