Kyselina gama-linolénová predstavuje trojitú nenasýtenú mastnú kyselinu, ktorá je dôležitým prekurzorom hormóny v tele. Je to omega-6 mastná kyselina. Je syntetizovaný v tele z kyseliny linolovej alebo absorbovaný prostredníctvom dôležitých rastlinných olejov.
Čo je kyselina gama-linolénová?
Kyselina gama-linolénová je dôležitá trojitá nenasýtená mastná kyselina, ktorá patrí k omega-6 mastné kyseliny. Je východiskovou látkou pre biochemickú syntézu kyseliny dihomolinolénovej a kyseliny arachidónovej. Kyselina dihomolinolénová tvorí sériu 1 eikosanoidy, zatiaľ čo kyselina arachidónová je východiskovým materiálom pre eikozanoidy série 2. eikosanoidy sú tkanivá hormóny na ktoré prostaglandíny tiež patria. Zatiaľ čo séria 1 eikosanoidy majú protizápalový účinok, eikozanoidy série 2 skutočne podporujú zápal. Označenie omega-6 mastné kyseliny označuje, ako ďaleko je posledná dvojitá väzba od terminálu uhlík atóm reťazca. V gréckej abecede je písmeno omega posledným písmenom. Prenesené na molekulu mastných kyselín, posledné uhlík atóm molekuly mastnej kyseliny sa nazýva omega atóm uhlíka. Číslo 6 označuje vzdialenosť poslednej dvojitej väzby od smeru karboxylovej skupiny od omegy uhlík atóm. V kyseline gama-linolénovej začína prvá dvojná väzba po karboxylovej skupine na gama uhlíkovom atóme, tj na treťom atóme uhlíka. Kyselina gama-linolénová sa v tele vyrába z esenciálnej omega-6 mastnej kyseliny linolovej. Kyselina linolová a kyselina gama-linolénová sa nachádzajú v rastlinných olejoch.
Funkcia, efekty a úlohy
nenasýtené mastné kyseliny, vrátane kyseliny gama-linolénovej, majú veľký biologický význam pri stavbe bunkových membrán a syntéze dôležitého tkaniva hormóny. Ako omega-6 mastné kyseliny, nachádzajú sa hlavne v rastlinných olejoch ako estery triglyceridov. V ľudskom organizme mastné kyseliny sú zabudované späť do bunkových membrán ako fosfolipidy. Čím viac nenasýtených mastných kyseliny obsahujú, tým sú membrány pružnejšie a pružnejšie. Zlepšuje sa transport dôležitých látok a ochrana proti cudzím útočníkom. Bunka zostáva životaschopná dlhšie. Druhou dôležitou úlohou je syntéza veľkého množstva účinných látok a hormónov, ktoré regulujú určité funkcie buniek. Medzi hormóny patrí prostaglandíny, tromboxány a leukotriény. The prostaglandíny vykonávať mnoho funkcií. Sú zodpovedné za imunitné reakcie, vyvolávajú obranné reakcie vo forme zápal, a zároveň pôsobia protizápalovo. Zahŕňajú teda množstvo funkcií, ktoré sa zdajú byť navonok rozporuplné, ale sú rovnako potrebné. Pre zdravé telo má preto veľký význam optimálny pomer rôznych účinných látok, a teda aj ich východiskových látok. Preto sú eikozanoidy série 1 a 2 rovnako potrebné. Eikozanoidy série 1 sa však považujú za dobré kvôli svojim protizápalovým účinkom a eikozanoidy série 2 sa považujú za zlé kvôli podpore zápalových a niekedy bolestivých obranných reakcií. Kyselina gama-linolénová celkovo posilňuje imunitný systém, reguluje krv tlak a srdce funkcia, akceleruje hojenie rán, je účinný proti ekzém, posilňuje pečeň a obličky, zvyšuje plodnosť, posilňuje štúdium schopnosť, koncentrácie a nervy. Ďalej sa antikoagulačné a prokoagulačné hormóny syntetizujú z triedy prostaglandínových produktov. Leukotriény, ktoré sa tiež produkujú, sprostredkovávajú zápalové reakcie v kontexte obranných reakcií proti patogény, ako aj pri alergických reakciách.
