Čo je to stent?
Stent stabilizuje zúžené cievy po ich rozšírení. Cieľom je zabrániť opätovnému zablokovaniu plavidla. Cévna podpora z kovu alebo syntetických vlákien navyše fixuje cievne usadeniny, vyhladzuje povrch vnútra cievy pritlačením k stene cievy a zlepšuje tak prietok krvi v cieve. Najčastejším variantom je „srdcový stent“ na koronárnych artériách, ktorý sa používa u pacientov s ischemickou chorobou srdca. Tu teraz stent nahradil bypass. Chirurg na zavedenie stentu používa tenkú plastovú hadičku (katéter), ktorú je možné vďaka jemnej mriežkovej štruktúre tesne stlačiť. Sú rôzne typy.
Samonasaditeľný stent
Balónikový rozťahovací stent
Zložený stent je pripojený k takzvanému balónikovému katétru, ktorý je možné nafúknuť ako súčasť vazodilatačného postupu známeho ako perkutánna transluminálna angioplastika (PTA). Kovová sieťka stentu si potom zachováva svoj expandovaný tvar.
Potiahnuté stenty
Okrem nepotiahnutých stentov (holé kovové stenty, BES) sa v súčasnosti čoraz častejšie používajú stenty uvoľňujúce liečivo (DES). Uvoľnená medikácia zabraňuje tvorbe nových buniek a tým pôsobí proti reoklúzii (re-stenóze). Uskutočňuje sa aj výskum úplne bioresorbovateľných stentov (BRS), ktoré sa po určitom čase degradujú, napríklad aby sa predišlo zvyšujúcemu sa riziku oklúzie krvnými zrazeninami, ak stent zostane na mieste dlhší čas.
Kedy sa vykonáva implantácia stentu?
Stent sa používa vždy, keď nie je možné zaručiť trvalé rozšírenie uzavretej cievy alebo dutého orgánu jednoduchým rozšírením ciev (perkutánna transluminálna angioplastika, PTA).
Najčastejšie sa to deje v nasledujúcich situáciách
- Zúženie koronárnych artérií pri ischemickej chorobe srdca (CHD)
- Poruchy krvného obehu v tepnách rúk a nôh pri periférnej arteriálnej okluzívnej chorobe (PAD)
- Mŕtvica v dôsledku zúženia krčných tepien (stenóza krčnej tepny)
- Dilatácia aorty (aneuryzma aorty)
- Zúženie renálnych artérií (renálna arteriálna stenóza)
- Zúženie kanálikov (napríklad stenóza žlčových ciest)
Ako sa cievy upchajú?
Krvná zrazenina (trombus) však môže upchať aj cievu bez artériosklerózy. Za vznik trombu (Virchowova triáda) sú zodpovedné tri faktory: zmena zloženia krvi, spomalenie prietoku krvi a zmeny na stenách ciev. Nepriechodnosť ciev môže spôsobiť aj takzvaná embólia. Tromby sa uvoľnia zo svojho pôvodného miesta a putujú krvným obehom do užších ciev, kde spôsobia upchatie. V prípade takýchto tromboembolických príhod však zvyčajne nie je potrebné zaviesť stent.
Čo sa robí počas implantácie stentu?
Po podaní lokálneho anestetika lekár najskôr prepichne krvnú cievu blízko povrchu, zvyčajne tepnu na paži alebo slabine, a vloží „puzdro“. Pod röntgenovou kontrolou pretlačí špeciálny katéter cez toto zúženie zablokovanej cievy a vstrekne kontrastnú látku, aby znovu vizualizoval zúženie.
Pri PTA sa na špičku katétra umiestni zložený balónik. Hneď ako sa umiestni na zúženie, naplní sa zmesou fyziologického roztoku a kontrastnej látky a roztiahne sa. Balónik tlačí usadeniny a kalcifikáty na stenu cievy a tým cievu otvára.
Po dokončení zavedenia stentu lekári odstránia všetky katétre a puzdro a aplikujú tlakový obväz. Toto musí zostať na mieste niekoľko hodín.
Aké sú riziká implantácie stentu?
Okrem všeobecných chirurgických rizík, ako sú infekcie, poruchy hojenia rán a menšie krvácanie, sa v zriedkavých prípadoch môžu vyskytnúť nasledujúce komplikácie:
- Srdcová arytmia počas postupu
- Cievna oklúzia
- Cievna perforácia so život ohrozujúcou stratou krvi
- Infarkt alebo mŕtvica
- Trombóza stentu: Stent sa zablokuje krvnou zrazeninou
Komplikácie v konečnom dôsledku do značnej miery závisia od miesta implantácie stentu. Preexistujúce stavy pacienta tiež ovplyvňujú mieru komplikácií.
Čo musím zvážiť po implantácii stentu?
Počas prvých týždňov po operácii stentu vás lekár opäť dôkladne vyšetrí. Vypočuje vaše srdce a pľúca a vykoná rôzne vyšetrenia, ako napríklad pokojové EKG, meranie krvného tlaku a laboratórne testy. Tie sa opakujú v pravidelných intervaloch.
Život so stentom
Stent vás neobmedzuje v každodennom živote. Možné sú aj vyšetrenia ako magnetická rezonancia (MRI). Nefajčenie, pravidelná fyzická aktivita a vyvážená strava sú nápomocné pri prevencii vazokonstrikcie spôsobenej plakmi. Ak sa vám podarí dostať rizikové faktory artériosklerózy pod kontrolu, možno nebudete potrebovať nový stent.
Šport so stentom
Pravidelná fyzická aktivita má na organizmus tieto pozitívne účinky:
- zlepšuje prísun kyslíka do tela
- znižuje krvný tlak
- reguluje hladinu cukru v krvi
- reguluje hladinu lipidov v krvi
- znižuje tukové usadeniny
- pôsobí proti zápalovým procesom
- podporuje zdravú telesnú hmotnosť
- znižuje stresové hormóny
Stent nie je vylučovacím kritériom pre šport. Stent nespôsobuje žiadne obmedzenia. Dôležité je však vybrať si taký druh športu, ktorý nadmerne nezaťažuje kardiovaskulárny systém a je prispôsobený základnému ochoreniu.
Stredný vytrvalostný tréning je vhodný najmä pre väčšinu pacientov so srdcom. Patrí sem napr
- (rýchla) chôdza
- Chôdza po mäkkej podložke/po piesku
- turistika
- Chôdza a nordic walking
- jogging
- Bežecké lyžovanie
- Krokový aerobik
- Cyklistika alebo tréning na ergometri
- Lezenie po schodoch (napr. na stepperi)
Začiatok tréningu po operácii stentu
Ako dlho by som mal odpočívať po zavedení stentu? To závisí od základnej choroby. Po miernom infarkte myokardu sa pacient môže zvyčajne pomaly vrátiť k aktivite asi po týždni. Po ťažkom infarkte sa naopak budú dlhšie liečiť v nemocnici. Tam zvyčajne začína prvá terapeutická mobilizácia.
Poznámka: Ak máte ochorenie srdca, vždy by ste mali začiatok tréningu prediskutovať s ošetrujúcim lekárom. Poznajú váš prípad a vašu fyzickú konštitúciu a môžu vám poskytnúť vhodné odporúčanie.
Pri začatí tréningu je dôležité začať s nízkou intenzitou a pomaly ju zvyšovať.
