ICSD (Medzinárodná klasifikácia Poruchy spánku) definuje poruchy spánku /nespavosť (synonymá: Asomnia; dýchacie porucha spánku; chronická porucha spánku; porucha spánku; dyssomnia; porucha spánku; nadmerná somnolencia; hypersomnia; nespavosť (poruchy spánku); narkolepsia; nespavosť; Poruchy iniciácie a údržby spánku; ICD-10-GM G47.-: Poruchy spánku) ako „sťažnosť na nedostatočný spánok alebo necítenie sviežosti po obvyklom čase spánku“; v DSM-IV sa okrem sťažností na zaspávanie alebo zaspávanie spomína aj neobnoviteľný spánok. Nespavosť je teda odchýlkou od zdravých spánkových vzorcov. Pre definíciu nespavosť, pozri klasifikáciu: „Diagnostické kritériá pre poruchu nespavosti podľa DSM-5 A“. Na diagnostiku nespavosti
Delia sa okrem iného na:
- Nespavosť *:
- Ťažkosti so zaspávaním a / alebo
- Problémy so spánkom cez noc
- Nadmerné spanie (hypersomnia)
- Námesačnosť (námesačnosť, námesačnosť)
- Nočné mory; Pavor nocturnus (nočné prekvapenie; nočné hrôzy; nočné hrôzy).
- Atď
* Poznámka: Diagnóza nespavosti si vyžaduje prítomnosť dvoch hlavných kritérií: poruchy spánku a súvisiace poruchy počas dňa. Chronická nespavosť je diagnostikovaná podľa ICSD-3, ak sa ťažkosti vyskytujú trikrát týždenne po dobu viac ako troch mesiacov alebo keď sa vyskytujú kratšie epizódy niekoľko rokov. Nespavosť je často chronická; približne 70% pacientov s nespavosťou aj po roku spĺňa diagnostické kritériá. Pozri klasifikáciu porúch spánku pod rovnakou témou. Trvanie spánku (celková epizóda spánku, SPT) závisí od veku a fyzických a psychických schopností stav. Dojčatá potrebujú spánok okolo 16 hodín, deti od 7 do 12 hodín a dospelí do 8 hodín. Latencia spánku (SL), tj. Doba medzi zhasnutím svetla a objavením sa prvých príznakov spánku, by mala byť kratšia menej ako 30 minút. Prebudenie po nástupe spánku (WASO), tj súčet času prebudenia po zaspaní a pred posledným prebudením, môže byť vo vyššom veku až dve hodiny. Nespavosť môže byť príznakom mnohých chorôb (pozri časť „Diferenciálne diagnózy“). Vo viac ako 50% prípadov nespavosti vyžadujúcich liečbu sú zodpovedné psychiatrické poruchy (vrátane závislosti). Ďalšími príčinami sekundárnej nespavosti sú choroby centrálnej a periférnej povahy nervový systém (napr syndróm nepokojných nôh, RLS). Pohlavie: Poruchy spánku postihujú ženy častejšie ako mužov s pribúdajúcim vekom. Vrchol prevalencie: Pavor nocturnus (nočné hrôzy) pociťuje 56% detí raz vo veku od 1 ½ do 13 rokov; asi jedno z desiatich desaťročných detí sa počas spánku hádže a otáča (somnambulizmus). Tendencia prebúdzania sa v noci (poruchy spánku) sa so starnutím zvyšuje, pretože obdobia hlbokého spánku a hĺbky spánku klesajú. Prevalencia pre Pavor nocturnus je 56% a pre somnambulizmus 29.1%. Pre nespavosť je prevalencia 10 - 50% (v Nemecku). Príležitostná nespavosť postihuje 25 - 30% a chronická nespavosť postihuje 10 - 13% Čína, prevalencia nespavosti je 20.4% u mladších ľudí (≤ 43.7 rokov) ako u ľudí starších ako 43.7 rokov. Priebeh a prognóza: poruchy spánku môžu viesť na dennú ospalosť a poruchu koncentrácie. Poznámka: Denná ospalosť nie je normálna ani v starobe a vždy naznačuje základné ochorenie alebo poruchu. Krátki spiaci, ktorým stačí v noci niekoľkohodinový odpočinok a ráno sa cítia dobre odpočinutí, nepreukazujú zvýšené riziko chorôb. Naopak, tí, ktorí krátko nespali, mali nespavosť srdce choroba a hypercholesterolémia asi o 40 percent a vysoký tlak asi o 25 percent. Naproti tomu účastníci štúdie s deviatimi až desiatimi hodinami spánku mali o 27% vyššiu pravdepodobnosť úmrtia a o 10% vyššiu pravdepodobnosť, že utrpia kardiovaskulárne príhody ako tí, ktorí mali šesť až osem hodín spánku. Tieto extrémne dlhé podvaly pravdepodobne trpeli vysoký tlak (vysoký krvný tlak) a chronické obštrukčné ochorenie pľúc (COPD). Sprievodné choroby (sprievodné ochorenia): Chronická nespavosť je spojená okrem iného s psychiatrickými chorobami. Riziko depresia sa zvyšuje faktorom 2.6. Rovnako riziko infarktu myokardu (srdce záchvat) a mŕtvica (mŕtvica) sa zvyšuje až o 70%. Afektívne poruchy / bipolárne poruchy, poruchy úzkosti, panická porucha, posttraumatické stres porucha (PTSD), alkohol zneužívanie (závislosť od alkoholu), hraničné poruchy, demencie, poruchy stravovania a schizofrénie sú spojené s poruchami spánku (pozri nižšie sekundárne poruchy).