Vznik, výskyt, vlastnosti a optimálne úrovne
Ľudské telo je závislé od nenasýtených mastných kyselín. Kľúčovú úlohu zohráva kyselina gama-linolénová, ktorá sa syntetizuje z kyseliny linolovej. Okrem kyseliny linolovej však telo potrebuje aj kyselinu alfa-linolénovú ako omega-3 mastnú kyselinu a kyselinu olejovú ako omega-9 mastnú kyselinu. Všetky tri nenasýtené mastné kyseliny sú desaturované (zabudovaním ďalšej dvojitej väzby) rovnakým enzýmom. Toto je delta-6 desaturáza, ktorá funguje iba pomocou kofaktorov vitamín B6, biotín, vápnik, magnézium a zinok. Kyselina gama-linolénová teda vzniká z kyseliny linolovej, ktorá sa zase ďalej premieňa na kyselinu dihomogammalinolénovú a kyselinu arachidónovú. Kyselina dokosahexaenová (DHA) a kyselina eikosapentaenová (EPA) sa syntetizujú z kyseliny alfa-linolénovej. Kyselina gama-linolénová a kyselina linolová sa nachádzajú v rôznych rastlinných olejoch.Borák olej s 20 percentami, pupalkový olej s 10 percentami a Konopný olej s 3 percentami sú obzvlášť bohaté na tieto mastné kyseliny.
Choroby a poruchy
Z kyseliny gama-linolénovej sa kyselina dihomo-gama-linolénová syntetizuje prostredníctvom enzýmu delta-6-desaturázy a z toho sa potom v malých množstvách syntetizuje kyselina arachidónová. Tieto látky zase vedú k vzniku dobrých sérií 1 eikozanoidov a zlých sérií 2 eikozanoidov. Tretia séria, eikozanoidy série 3, tiež patria k protizápalovým prostaglandínom a sú teda antagonistami eikozanoidov série 2. Keď je pomer omega-6 mastných kyselín na omega-3 mastné kyseliny v potravinách v prospech omega-6 mastných kyselín, je vývoj zápalových procesov pravdepodobnejší, pretože sa môže vytvárať viac kyseliny arachidónovej. Alergické reakcie, astma a bolestivé zápalové procesy sú pravdepodobnejšie. Preto by malo byť do stravy obsiahnutých viac omega-3 mastných kyselín strava. Obsahujú ich najmä rybie oleje. Pomer omega-6 mastných kyselín na omega-3 mastné kyseliny by malo byť 5 ku 1. Dnes je oveľa vyššia. To však platí, ak enzým delta-6-desaturáza funguje optimálne. Ak tento enzým zlyhá napríklad kvôli mutácii, vytvárajú sa iba eikozanoidy série 2, s konštantou zápalastmatické sťažnosti, reuma a oveľa viac. Kyselina arachidónová sa totiž vstrebáva aj potravou a nemusí sa nevyhnutne vytvárať v tele. V tomto prípade neexistujú žiadne protizápalové náprotivky. Z dlhodobého hľadiska neustále zápalové procesy viesť k vážnemu poškodeniu orgánu, artérioskleróza, kardiovaskulárne choroby, závažný zápal tráviaceho traktu s príznakmi malabsorpcie a ďalšími príznakmi. Funkcia delta-6-desaturázy je však tiež obmedzená, ak sú dôležité kofaktory ako napr biotín, vitamín B6, vápnik, magnézium or zinok chýbajú. Ďalej je tiež inhibovaná aktivita enzýmu obezita, cukrovka melitus, alkohol a nikotín konzumácia, vírusové infekcie, pečeň choroba, stres alebo fyzická nečinnosť. Preto sú tieto podmienky závažné rizikové faktory pre zdravie.
