Behaviorálna terapia
Bohužiaľ neexistuje štandardizovaná terapeutická metóda prvej voľby pre a syndróm vyhorenia. Terapia musí byť vždy prispôsobená konkrétnemu pacientovi, aby bolo možné reagovať na jeho veľmi zvláštne potreby. Dôležitým prvkom je tu prehodnotenie a zhodnotenie vlastnej práce a životnej situácie.
Tu môže byť prospešná takzvaná behaviorálna terapia. Behaviorálna terapia je založená na základnom predpoklade, že problematické správanie sa často v priebehu života vedome alebo nevedome naučilo a čoraz viac sa zakorenilo kognitívnou kondíciou. V súlade s tým by malo byť možné tieto správania odnaučiť alebo skôr znovu naučiť - a to je presne cieľ behaviorálnej terapie.
To znamená, že na rozdiel od hĺbkovej psychologickej metódy behaviorálna terapia nehľadá dôvody a príčiny určitých obáv, ale skôr sa snaží proti týmto obavám bojovať pomocou „tréningových metód“, ako sú sebapozorovanie, spätná väzba, pochvala za želané správanie. Podformou behaviorálnej terapie je kognitívna behaviorálna terapia, pri ktorej sa veľmi podobné tréningové metódy používajú na pokusy odhaliť a prekonať nepriaznivé vzorce a spôsoby myslenia. Spolu s pacientom s vyhorením sa terapeut snaží pochopiť, aké je nežiaduce správanie (nutkanie, strach atď.)
je udržiavaný a čo je možné urobiť pre jeho opätovné odnaučenie. Na tento účel sa často používa takzvaný model SORKC: S (Stimulus): Ktorá situácia alebo okolnosti vyvolávajú konkrétne správanie? O (organizmus): Aké sú biologicko-psychologické príčiny v organizme?
R (REAKCIA): Ako presne sa nežiaduce správanie prejavuje? K (nepredvídaná udalosť): Ako a podľa akého princípu vedie nežiaduce správanie k pozitívnym, ale aj negatívnym dôsledkom? C (Dôsledky): A aké sú dôsledky, ktoré zabezpečujú udržanie správania?
Pri skúmaní životnej a pracovnej situácie dotknutej osoby sa treba zamerať predovšetkým na nasledujúce body: Pokiaľ ide o postoj pacienta k sebe samému, najmä pokiaľ ide o jeho postoj k pracovisku, nasledujúce aspekty sú považované za: Pacienti často považujú za príjemné a podporujúce sa učiť sa nové relaxácie techniky a iné spôsoby relaxácie, ako napríklad rameno a krk masáže, gymnastické cvičenia, jóga, autogénny výcvik alebo hlboká senzibilizácia. - Spi
- Luxusné jedlo
- Rekreačné potreby
- Nutričné správanie
- Fyzické aktivity
- Vysoké očakávania
- preťaženie
- Chýbajúca alebo nedostatočná podpora kolegov a nadriadených
- šikanovania
- nespokojnosť
- Rezignácia a horkosť
- Ostatné psychosociálne faktory
Svojpomocné skupiny sú mimoriadne praktickou pomocou najmä v oblasti syndrómu vyhorenia. Existuje niekoľko druhov svojpomocných skupín, napríklad: Za svojpomocnými skupinami stojí podpora pozitívnej výmeny rôznych ľudí v konkrétnej téme.
Na jednej strane sa stretávajú ľudia s rovnakými alebo podobnými problémami a pôvodom, ktorí by sa za iných okolností tak ľahko nestretli a môžu si navzájom vymieňať svoje skúsenosti. Svojpomoc pri syndróme vyhorenia znamená predovšetkým aktívne sa vyrovnať s vlastnou situáciou, rozpoznať svoje vlastné problémy a vziať ich riešenie do vlastných rúk. Pre mnohých pacientov s vyhorením je spočiatku neobvyklé hovoriť otvorene o svojich problémoch.
Takmer vo všetkých prípadoch sa však tento druh rozprávania vníma ako veľká úľava, pretože postihnuté osoby majú konečne pocit, že sú v skupine ľudí, ktorí majú podobné problémy ako oni sami a ktorí im rozumejú. V svojpomocných skupinách sa stretávajú postihnutí ľudia z rôznych sociálnych kruhov. Niektorí z nich už môžu mať za sebou roky liečby, iní si ešte nemusia byť tak istí, či trpia syndrómom vyhorenia alebo nie, a preto by sa chceli skontaktovať s ďalšími postihnutými ľuďmi skôr, ako navštívia lekára.
