Candida guilliermondii sú druhy jednobunkových kvasiniek, ktoré žijú ako saprofyty a nachádzajú sa na celom svete ako mikroorganizmy prenášané vzduchom. Kvasinky tohto druhu kolonizujú človeka koža ako kompenzácia, ale môže sa stať oportunistickou patogény v imunodeficienciách. Môžu spôsobiť mykózy koža, sliznice, a črevo, rovnako ako Candida sepsa a následne krv otrava.
Čo je Candida guilliermondii?
Candida je rod kvasiniek, ktorý patrí do oddelenia tubulárnych húb (Ascomycota) a v rámci neho do subdivízie Saccharomycotina. Rod je zaradený do triedy Saccharomycetes a spadá pod ňu v poradí skutočných kvasiniek alebo Saccharomycetales a čeľade Inceratae sedis. Candida existuje v podobe celkovo asi 150 rôznych druhov. Jedným z nich je druh Candida guilliermondii. Druh huby je rozšírený po celom svete a všadeprítomne žije ako zárodok šíriaci sa vzduchom. Huba vytvára kolónie pretiahnutých alebo valcovitých výhonkov s dĺžkou od dvoch do siedmich mikrometrov a šírkou od dvoch do piatich mikrometrov. Vo väčšine prípadov majú kvasinky dlhé a často stočené pseudohyfy. Pozdĺž týchto pseudohyfov sa nachádzajú početné zoskupené blastospóry malej veľkosti, najmä v septoch. Okrem toho tento druh môže vytvárať terminálne chlamydospóry. Rast pripomína rast príbuzného druhu Candida famata, ktorý sa objavuje v bielo-sivých až krémovo sfarbených kolóniách s hladkým až matným povrchom. Candida guilliermondii sa tiež nazývajú Pichia guilliermondii a patria medzi saprofyty. Kvasinky sú takzvaným oportúnnym patogénom a môžu byť pre človeka patogénne. Rovnako ako všetky kvasinky, aj druhy Candida sú jednobunkové eukaryotické mikroorganizmy, ktoré sa množia klíčením, delením alebo štiepením.
Výskyt, distribúcia a charakteristiky
Zástupcovia kvasinkových druhov Candida guilliermondii sú antény klíčky. Ako saprofyty zástupcovia druhu nevykonávajú chemo- alebo fotosyntézu. Všetky kvasinky sú chemo-organotrofné organizmy, ktoré vykonávajú svoje energetický metabolizmus so zdrojmi energie z organických látok ako napr fruktóza, glukóza, sladový cukor alebo sacharóza. Na rast nevyžadujú slnečné žiarenie kvôli nedostatku požiadavky na fotosyntézu. Kvasinkám sa najlepšie darí v neutrálnom až mierne kyslom rozmedzí pH. Saprofyty, ako je Candida guilliermondii, sa živia výlučne heterotroficky. Vyžadujú preto mŕtvu organickú hmotu, ktorú štiepia na energeticky bohaté látky a nakoniec ju premieňajú na anorganické látky. Bunky všetkých hubových húb majú zvyčajne oválny tvar a sú to blastospóry. Rovnako ako všetky ostatné kvasinkové bunky, aj bunky Candida guilliermondii sa množia pomocou klíčenia. Z príslušnej materskej bunky vyčnieva z bunkovej steny určitá oblasť, ktorá vytvára púčik. Kópia bunkového jadra migruje do jednotlivých púčikov, ktoré sa v nasledujúcom procese úplne oddelia od materskej bunky. Zastrešené huby môžu za priaznivých podmienok vytvárať bunkové asociácie. Jednotlivé bunky týchto asociácií nekomunikujú cez septa, a preto nie sú pravými mycéliami, ale označujú sa ako pseudomycelia.
Význam a funkcia
Kvasinkový druh Candida guilliermondii zvyčajne nie je patogén, ale žije saprofyticky s ľuďmi. Kvasinky ako neškodný saprofyt alebo komenzál nepoškodzujú ani zvlášť neprospievajú ľuďom. Za normálnych okolností droždie zvyčajne kolonizuje koža ľudí, ku ktorým sa dostáva vzduchom. Kvasinky môžu tiež kolonizovať sliznice, gastrointestinálny trakt alebo pošvu bez toho, aby spôsobovali akékoľvek príznaky. Infekcia sa teda nevyskytuje u zdravých ľudí imunitný systém. Skôr ako sa kvasinky môžu alarmujúco rozšíriť, rozpoznajú ju bunky imunitný systém ako cudzie telu a napadnuté. Patogenetický význam Candida guilliermondii je preto nízky. Pretože však medzi saprofytmi a parazitmi zvyčajne existujú tekuté hranice, neškodný saprofyt sa za určitých okolností môže stať patogénnym, a tak sa môže javiť ako parazit. Z tohto dôvodu sa Candida guilliermondii označuje ako oportunistická patogény napriek ich rozšírenej existencii.
Choroby a príznaky
imunodeficiencie je okolnosť, ktorá môže zmeniť skutočne neškodný druh kvasiniek Candida guilliermondii na patogény.Také imunodeficiencie môžu byť spojené s chorobami ako napr AIDS, ale môže to byť tiež spôsobené oslabením imunitný systém spôsobené chorobami ako napr rakovina alebo infekcie. Navyše, imunodeficiencie sa často prezentuje v dôsledku fyziológie veku. Okrem toho terapeutické prístupy k niektorým chorobám potláčajú imunitný systém, napríklad pri autoimunitné ochorenia. U pacientov s imunodeficienciou sa kvasinky môžu ďalej rozširovať bez úspešného zásahu imunitného systému. Kožné lézie výsledkom môžu byť mykózy, defekty nechtov a dokonca aj črevné mykózy. V prípade črevných mykóz vnútorných slizníc existuje určité riziko tzv. sepsa. Toto je fungémia, tj. krv otravy spôsobené hubami alebo v tomto prípade kvasinkami. sepsa je systémová zápalová reakcia celého tela, ktorá môže byť život ohrozujúca stav. Infekcie Candida guilliermondii sú vo väčšine prípadov endogénne, pretože sú zvyčajne spôsobené kvasinkami, ktoré sa v tele už nachádzajú. Lézie na koži, nechty, Alebo vlasy sú zvyčajne liečení protiplesňovými látkami. Komplikácia kandidovej sepsy je spojená s nepriaznivým výsledkom a je liečená amfotericín B alebo alternatívne lipozomálny amfotericín B. Ak tieto terapie zlyhajú, správa of kaspofungín, vorikonazol, posakonazol alebo anidulafungín je nevyhnutné. Ideálne je, ak sa za určitých podmienok imunitný systém pacienta zotaví, aby bol napokon schopný sám bojovať s patogénmi.
