toxoplazmóza

Definícia

Toxoplazmóza je infekčné ochorenie spôsobené jednobunkovým organizmom Toxoplasma gondii. Prvý popis toxoplazmózy sa datuje do roku 1923, ale k úplnému pochopeniu došlo až po takmer 50 rokoch. Toxoplazmóza zvyčajne prebieha bez ďalších príznakov a je zvyčajne neškodná.

Pre ľudí so slabými imunitný systém alebo prvá infekcia počas tehotenstva pre nenarodené deti sa považuje za nebezpečnú. The príznaky toxoplazmózy sa prejavujú mnohými rôznymi spôsobmi. Po infekcii Toxoplasma gondii je postihnutý človek po celý život imúnny voči tejto infekcii a nemôže sa s ňou znovu nakaziť.

To platí aj pre tehotné ženy, takže v takom prípade neexistuje riziko infekcie pre nenarodené dieťa (plod). Ak dôjde k infekcii toxoplazmózou v priebehu tehotenstva pri poškodení dieťaťa je to potrebné oznámiť anonymne, teda bez mena, podľa zákona o ochrane infekcií. Táto infekcia môže mať vážne následky na predčasne narodené dieťa. V dôsledku poškodenia mozog, spastická mozgová obrna môže sa vyvíjať.

Výskyt v populácii

Patogén toxoplazmózy sa vyskytuje na celom svete. Je tiež veľmi rozšírený v populácii, takže tri štvrtiny všetkých ľudí vo veku nad 50 rokov sú nositeľmi patogénu v sebe alebo s ním minimálne predtým boli v kontakte. Asi u polovice všetkých tehotných žien protilátky nájdete v krv. Tieto indikujú skoršiu infekciu Toxoplasma gondii.

Spôsobiť

Patogén toxoplazmózy, Toxoplasma gondii, je jednobunkový organizmus, ktorý môže infikovať okrem iného človeka a ktorý hniezdi v rôznych bunkách tela a žije tu ako parazit. Kým sa však patogén dostane k ľuďom, podlieha vlastnému vývojovému cyklu. K pohlavnému rozmnožovaniu Toxoplasma gondii dochádza v tenké črevo mačiek.

Počas tohto procesu sa vytvárajú takzvané oocysty (typ vaječných buniek), ktoré mačka vylučuje výkalmi vo svojom prostredí. Tu oocysty prechádzajú počas nasledujúcich dní rôznymi vývojovými štádiami a nakoniec zostávajú vo forme sporozoitov (spór typu). V tomto štádiu môžu zostať infekčné niekoľko mesiacov.

Toxoplasma gondii sa teraz prenáša cez surové, nevarené mäso obsahujúce cysty alebo po kontakte s výkalmi mačiek, napríklad pri hraní na pieskovisku alebo pri čistení toalety pre mačky. Patogén toxoplazmózy je tiež schopný prechádzať cez placenta a dosiahne plod. Táto forma prenosu patogénov sa nazýva transplacentárna a predstavuje jedinú možnosť prenosu z človeka na človeka.

Po perorálnom požití patogénu (cez ústa) jedlom alebo špinavými rukami sa jednobunkový organizmus šíri cez krv. V tomto procese najskôr napáda bunky bunky imunitný systém. V týchto bunkách sa začína deliť a napĺňa bunku čoraz viac parazitmi.

Potom sa bunka rozpadne a patogény vstupujú do krv a šíri sa po tele. Takto sa dostane do všetkých orgánov. Ak imunitný systém zbadá napadajúceho parazita, začne sa brániť asi 6 dní po infekcii.

Tak vznikajú malé dutiny s tkanivovou bariérou (cystou), v ktorej sa nachádzajú patogény. Cysty sa vyvíjajú hlavne vo svaloch a v mozog. Tieto cysty robia parazity rezistentnými a môžu tak zostať dlhodobo životaschopné (perzistentné).