V žiadnom prípade však neplatí, že tu z „starších“ majú úžitok iba tí „mladší“, pretože výmena prebieha oboma smermi a je možné osvetliť mnoho rôznych aspektov jednej a tej istej témy, konkrétne vyhorenia. veľkým počtom účastníkov. Napríklad osobe postihnutej syndrómom vyhorenia môže byť poskytnutá sociálna podpora v svojpomocnej skupine, ktorá mu, možno nevedome, v živote chýbala. Vedomie, ktoré cítia ostatní veľmi podobne, že aj iní ľudia musia zápasiť s nepriaznivými podmienkami v práci, neznesiteľnými manželmi, nadmernými požiadavkami v domácnosti a finančnými existenčnými obavami, je pre mnohých veľkou úľavou.
Vedia, že existujú ľudia, ktorí im rozumejú a ktorým sa môžu zveriť bez toho, aby boli stigmatizovaní alebo dokonca pohŕdali. Tu sa pochopia ich obavy a obavy, dokonca sa o ne podelia a je možné vidieť, ako sa podobní situácie vyrovnávajú s inými pacientmi, čo im pomáha a ako k problému pristupujú. Často sa stáva, že pri syndróme vyhorenia získate takzvanú tunelovú víziu pre svoju vlastnú situáciu, kritizujete sa, znehodnocujete sa, iba pesimisticky hľadíte do budúcnosti a vystavujete sa čoraz väčšiemu tlaku, ktorý skôr či neskôr urobíte nebyť schopný vydržať.
A tam je dobré mať niekoho, komu sa môžete zveriť, komu môžete povedať o svojich obavách a s kým sa nemusíte báť, že vás niekto odsúdi. A práve toho sa dosahuje v svojpomocných skupinách. To, ako si tí, ktorých sa to týka, nachádzajú cestu do svojpomocných skupín, môže byť úplne odlišné.
Niektorí dostali adresu odporúčanú lekárom, iní známi a príbuzní, iní si mohli prečítať leták alebo jednoducho vyhľadať na internete možnosti svojpomoci pri vyhorení vo svojom meste. V mnohých mestách teraz existujú ústredné úrady, ktoré koordinujú a sprostredkujú svojpomocné skupiny v rôznych témach. Odporúča sa vyhľadať miestnu skupinu, pretože to je najlepší spôsob, ako zabezpečiť, aby ste sa mohli pravidelne zúčastňovať na stretnutiach.
Existuje tiež množstvo súkromne organizovaných svojpomocných skupín pre vyhorenie na internete. Všeobecne je dobré zúčastniť sa na spoločných stretnutiach dvakrát alebo trikrát, skôr ako sa rozhodnete vstúpiť do skupiny. Je dôležité, aby ste sa cítili pohodlne, aby ste sa o ne starali dobre a aby ste im rozumeli a aby ste mali radi ostatných účastníkov - vyhorenie je koniec koncov dôležitá a veľmi dôverná súčasť života a malo by sa s ním podľa toho zaobchádzať.
- Dotknuté osoby
- príbuzní
- Zmiešané triedy
- Už skúsení terapeuti a „nováčikovia“
- A tiež tí, ktorí si ešte nie sú istí, či trpia vyhorením alebo nie. Pacienti s potvrdenou diagnózou syndrómu vyhorenia sú často ťažko znovu zaraditeľní do zamestnania. Z dôvodu rokov stresu zostáva „normálny“ pracovný stres alebo požiadavky priemerného zamestnania problémom aj dlho po nástupe choroby a po ukončení liečby, čo môže viesť aj k novým stavom vyčerpania.
Úplná alebo čiastočná práceneschopnosť po vyhorení preto nie je neobvyklá. Znížením zodpovednosti na pracovisku a sprievodnou terapiou sa však mnohým postihnutým osobám umožní opätovný vstup do pracovného života. Všeobecne sa dá povedať, že lepšieho zotavenia a následného návratu do práce možno dosiahnuť, ak: syndróm vyhorenia možno zistiť a liečiť v počiatočnom štádiu. Šance na zotavenie a prognóza samozrejme závisia aj od osobných charakteristík a zdrojov, ako aj od rozsahu (sily a trvania) chronického stresu stav. Rovnako ako pre všetky duševné choroby neexistuje rovnomerne platná prognóza vyhorenia.
