Keďže v priekopníckych dňoch roku XNUMX; Röntgen pacienti s liečivami si ešte museli vyberať svoje vlastné expozičné kazety, dnes majú pacienti úžitok z výrazne zníženého žiarenia dávka s najvyššou kvalitou obrazu, rýchlejšou liečbou a kratšími čakacími dobami. Rozhodujúcim spôsobom tu prispievajú inovácie v lekárskej technike a využitie informačných technológií. Skutočnosť, že rádioaktívne žiarenie je pre človeka vysoko nebezpečný, je nespochybniteľné.
Radiačná ochrana v medicíne
Stále však neexistuje konsenzus o tom, aké škodlivé je žiarenie pre ľudí od akej dávky a v akých dávkach v akom čase. Pretože však aplikované dávky žiarenia v radiačnej medicíne sú zvyčajne veľmi malé, ale stále potenciálne škodlivé pre pacienta a operátora, kladie sa osobitný dôraz na radiačnú ochranu.
V zásade platí, že čím menej sú diferencované tkanivá a čím častejšie sa bunky delia, tým sú citlivejšie na žiarenie. Pokiaľ ide o radiačnú citlivosť jednotlivých tkanív, výsledkom je nasledujúce približné poradie podľa zníženia ich rádioaktívnej citlivosti: embryo - lymfoidné orgány - kostná dreň - črevný trakt - oocyty - spermie - epifýza kĺby - očná šošovka - periférna nervy - svalové tkanivo.
Základné pravidlá radiačnej ochrany
Na zabezpečenie radiačnej ochrany v praxi platia štyri základné pravidlá:
- Zakryte žiarenie vhodnými materiálmi (napr. Chráňte časti tela, ktoré nie sú vystavené žiareniu, noste olovenú zásteru).
- Obmedziť dĺžku pobytu v radiačnom poli (iba tak krátke, ako je to potrebné; používatelia napríklad opúšťajú miestnosť),
- Udržujte bezpečnú vzdialenosť od zdroja žiarenia
- Pri každej aplikácii použite čo najnižšiu aktivitu zdroja žiarenia
Radiačná ochrana Opatrenia sú upravené aj zákonom. Nariadenie o radiačnej ochrane (StrlSchV) sa však neobmedzuje iba na lekárske účely, ale reguluje aj ochranu spotrebiteľa v mnohých ďalších oblastiach, kde sa môžu vyskytovať rádioaktívne látky (napr. Potravinársky priemysel).