Aby sa ubezpečilo, že je tehotná žena infikovaná Toxoplasma gondii, vyšetrí sa jej krv. Hľadanie konkrétnych protilátky sa vykonáva. Zistenie protilátky môže tiež určiť, či k toxoplazmózovej infekcii došlo pred tehotenstva alebo či tehotná žena dostala toxoplazmózu po prvýkrát.

To sa deje pomocou rôznych podskupín protilátok. Počiatočné infekcie teda vedú k tvorbe protilátok skupiny μ, ktoré sa nazývajú IgM protilátky. Ak došlo k infekcii skôr, skupina?

sa nachádza, čo sa nazýva IgG protilátky. Tieto IgG protilátky je možné detekovať po celý život. Je tiež možné určiť patogén pomocou špecifického zafarbenia vzoriek z rôznych orgánov, napríklad placenta.

Mierne alebo bezpríznakové infekcie toxoplazmózy nie sú liečené liekmi. Liečba v zásade spočíva v podaní antibiotiká. Toxoplazmóza sa lieči jediným antibiotikom, ako je spiramycín, až do 16. týždňa tehotenstva. V priebehu neskoršieho tehotenstva kombinácie antibiotiká sú podávané.

Terapia tehotných žien tiež pôsobí proti prenosu infekcie na dieťa. Novorodenci tiež obsahujú kombináciu rôznych antibiotiká na 6 až 12 mesiacov v závislosti od schémy. Aj ľudia so zlým imunitným systémom (napr AIDS trpia) sú liečení antibiotikami.

Ak sa toxoplazmóza získa po narodení a pacient má úplnú imunitnú funkciu, prognóza priebehu ochorenia je dobrá. Ak dôjde k infekcii počas tehotenstva, ďalší priebeh ochorenia závisí od času a rozsahu. Iba asi 10% prenatálne infikovaných detí sa skutočne narodí s vyššie uvedenými poruchami.

Drvivá väčšina je preto zdravá. Niektoré z nich však môžu v ďalšom priebehu ochorenia vykazovať vývojové poruchy a podobne. Osoby s oslabeným imunitným systémom často trpia okrem vyššie uvedených príznakov aj toxoplazmózou, ako napr zápal mozgu (encefalitída) alebo zápal pľúc (pneumónia) alebo srdce (myokarditída).

U týchto pacientov musí byť zahájená liečba, inak bude infekcia vo väčšine prípadov smrteľná. Najmä tehotné ženy alebo ľudia s oslabeným imunitným systémom by mali dávať pozor, aby sa zabránilo toxoplazmóze. V tejto súvislosti zohráva dôležitú úlohu vyhýbanie sa surovému nevarenému mäsu.

Spracovanie mäsa varením, fajčenie alebo liečenie zabíja parazity. Zelenina, najmä šalát, by sa mala pred jedlom tiež umyť. Užitočné preventívne opatrenie je umývanie rúk po kontakte so surovým mäsom alebo po práci na záhrade.

Výživa Kontakt s mačkami sa musí uskutočňovať hygienicky s následným umývaním rúk. U domácich mačiek, ktorých krmivo neobsahuje surové mäso, nie je pre majiteľov možná infekcia. Voľne pohybujúce sa mačky môžu prijímať patogény toxoplazmózy prostredníctvom myší alebo podobne a infikovať ľudí v ich prostredí.

Existuje test (skríning), ktorý dokáže zistiť skôr, dokonca aj nezistenú toxoplazmózu. Tento test však nie je zahrnutý v oficiálnych pokynoch pre materstvo, takže sa nevykonáva automaticky. Test je užitočný na včasné zistenie a liečbu tehotných žien infikovaných Toxoplasma gondii.

Ale tiež poučiť ešte nenakazené matky, aby boli pri manipulácii s mačkami a mäsom opatrnejšie. Dojčiace matky by mali tiež pokračovať v opatrnom a preventívnom zaobchádzaní so všetkými infikovanými materiálmi, napríklad umývaním rúk.