Ktorý lekár lieči štítnu žľazu?
Vzhľadom k tomu, štítna žľaza je žľaza vylučujúca hormóny, lekár, ktorý najlepšie vie o štítnej žľaze, je takzvaný endokrinológ. Je obzvlášť znepokojený hormóny, ich regulačné obvody a žľazy. Za určitých okolností môže endokrinológ poveriť špecialistu v nukleárnej medicíne, aby určil aktivitu tkaniva produkujúcu hormóny; takzvaná štítna žľaza scintigrafia. Toto je vhodné na vyhľadanie oblastí štítna žľaza ktoré môžu byť nadmerne aktívne alebo už nie sú aktívne. Ak je však potrebné odstrániť celé alebo časť štítna žľaza, chirurgický zákrok vykonáva hlavný chirurg.
Hormóny štítnej žľazy
Takzvaná štítna žľaza hormóny sú trijódtyronín (T3) a tyroxín (T4). Líšia sa tým, či sú tri (T3) alebo štyri (T4) jód atómy sú viazané na molekulu hormónu. Štítna žľaza hormóny majú vplyv na celé telo prostredníctvom ich väzby na špeciálne receptory.
Všeobecne majú metabolizmus podporujúci a teplo generujúci (termoregulačný) účinok zvyšovaním spotreby energie a tiež zvyšovaním dýchanie sadzba. Pôsobia tiež stimulačne na srdce, čím sa do istej miery zvyšuje pulz a sila srdca. Stimulujú sa tiež anabolické (anabolické) metabolické cesty, napríklad budovanie svalov, hoci predávkovanie má opäť opačný účinok.
Vo fáze rastu dieťaťa hrajú tiež hlavnú úlohu v raste tela a kostí a tiež pri dozrievaní nervový systém, hormóny štítnej žľazy majú tiež stimulačný účinok na všetky ostatné bunky ľudského tela, napr. na pokožku a vlasy alebo gastrointestinálny trakt. To má za následok aj príznaky nedostatku alebo nadmerného množstva.
Nedostatok, ako napríklad nedostatok, ktorý sa vyskytne v prípade hypotyreóza, sa môže prejaviť napríklad vnútornou slabosťou, prírastkom hmotnosti, citlivosťou na chlad (v dôsledku menšej tvorby tepla), nízkou pulzovou frekvenciou a suchou krehkou pokožkou. Prebytok, napríklad v hypertyreóza, sa môže prejaviť v zvýšený pulz, vlhká a spotená pokožka, vnútorný nepokoj a nervozita. Štítna žľaza produkuje a ukladá hormóny naviazané na nosičový proteín (tyroglobulín).
Ak je to potrebné, tieto sa potom mobilizujú z rezervných zásob a uvoľňujú do krvi. Odkedy hormóny štítnej žľazy sú zle rozpustné vo vode, sú tiež viazané v krv na prepravu a prepravu proteíny (sérum bielkovina, TBG, transtyretín). Avšak iba tie časti krv ktoré nie sú viazané, sú skutočne hormonálne aktívne, pričom tieto tvoria najmenšiu časť (menej ako 1%).
Prepustenie dvoch hormóny štítnej žľazy nie je v rovnakých pomeroch, ale skôr v pomere 20% T3 a 80% T4. Biologicky skutočne účinný je však hlavne takzvaný T3. T4 prakticky slúži ako existujúca rezerva, pretože T3 sa odbúrava oveľa rýchlejšie (polčas T3: cca.
1 deň, polčas T4 približne 1 týždeň). T4 sa potom prevedie na určité enzýmytakzvané deiodázy, na biologicky aktívnejší T4.
T3 preto možno považovať za akúsi depotnú formu T4. Pri laboratórnych testoch tzv TSH sa často určuje ako náhrada za hormóny štítnej žľazy. Táto laboratórna hodnota je dobrá na odhadnutie potreby tela a prísunu hormónov štítnej žľazy.
U 30% dospelých v Nemecku je možné určiť nadmernú štítnu žľazu. Bez ohľadu na príčinu zväčšenie štítnej žľazy, potom sa hovorí o a struma, hovorovo nazývaný aj „struma“, vyskytujú sa však aj malé uzliny v štítnej žľaze. Zväčšenie môže byť veľmi jemné, takže ho vidno iba na ultrazvuk meranie alebo keď hlava sa opiera silno dozadu alebo dokonca do normálnej polohy tela a môže spôsobiť ťažkosti s prehĺtaním. V extrémnych prípadoch môže zväčšenie dokonca zúžiť priedušnice umiestnené priamo za štítnou žľazou a spôsobiť dýchanie ťažkosti.
Ak je zväčšenie tiež bolestivé, ďalšie zápal štítnej žľazy (= tyreoiditida) treba často brať do úvahy. Je dôležité vedieť, že veľkosť nehovorí nič o produkcii hormónov. Ľudia s veľkou štítnou žľazou nemajú automaticky veľké množstvo hormónov štítnej žľazy krv.
Naopak, nie je neobvyklé, že majú zníženú činnosť štítnej žľazy. Na 90%, jód nedostatok je najčastejšou príčinou bezbolestne zväčšenej štítnej žľazy. Nedostatok jód v tele je zvyčajne dôsledkom nedostatok jódu v strava.
Nedostatok jódu vedie k nedostatku hormónov štítnej žľazy v tele, pretože jód je ústrednou zložkou týchto hormónov. Štítna žľaza, rovnako ako mnoho tkanív v tele, reaguje na tento nedostatok rastom svojich tkanív, aby produkovali účinnejšie hormóny. Tento rast však neprebieha v rovnakom rozsahu vo všetkých častiach štítnej žľazy a vedie k tvorbe rôzne aktívnych oblastí, „uzlov“.
V prípade nedostatok jódu, podávanie jódových tabliet alebo zriedkavo dodatočné „hotové“ hormóny štítnej žľazy často vedie k zmenšeniu veľkosti štítnej žľazy a abnormálne vyrastené oblasti ustúpia. Okrem nedostatku jódu sú vzácnymi príčinami rastu štítnej žľazy aj autoimunitné ochorenia, ako napr Gravesova choroba (= Basedowova choroba) alebo Hashimotova choroba tyreoiditida (pomenované podľa japonského lekára Hashimota). Telo tu reaguje na tkanivo štítnej žľazy, pretože ho už nerozpoznáva ako patriace k sebe a napáda ho.
Tento útok mení metabolizmus štítnej žľazy a vedie k rastu všetkého tkaniva štítnej žľazy. Cysta (dutina naplnená tekutinou) alebo niektoré lieky (napr .:lítium alebo dusičnany) môžu tiež viesť k rozšíreniu. Zväčšená štítna žľaza musí byť v každom prípade podrobne objasnená, pretože len zriedka môže byť príčinou zväčšenia nádor. Iba ak je známa presná príčina zväčšenia, je možné začať so správnou liečbou zväčšenej štítnej žľazy, ktorá sa veľmi líši v závislosti od príčiny.
Všetky články v tejto sérii:
