Paranoidná porucha osobnosti: popis
Paranoidná porucha osobnosti sa vyznačuje tým, že postihnutí nemajú dôveru k iným ľuďom. Neustále predpokladajú, že im ostatní chcú ublížiť, bez toho, aby mali na to dôkazy.
Napríklad, ak sa na nich kolega z práce priateľsky usmeje, cítia sa vysmiati. Ak ich vlastný partner nie je doma, sú presvedčení, že podvádza. Ak sa ľudia s paranoidnou poruchou osobnosti cítia ohrození, nahnevajú sa a zaútočia. Vo svojom nepriateľstve sú mimoriadne vytrvalí a nedajú sa presvedčiť, že ich podozrenia sú neopodstatnené.
Ľudia s paranoidnou poruchou osobnosti pre svoju podozrievavú a nepriateľskú povahu nemajú radi a často sa hádajú so svojím okolím. Keďže neveria ani priateľom, majú malý sociálny kontakt.
Existujú aj iné poruchy osobnosti. Všetky majú spoločné to, že jednotlivé osobnostné črty sú tak mimoriadne výrazné, že spôsobujú problémy postihnutému človeku alebo jeho okoliu. Problémové osobnostné črty sú stabilné a dlhotrvajúce a možno ich vystopovať až do dospievania alebo ranej dospelosti.
Paranoidná porucha osobnosti: frekvencia
Paranoidná porucha osobnosti sa považuje za zriedkavú poruchu osobnosti. Odborníci odhadujú, že ňou trpí 0.4 až 2.5 percenta bežnej populácie. – Muži častejšie ako ženy. Počet skutočne postihnutých ľudí je zrejme vyšší, pretože odbornú pomoc vyhľadá len málokto.
Poruchy osobnosti sú v podstate charakterizované myšlienkami, vnímaním, emóciami a správaním, ktoré sa výrazne odchyľujú od toho, čo je spoločensky akceptované. Vyvíjajú sa počas dospievania alebo ranej dospelosti a sú trvalé.
Okrem týchto všeobecných kritérií poruchy osobnosti je paranoidná porucha osobnosti podľa Medzinárodnej klasifikácie duševných porúch (ICD-10) prítomná, ak sa uplatnia aspoň štyri z nasledujúcich príznakov:
Dotknuté osoby:
- sú príliš citlivé na neúspechy
- majú tendenciu prechovávať trvalú zášť; neodpúšťajú urážky ani neúctu
- sú vysoko podozrivé a skresľujú fakty, pričom neutrálne alebo priateľské činy iných interpretujú ako nepriateľské alebo pohŕdavé
- argumentujú a trvajú na svojom práve, aj keď je to neprimerané
- často nemajú dôveru vo vernosť svojho partnera, aj keď na to nie je dôvod
- Často sa zapájajú do konšpiračného myslenia, ktorým si vysvetľujú udalosti vo svojom okolí alebo vo svete všeobecne
Paranoidná porucha osobnosti: príčiny a rizikové faktory
Presné príčiny porúch osobnosti ešte nie sú objasnené – platí to aj pre paranoidnú poruchu osobnosti. Odborníci predpokladajú, že na vzniku poruchy sa podieľajú rôzne vplyvy. Na jednej strane zohráva úlohu genetická predispozícia; na druhej strane k vzniku (paranoidnej) poruchy osobnosti prispieva aj výchova a iné vplyvy prostredia.
Patria sem najmä stresové udalosti – vo všeobecnosti pripravujú pôdu pre rozvoj duševných porúch. Ľudia s paranoidnou poruchou osobnosti teda často uvádzajú aj traumatické zážitky v detstve, napríklad fyzické alebo emocionálne týranie.
Pri rozvoji paranoidnej poruchy osobnosti zohráva úlohu aj temperament človeka. Ohrozené sú najmä deti, ktoré majú zásadne vysoký sklon k agresivite.
Paranoidná porucha osobnosti: vyšetrenia a diagnostika
Ľudia s paranoidnou poruchou osobnosti len zriedka vyhľadajú odbornú pomoc. Jednak nevnímajú svoje vnímanie a správanie ako narušené a jednak neveria psychológom či lekárom. Keď vyhľadajú liečbu, často ide o ďalšie duševné poruchy, ako je depresia.
História medicíny
Na diagnostiku paranoidnej poruchy osobnosti prebieha niekoľko diskusií medzi psychiatrom/terapeutom a pacientom (anamnéza). Počas tohto procesu môže odborník klásť otázky ako:
- Máte často podozrenie, že za tým, čo iní hovoria alebo robia, je skrytý význam?
- Pri rozvoji paranoidnej poruchy osobnosti zohráva úlohu aj temperament človeka. Ohrozené sú najmä deti, ktoré majú zásadne vysoký sklon k agresivite.
Paranoidná porucha osobnosti: vyšetrenia a diagnostika
Ľudia s paranoidnou poruchou osobnosti len zriedka vyhľadajú odbornú pomoc. Jednak nevnímajú svoje vnímanie a správanie ako narušené a jednak neveria psychológom či lekárom. Keď vyhľadajú liečbu, často ide o ďalšie duševné poruchy, ako je depresia.
História medicíny
Na diagnostiku paranoidnej poruchy osobnosti prebieha niekoľko diskusií medzi psychiatrom/terapeutom a pacientom (anamnéza). Počas tohto procesu môže odborník klásť otázky ako:
Máte často podozrenie, že za tým, čo iní hovoria alebo robia, je skrytý význam?
Kognitívna behaviorálna terapia
Existujú rôzne prístupy k liečbe paranoidnej poruchy osobnosti. Kognitívno behaviorálna terapia má za cieľ zmeniť nepriaznivé spôsoby myslenia alebo myšlienkové vzorce. Cieľom je, aby postihnutá osoba spochybnila svoju nedôveru voči iným ľuďom a naučila sa sociálne spôsoby jednania s ostatnými. Mnoho postihnutých ľudí totiž trpí izoláciou, ktorá je dôsledkom ich správania. Nácvik sociálnych zručností je preto dôležitou súčasťou terapie. Na kontrolu agresívnych impulzov terapeut s pacientom vypracuje nové stratégie.
Fokálna terapia
Paranoidná porucha osobnosti: príbuzní
Ľudia s paranoidnou poruchou osobnosti majú veľké problémy s medziľudskými vzťahmi. Neustále očakávajú, že ich iní zradia a ublížia. Kvôli tomuto presvedčeniu vytvárajú nepriateľskú klímu.
Pre príbuzných je trvalá nedôvera ťažkým bremenom. Často sa cítia bezmocní, pretože nedokážu ovplyvniť správanie postihnutého. Čo však môžete ako príbuzný urobiť, je:
- Uvedomte si, že nevhodné správanie postihnutého má korene v jeho poruche osobnosti.
- Snažte sa nebrať útoky osobne.
- Získajte odbornú pomoc. Aj keď samotný postihnutý odmieta terapiu, terapeut alebo poradenské centrum vám môže ponúknuť podporu.
Paranoidná porucha osobnosti: priebeh ochorenia a prognóza
Terapia však môže pomôcť pozitívne ovplyvniť nepriaznivé vzorce správania. Pravdepodobnosť priaznivého výsledku je však pomerne nízka. Na jednej strane postihnutí zriedkavo vyhľadávajú terapeutickú liečbu a na druhej strane majú problém zapojiť sa do terapeutického procesu. Čím skôr sa však paranoidná porucha osobnosti odhalí a lieči, tým lepšia je prognóza.
