Synonymá
Erektilná dysfunkcia (ED) Erektilná dysfunkcia u mužov nastáva, keď muž nie je schopný alebo len zriedka dokáže uviesť svoj penis do úplne vzpriameného (stuhnutého) stavu požadovaného pre pohlavný styk alebo si tento stav udržať. Ak je to však iba občas, alebo len krátkodobo, nenazýva sa to erektilná dysfunkcia. Erektilná dysfunkcia nemá nič spoločné so znížením plodnosti muža.
V prípade existujúcej impotencie sa schopnosť ejakulácie a produkcie spermy zachováva až na niekoľko výnimiek. Podľa štúdií je výskyt erektilnej dysfunkcie v Nemecku a na celom svete asi 20%. U mužov nad 70 rokov je to však už 70%, čo ukazuje, že toto ochorenie veľmi závisí od veku.
U mužov do 40 rokov je táto porucha asi z 5% úplná a asi 17% mierna. Okrem toho nedávne štúdie ukazujú, že 20 - 70% všetkých pacientov s cukrovka mellitus, hypertenzia alebo lipometabolické poruchy jedného dňa trpia erektilnou dysfunkciou vyžadujúcou liečbu. Aby sa dosiahlo erekcie u mužov, niekoľko systémov navzájom interaguje.
Pre ich vývoj sú dôležité fungovanie krv plavidlá, nervy, určitých častí penisu, ako aj zdravej psychologickej východiskovej situácie. Aby sme porozumeli erekcii, a teda aj jej poruche, je dôležité poznať jej fyziológiu a predstavu o anatómii penisu: Penis má tri takzvané corpus cavernosum erektilného tkaniva, ktoré môžu napučiavať a zmenšovať sa. Ich plnenie krv, a teda aj stav penisu je kontrolovaný krvou plavidlá ktoré prebiehajú pozdĺž penisu.
Dôležitý krv- zásobovacou nádobou je arteria dorsalis penis, ktorá vedie vo dvojiciach pod hornou stranou penisu. Odtiaľ idú malé vetvy do dvoch veľkých vrstiev erektilného tkaniva a podľa potreby ich naplnia krvou. Vo vnútri týchto dvoch kavernóznych teliesok sa nachádza ďalšie plavidlo, arteria profunda penis, ktoré vykonáva rovnakú úlohu.
Tretie erektilné tkanivo obklopuje močová trubica a je napájaný sám tepna. Avšak všetci traja plavidlá sú navzájom spojené. V ochabnutom stave penisu im tieto tepny dodávajú kyslík a krv prúdiaca do nich je odvádzaná súvisiacimi žilami bez toho, aby sa erektilné tkanivo dokázalo naplniť.
Toto je dosiahnuté malými svalovými vláknami, ktoré obklopujú tekutinové zásoby (sínusoidy) erektilného tkaniva. Možno si ich preto predstaviť podobné ako špongia. Tieto svaly sú napnuté v ochabnutom stave, takže tepny majú úzky priemer a v jaskyniach erektilného tkaniva nie je veľa miesta pre krv.
Pomocou určitých nervových impulzov svalové vlákna povolia, keď sa má dosiahnuť erekcia. To spôsobí, že vyššie uvedené tepny sa zväčšia v priemere, čo umožní napumpovať viac krvi do erektilného tkaniva. Táto krv sa potom zhromažďuje v jaskyniach (sínusoidy), čo vedie k zúženiu žíl, ktoré ju odnášajú.
Majú oveľa mäkšiu stenu ako tepny. Výsledkom je takzvaná pozitívna spätná väzba: čím viac krvi prúdi, tým viac sa corpus cavernosum napĺňa, tým menej krvi vyteká. Driek penisu sa predlžuje, zväčšuje priemer a stáva sa tuhým. Nervové impulzy potrebné na to pochádzajú z autonómnych (vegetatívnych, nedobrovoľných) nervový systém, presnejšie z tzv parasympatický nervový systém. Parasympatikus nervový systém je obzvlášť aktívny, keď spíme, trávime alebo všeobecne relaxujeme.
