Obrovské bunky Langhans sú imunitné bunky zložené z kondenzovaných makrofágov a tvoria typickú zložku zápalových granulómov. Ich presná funkcia pre imunitný systém ešte nie je úplne objasnená. Boli pozorované v súvislosti s infekciami ako napr malomocenstvo a chronické zápaly ako napr Crohnova choroba or sarkoidóza.
Čo sú obrovské bunky Langhans?
Makrofágy sú lapačmi buniek imunitný systém. Sú to pohyblivé a mononukleárne bunky bunkového obranného systému. Vznikajú v sére z cirkulujúceho perifytonu monocyty ktoré môžu migrovať do tkanív a stráviť tam niekoľko týždňov ako tkanivové makrofágy. Makrofágy môžu fúzovať do takzvaných obrovských buniek Langhans ako súčasť granulomatóznej zápalovej imunitnej reakcie. Tento typ imunologických buniek je pomenovaný po Theodorovi Langhansovi a teda po riaditeľovi Ústavu patológie na univerzite v Berne. V 19. storočí vytvoril výraz obrovská bunka a opísal značne zväčšené bunky s viacerými jadrami. Aj keď boli objavené pred viac ako storočím a štrukturálne dobre pochopené dodnes, presná funkcia obrovských buniek Langhans v kontexte imunitnej obrany stále nie je presvedčivo pochopená. Medzi ďalšie bunky z obrovskej bunkovej skupiny patria obrovské bunky Sternberg, obrovské bunky cudzieho telesa a osteoklasty alebo megakaryocyty. Podobne špecializované makrofágy sú takzvané epiteliálne bunky. Obrovské bunky Langhans patria medzi zápalové infiltráty, ku ktorým neutrofilné granulocyty tiež patria.
Anatómia a štruktúra
Obrovské bunky Langhans, rovnako ako všetky ostatné obrovské bunky, majú viac jadier a sú to veľmi zväčšené bunky s priemerom približne 0.3 milimetra. Obrovské bunky cudzieho telesa vznikajú fúziou makrofágov ako súčasť fagocytózy cudzieho telesa. Obrovské bunky Langhans sa dajú od nich rozlíšiť anatomicky na základe okrajového radu v tvare podkovy, ktorému podliehajú ich jednotlivé jadrá v cytoplazmatickom tkanive. Niektoré obrovské bunky Langhans sú vybavené Schaumannovými telesami a telesami asteroidov. Schaumanove telá sú okrúhle oválne inklúzie proteíny a vápnik ktoré nesú lamelovú vrstvu. Telesá asteroidov sú naopak prítomné v hviezdnych inklúziách. Obrovské bunky Langhans sú charakteristickou zložkou granulóm. Jedná sa o novotvary nodulárneho tkaniva, ktoré sa tvoria ako reakcia na chronické zápalové podnety alebo alergie. Okrem obrovských buniek a endotelových buniek obsahujú aj epiteloidné bunky a mononukleárne zápalové bunky ako napr. lymfocyty alebo jednoduché makrofágy.
Funkcia a úlohy
Fúzia makrofágov do obrovských buniek Langhans bola pozorovaná hlavne v súvislosti s granulomatóznymi chorobami. Takéto choroby môžu mať rôzne príčiny. Napríklad obrovské bunky boli detegovateľné v infekčné choroby ako malomocenstvo, tuberkulózaa schistosomiáza. Obrovské bunky Langhans boli tiež zistené ako zápalový infiltrát chronických zápalových procesov v Crohnova choroba, sarkoidóza a reumatoidné artritída. Špecifická úloha obrovských buniek Langhans ešte nebola vedecky objasnená. Pravdepodobne hrajú úlohu hlavne pri fagocytóze špecifických antigénov, a možno ich preto klasifikovať ako fagocyty. Fagocytóza je absorpcia extracelulárnych pevných častíc a zodpovedá podtypu endocytózy. Fagocyty prúdia okolo cudzích telies, aby ich absorbovali invagináciu a zúžovacie procesy na bunková membrána. To má za následok tvorbu veľkých vezikúl nazývaných fagozómy, ktoré sa spájajú s lyzozómami. Vďaka lyozomálnemu enzýmy, fagozómy teda tvoria fagolyzozómy. Vo fagolyzozóme začína enzymatická degradácia prijatých antigénov. O fagocytóze obrovských buniek Langhans sa špekulovalo hlavne v súvislosti s tuberkulóza. Pri tejto chorobe teda pravdepodobne prehltnú tuberkulóznu Mycobacterium tuberkulóza a robia to v sebe neškodnými. Pretože sa však tento jav pozoroval iba pri nízkom stupni aktivity, bunky sú spojené hlavne so sekréciou lyzozomálnych buniek. enzýmy. Isté je iba ich zameranie na granulomatózne zápal a tým aj ich imunologickú aktivitu.
Choroby
Obrovské bunky Langhans sú súčasťou mnohých granulomatóznych chorôb chronickej a akútnej povahy. V minulosti boli zväčšené bunky z fúzovaných makrofágov spojené s chorobami, ako je napr. myositis, okrem tých, ktoré sú uvedené vyššie. Toto je zápalové ochorenie kostrových svalov. myositis sa zvyčajne prejavuje postupnou stratou pevnosť a slabosť, hlavne vo svaloch blízko kmeňa. Dysfágia alebo svalstvo bolesť a plytvanie sú tiež bežné príznaky. Niekedy vápnik soli sa ukladajú a spôsobujú metapláziu v postihnutých svaloch. Výsledkom sú svaly skostnatenia. O autoimunitných procesoch sa hovorí ako o príčinách myositis. Okrem toho je táto skupina chorôb často spojená s inými primárnymi chorobami, ktoré môžu mať vírusovú, bakteriálnu alebo parazitickú povahu. malomocenstvo a tuberkulóza sú napríklad spojené s primárnymi vírusovými chorobami. Pretože obrovské bunky Langhans boli pozorované primárne v spojení s týmito dvoma chorobami, hrajú tiež úlohu v myozitidoch, ako je tuberkulózna myozitída. Klinicky sa táto forma myozitídy prejavuje opuchom mäkkých tkanív. Tkanivo sa stáva nekrotickým a je kolonizované obrovskými bunkami Langhans. Táto forma myozitídy je však v Európe mimoriadne zriedkavá. Typické granulómy sú opäť viditeľné v lymfa tuberkulóza uzlín. Toto ochorenie je ústredné nekróza s epiteloidnými bunkami a obrovskými bunkami Langhans po obvode. V nekrotickom tkanive sa často nachádzajú rýchlobežné tyčinky. Naproti tomu u pacientov so zlou imunitnou obranou choroba zvyčajne progreduje bez nej granulóm tvorenie. V krajinách ako Ázia sú vyššie spomenuté choroby bežným javom, na rozdiel od Európy. Granulomatózne reakcie sa vyskytujú aj v prípadoch syfilis, toxoplazmóza, plesňové infekcie a parazitárne infekcie. Granulómy sa pozorovali aj u karcinómov.
