Kóma a mozgová smrť
Mozog smrť je pevná definícia smrti zavedená v roku 1968. Vzťahuje sa na nezvratnú stratu všetkých mozog funkcie kvôli rozsiahlym nervová bunka smrť, pri ktorej sa kardiovaskulárna funkcia stále udržuje riadenou mechanickou vetranie. Považuje sa to za najistejší znak smrti, tzv mozog na jednoznačné hodnotenie smrti človeka možno použiť diagnostiku smrti.
Aj v rámci darcovstva orgánov a transplantácia, stanovenie mozgová smrť alebo diagnostika mozgovej smrti je nevyhnutným predpokladom ďalších postupov a následného odstránenia orgánu. Mozgová smrť je diagnostikovaný dvoma lekármi (neurológmi), ktorí konajú nezávisle na sebe, ktorí nie sú sami zapojení do žiadneho plánovaného transplantácia/ odstránenie orgánu. Avšak mozgová smrť možno diagnostikovať iba za podmienok intenzívnej starostlivosti udržiavaním krv cirkulácia a absorpcia kyslíka v telesných orgánoch prostredníctvom mechanického vetranie, hormonálna substitúcia a obehová terapia.
Klinickými indikáciami mozgovej smrti sú absencia spontánnych reakcií dýchanie, neprítomnosť mozgový kmeň reflex (ako kašeľ reflex, žiak reflex (svetlostály), očné viečko zatvárací reflex), strata vedomia (kóma) a svetlostálych žiakov. Dodatočné mechanické indikácie môžu byť nulová čiara v tvare mozgovej vlny (EEG), ako aj žiadne príznaky krv prietok v mozgu ultrazvuk alebo zobrazenie mozgových ciev (angiografia). Kóma je najťažšia forma poruchy vedomia, pri ktorej už pacient nie je schopný prebudiť ani pri opakovanom výskyte bolesť podnety.
Je to spôsobené výrazným narušením mozog, ktoré môžu byť dôsledkom rôznych základných chorôb. A kóma je často spôsobená napríklad a mŕtvica, porucha metabolizmu cukrov, nedostatok kyslíka, pečeň or oblička zlyhanie alebo otrava.
