Diagnóza
Na potvrdenie diagnózy obličková hypofunkcia resp zlyhanie obličiek, okrem iného, rýchlosť filtrácie oblička je určený, ultrazvuk zobrazovacie postupy ako CT a MRI a rôzne laboratórne parametre (kreatinínu, cystain C, 24-hodinový odber moču). V jednotlivých prípadoch je kúsok tkaniva chirurgicky odstránený z oblička a vyšetrené v laboratóriu (biopsia). Dôležitým predpokladom pre a oblička transplantácia je taká, že darca a príjemca krv skupiny sa zhodujú.
Kontraindikácie sú pacienti s ťažkou formou nádorové ochorenia so zlou šancou na vyliečenie, akútnymi infekciami a ťažkými srdce choroba. U pacientov trpiacich na terminálnu chorobu sa transplantuje oblička zlyhanie obličiek (ireverzibilná dysfunkcia obličiek). Môže to byť tiež spôsobené skutočnosťou, že viac ako tretina vlastného obličkového tkaniva pacienta (na oboch stranách) je už nefunkčná, a pacient bude preto v dialýza do konca života.
Telo už nie je schopné vykonávať vitálne detoxikácia funkcie, ktorá vedie k zlyhaniu viacerých orgánov a tým k smrti po krátkom čase. Zlyhanie obličiek môže byť vyvolané napríklad pravidelným príjmom bolesť dlhodobé užívanie liekov, choroby obličkových teliesok spôsobené oneskoreným prechladnutím, cysty v obličkových tkanivách, ktoré zhoršujú funkciu obličiek, zápal obličková panva, ktorý sa často vyskytuje u pacientov a nemôže sa správne liečiť, oblička vodného vreca v prípade zadržiavanie moču, Rovnako ako cukrovka a vysoký krvný tlak. Pretože oblička už nefunguje správne, nemôže ďalej dostatočne koncentrovať moč na odstránenie škodlivých látok z tela. Pokyny pre takýto prenos orgánov v rámci transplantácie obličky sú stanovené v Transplantácia Akt.
Predpokladom pre získanie obličky darcu je krv skupinová kompatibilita systému ABO. To znamená, že krv skupiny darcu a príjemcu sa musia zhodovať, aby príjemca neprodukoval protilátky proti krvnej skupine darcu. Ak protilátky vzniknú, obličky príjemcu by boli odmietnuté a transplantácia orgánu by zlyhala.
Transplantáciu obličky nie je možné vykonať u pacientov, ktorí trpia na už rozšírený zhubný nádor (metastatický malignóm). Transplantácia nie je tiež možné v prípade aktívnej systémovej infekcie alebo HIV (AIDS). Ak je očakávaná dĺžka života pacienta kratšia ako dva roky, a transplantácia obličky je tiež vylúčené.
Musí sa venovať osobitná pozornosť transplantácia orgánov v prípade pokročilých artérioskleróza (kôrnatenie tepien) alebo ak pacient nespolupracuje (compliance). Ak transplantácia obličky ide dobre, oblička okamžite vylučuje moč. Ak to tak nie je, pravdepodobne dôjde k miernemu poškodeniu obličkového tkaniva.
Toto poškodenie môže byť spôsobené prepravou (preprava od darcu k príjemcovi) alebo často aj darom od zosnulých osôb, pretože obličky sú mimo organizmu veľmi citlivé. Po operácii musí byť telu podaná látka zmierňujúca krv (zvyčajne heparín), inak existuje riziko a krvná zrazenina tvoriace sa pri chirurgickom stehu. A krvná zrazenina je zrazenina zrazenej krvi, ktorá sa môže uvoľniť a upchať napríklad obličkovú cievu.
To má život ohrozujúce následky. Napriek zriedeniu krvi existuje zvyškové riziko, že sa taká zrazenina môže vytvoriť. V zriedkavých prípadoch močovod (spojenie medzi obličkami a močová trubica) môže po operácii obličiek unikať, čo sa dá napraviť iba chirurgicky.
Ak ide operácia podľa plánu, oblička sa už môže počas operácie vytvárať a odvádzať moč. Ak to tak nie je ani po oneskorení, treba počítať s poškodením obličky stav. Môže sa to stať napríklad počas prepravy z tela darcu do tela príjemcu, pretože počas tejto doby nie sú obličky zásobované kyslíkom.
Najčastejšie sa vyskytujú komplikácie po transplantácia obličky možno rozdeliť do štyroch skupín: 1. pooperačné komplikácie zahŕňajú krvácanie, krvné zrazeniny v obličkách plavidlá (trombóza), akútne zlyhanie obličiek transplantovaného orgánu (akútna strata funkcie) alebo únik močovod (únik močovodu). 2 Akútne odmietnutie po transplantácii obličky znamená, že organizmus príjemcu rozpozná darovaný orgán ako cudzí pre telo a odmieta ho ako obranný mechanizmus. V dôsledku toho nová oblička nemôže vykonávať svoju funkciu.
Na odvrátenie akútnych rejekčných reakcií sa používa takzvaná kortikoidná pulzná terapia (podávanie vysokých dávok kortizón v krátkom čase bez následného pomalého znižovania dávky) alebo sa zosilňuje imunosupresívna liečba. Ak nie je odpoveď na steroidy (rezistencia na steroidy), podávajú sa ďalšie lieky (ATG, OTK3).
- Pooperačné komplikácie
- Odmietavá reakcia
- Dôsledky imunosupresívnej liečby
- Opakovanie základnej choroby (opakovanie)
3) Medzi komplikáciami, ktoré môžu nastať po obličkách transplantácia sú tiež účinky imunosupresívnej liečby, ako je uvedené vyššie.
Patrí sem zvýšená náchylnosť k infekciám na jednej strane a zvýšená miera vývoja zhubných nádorov (zhubných nádorov) na druhej strane. Transplantovaný pacient je často infikovaný Pneumocystis jiroveci (pneumónia), vírusy z opar skupina (CMV = cytomegalovírus, HSV = herpes simplex vírus, EBV = Epstein-Barr vírus, VZV = vírus varicella zoster; rôzne klinické obrazy) alebo vírus polyómu BK (nefropatia). Najbežnejšie malignity u pacientov po transplantácii obličky sú kožné nádory alebo B-bunkové lymfómy spôsobené EBV a lymfa nádory uzlín spôsobené Epstein-Barr vírus. 4. ďalšou komplikáciou, ktorá sa môže vyskytnúť po transplantácii obličky, je recidíva základného ochorenia. Ide o recidívu choroby, ktorá pôvodne ovplyvnila vlastné obličky pacienta v novom transplantovanom orgáne. Nakoniec majú pacienti s transplantáciou obličky často vysoký krvný tlak, ktorá si vyžaduje celoživotné ošetrenie.
