Osifikácia

Všeobecné informácie

Osifikácia je tvorba vrie. Rozlišuje sa medzi tvorbou kostí z spojivové tkanivo, ktorá sa nazýva desmálna osifikácia a chondrálna osifikácia, pri ktorej sa kosť formuje z existujúcich chrupavka. Osifikácia je zvyčajne prirodzený proces, pri ktorom sa hromadí neúplná kostra, najmä v detstva.

Zvýšená osifikácia sa však môže vyskytnúť aj v súvislosti s chorobami, ktoré môžu spôsobiť problémy, ak kosť rastie tam, kde to nie je určené. Aby sme pochopili osifikáciu, je veľmi užitočné poznať štruktúru kosti, takže tu je niekoľko základných informácií o kosti. V zásade existujú rôzne formy kostí, na jednej strane typické rúrkovité kosti, ktoré sú, ako už názov napovedá, predĺžené.

Typickými zástupcami sú ramennej, ktorú lekárska profesia nazýva humerus alebo stehenná kosť, ktorá sa nazýva femur. Títo kosti sú vo vnútri naplnené kostná dreň ktorý je veľmi dobre dodávaný s krv. Okrem toho existujú aj takzvané ploché kosti, ktoré sú skôr dvojrozmerné, ako napríklad väčšina lebka kostí.

Potom existujú aj takzvané „sesamoidné kosti“, ktoré vyzerajú dosť zaoblene a netypicky, napríklad jabĺčka alebo nejaké kosti rúk. Okrem toho existujú exotické kosti, ako sú vzduchom naplnené kosti, ktoré sú vo vnútri duté, to sú kosti tváre lebka, ktoré obsahujú paranazálne dutiny, hlava tubulárnych kostí sa nazýva „epifýza“, prechod do skutočnej „trubice“ sa nazýva metafýza a samotná trubica sa nazýva diafýza.

Jednotlivá kosť sa skladá z jemného periostu, ktorý ju úplne obklopuje. Obsahuje „Compacta“ alebo „Corticalis“, obzvlášť hustú kostnú štruktúru, ktorá dodáva kosti jej pevnosť. Vlákna tkaniva sú rovnomerne zarovnané, čo ich ďalej spevňuje.

Vo vnútri je voľnejšia štruktúra, ktorá sa nazýva „spongiózna kosť“, čo znamená špongiovitá kosť. Na veľmi vnútornej strane je kostná dreň dutina. V ňom je buď tuková dreň alebo krv-formujúca sa červená kostná dreň, ktorý je veľmi dobre zásobený krvou.

Samotné kostné tkanivo je zmesou anorganických a organických látok a štvrtiny vody. Anorganické časti pozostávajú hlavne z hydroxyapatitu, ktorý je zložený z vápnik a fosfát. Okrem toho aj organický kolagén je tiež prítomný v kosti.

Toto je bielkovina, ktorá sa vyskytuje aj v pokožke. Medzi kostným tkanivom sú jednotlivé bunky, takzvané „osteoblasty“ a „osteoklasty“. Osteoblasty produkujú kostnú hmotu a sú navzájom spojené jemnými tubulmi.

Osteoklasty sú zase antagonistami a rozkladajú kosť. Ako bolo uvedené vyššie, kosti sú v kompakte rovnomerne usporiadané. Preto sa im hovorí aj lamelové kosti.

Sú typickou stavbou kostí. V zlomenina, na druhej strane sa najskôr vytvorí sieťovaná kosť, v ktorej vlákna tkaniva rastú krížovo. Až postupne sa z kosti postupne stane opäť lamelová kosť, ktorá potom môže opäť získať svoju úplnú stabilitu.