Choroby spojené s dopamínom Dopamín

Choroby spojené s dopamínom

Od dopamín je zodpovedný za mnoho rôznych procesov v tele, mnoho chorôb sa pripisuje narušenej produkcii dopamínu. Môže dôjsť k nadprodukcii alebo k podprodukcii produktu dopamín, čo vedie k rôznym chorobným vzorcom. Podprodukcia dopamín hrá hlavnú úlohu pri Parkinsonovej chorobe.

Je to spôsobené nedostatkom dopamínu, ktorý bráni príkazom, ktoré mozog vysiela do rúk a nôh, aby sa presunuli od presnej koordinácie. Pohyby už nie sú regulované vo svojom rozsahu a smere a výsledkom sú nekoordinované a mimovoľné pohyby typické pre Parkinsonovu chorobu. Pretože systém odmeňovania, a teda aj pozitívne vnemy, sú tiež riadené dopamínom, môže k nemu tiež viesť nedostatok dopamínu depresia.

Nadprodukcia Nadprodukcia dopamínu je často spôsobená nádorom v dreni nadobličiek (feochromocytóm). Dopamín je zodpovedný za pozitívne pocity a pocity a za ich prenos v tele mozog. Ak je dopamínu príliš veľa, vnímajú títo ľudia oveľa viac vonkajších dojmov, ako dokážu ľudia s normálnou hladinou dopamínu.

Ak sa spojí príliš veľa dojmov, môže to viesť k nervovému zrúteniu. Dopamín tiež zohráva dôležitú úlohu v schizofrénie a ďalšie psychózy. Hovorí sa o ňom, že je zodpovedný za „pozitívne“ príznaky porúch.

Nadprodukcia dopamínu sa často prejavuje príznakmi ako napr vysoký krvný tlak, potenie a bolesti hlavy. V niektorých prípadoch však krátkodobá nadprodukcia dopamínu nie je klinickým obrazom. V akút odoprenie spánku, telo produkuje viac dopamínu na jeho zvýšenie.

Porucha členenia ADS a ADHD pretože syndrómy deficitu pozornosti sú tiež založené na poruche hladiny dopamínu. V týchto prípadoch sa dopamín odbúrava príliš rýchlo a mozog už nie je schopný filtrovať prichádzajúce vonkajšie podnety. Nedôležité dojmy teda nemožno vyriešiť a dôjde k poruchám koncentrácie a pozornosti.

Nedostatok dopamínu sa môže vyskytnúť po nadmernom užívaní drog, napríklad keď dopamín už nie je rovnomerne distribuovaný v mozgu. Namiesto toho sa sústreďuje v nesprávnych oblastiach a v iných sa ukazuje skôr zriedka. Existuje tiež niekoľko dôležitých chorôb, ktoré sú spôsobené nedostatkom dopamínu.

Všetci majú spoločné to, že neuróny produkujúce alebo konzumujúce dopamín časom zomierajú. Príčinu toho nemožno dodnes dostatočne vysvetliť. Tieto choroby sú Parkinsonova choroba, Syndróm nepokojných nôh a ADHD.

Prinajmenšom v prípade Parkinsonovej choroby sa v súčasnosti predpokladá, že choroba pôvodne pochádza z čreva a indukuje rozklad dopaminergných neurónov v mozgu nervovými cestami. Pri všetkých troch ochoreniach je dominantný „vrtkavý dojem“ pacienta. Pretože dopamín má inhibičnú funkciu v pohybových sekvenciách mozgu, pacienti vykazujú nadmerné pohyby, keď chýbajú.

Jeden sa môže pokúsiť na určitý čas zvýšiť hladinu dopamínu užívaním liekov. Na tento účel sa používajú lieky, ktoré podporujú uvoľňovanie dopamínu v tele alebo zabraňujú recyklácii dopamínu. Pri Parkinsonovej chorobe však príslušné neuróny pomaly, ale isto miznú a vyžadujú úplnú substitúciu dopamínu prostredníctvom L-DOPA.

Alternatívne lekárske prístupy alebo farmakologické mechanizmy zvyšujúce dopamín, ako sa používajú v depresia, v tomto prípade nemajú prognosticky zosilňujúci účinok. Dopamín sa tiež hovorovo považuje za hormón šťastia, pretože sprostredkuje pozitívne emočné zážitky prostredníctvom systému odmien. To isté platí pre jeho neuronálneho partnera serotonínu.

serotonín a adrenalín (z ktorého je prekurzor dopamínu) sú zodpovedné hlavne za vývoj depresiaZdá sa, že nedostatok nervových buniek, ktoré uvoľňujú tieto dve látky do svojho prostredia, má negatívny vplyv na emočné procesy, rytmus spánku a bdenia a na vlastné telo. bolesť-inhibičný systém. Nedostatok dopamínu teda znamená aj výsledný nedostatok norepinefrínu. Túto teóriu podporuje skutočnosť, že vhodné lieky využívajúce tento mechanizmus sa úspešne používajú ako terapia depresie.

Jedná sa o lieky, ktoré zvyšujú koncentráciu dopamínu, noradrenalínu a serotonínu v mozgu znova. Izolovaný nedostatok dopamínu preto nikdy nemôže byť zodpovedný iba za depresiu; v každom prípade sú zapojené aj ďalšie neurotransmitery. Niektoré antidepresívum lieky tiež využívajú recykláciu neurotransmiterov a bránia ich spätnému vychytávaniu do synapsie.

Existujú lieky, ktoré majú zvýšený účinok na serotonín alebo iba na dopamín jednotlivo. Najlepší účinok sa však ukazuje pri liekoch, ktoré zahŕňajú všetky neurotransmitery súčasne. Pôsobia tak povzbudzujúco a povzbudzujúco.

Čisté inhibítory spätného vychytávania dopamínu už nie sú schválené na liečbu depresie, pretože ich vedľajšie účinky sú príliš závažné a spôsobujú ich veľkú závislosť. Depresia ako choroba je založená na zložitých chemických procesoch. Preto by sa depresia mala liečiť rovnako zložitým farmakologickým spôsobom.

Účinok liekov môže trvať nejaký čas, kým sa prejavia. Procesy bunkovej adaptácie musia najskôr prebiehať v mozgu, kým dopamín, serotonín a adrenalín opäť nedosiahnu normálnu hladinu. Avšak významná časť účinku antidepresívum tablety spočíva aj v placebo efekte, čo možno vysvetliť obohacujúcim dopamínovým systémom.

Teraz je známe, že napríklad žlté tablety sú účinnejšie proti depresii ako modré. Mozog zjavne spája pozitívny pocit zdvíhajúci náladu so žltou farbou, ktorá v systéme odmien vedie k zvýšenému uvoľňovaniu dopamínu. Tento efekt vysvetľuje prečo psychoterapie sa snaží začleniť do každodenného života pacienta s depresiou odmeňujúce činnosti.

Okrem farmakologickej terapie je tiež známe, že dopamín sa vo zvýšenom množstve uvoľňuje cvičením a športom. Dôležitý je preto aj pravidelný pohyb na čerstvom vzduchu a fyzická aktivita. Ak je depresia rezistentná voči všetkým týmto terapeutickým prístupom, poslednou terapeutickou možnosťou je elektrokonvulzívna terapia. Zdá sa, že nové elektronické obvody v mozgu, ktoré sú výsledkom ECT, distribuujú požadované oznamovacie látky dopamín, norepinefrín a serotonín rovnomerne a na požadovaných úrovniach.