Asociatívne uvoľňovanie charakterizuje fázu snov REM u zdravých jedincov. Systematické myšlienkové vzorce sú pozastavené počas asociatívneho uvoľňovania, a mozog oblasti interagujú nesystematicky afektívne. Ako príznak choroby asociatívne uvoľňovanie charakterizuje bludné poruchy ako napr schizofrénie.
Čo je asociatívne uvoľňovanie?
Psychológia a psychoanalýza predpokladajú, že ľudia spájajú najjednoduchšie prvky vo forme zmyslových vnemov štúdium procesy. V tejto súvislosti sú asociácie spojeniami dvoch alebo viacerých skutočne izolovaných obsahov psychiky, ktoré sa navzájom aktivujú pri následnom vyvolaní a stimulujú reťaz asociácií. Preto združenie štúdium je stimulačná väzba, ktorá okrem kognitívnych väzieb zahŕňa základné biologické formy učenia, ako sú zvyky a podmieňovanie. Keď dôjde k asociatívnemu uvoľneniu, asociatívne myslenie človeka a štúdium je obmedzený. To znamená, že kognitívne zmysluplné alebo riadené prepojenia myšlienkového obsahu už nemôžu nastať. Minulé pravidlá myslenia, myšlienkové štruktúry a myšlienkové programy už nie sú pre pacientov s asociatívnym uvoľňovaním v súčasnej situácii k dispozícii. Asociatívne uvoľňovanie vykazuje účinky na rôzne oblasti osoby. Príznaky teda vznikajú súčasne v oblastiach myslenia, konania a cítenia. Asociačné uvoľňovanie nielenže charakterizuje širokú škálu porúch s bludnými príznakmi. Proces asociatívneho uvoľňovania tiež súvisí s umeleckými procesmi. Asociácia génia šialenstva sa odvíja od tejto zhodnosti.
Príčiny
Eugen Bleuler používal asociatívne relaxácie opísať ústredné javy schizofrénie. V príčinnej súvislosti s schizofrénie, príznaky formálnych porúch myslenia a charakteristických afektových porúch pripisoval asociačnému uvoľňovaniu. Asociačné uvoľňovanie môže okrem schizofrénie súvisieť aj s poruchami kontroly impulzov a mániami. Okrem toho užívanie drog konope a klasické halucinogény ako napr LSD niekedy vedie k asociatívnemu uvoľneniu. Freud pre vysnívaný stav popísal aj vysokú výmenu afektov a kognitívne už nie zrozumiteľné priradenie jednotlivých obsahov. Aj tento jav v konečnom dôsledku zodpovedá asociatívnemu uvoľneniu. To je teda hlavná príčina asociatívneho uvoľnenia mozog možno zovšeobecniť ako zhoršenie usporiadania alebo kognitívne stabilizujúcej kontroly. Účinok tohto poškodenia zbavuje afektívne vzorce asociatívneho zapamätania a vedie k zvýšenej zameniteľnosti afektov. Nové vzorce môžu získať neurálnu fixáciu v stave kognitívneho uvoľnenia, a tým sa meniť mozog procesov z dlhodobého hľadiska.
Príznaky, sťažnosti a znaky
Asociatívne uvoľňovanie sprevádza celý rad javov. Postihnutí jedinci často prejavujú nepravidelnú pozornosť. Typické vzorce konania sa rozpúšťajú. Pracovné procesy sa už nevykonávajú primerane. Asociácie už nie sú založené na zmysle, ale skôr na zvuku. Gramatické štruktúry sa pomaly rozpúšťajú. Myslenie je čoraz nepravidelnejšie a často ho prerušuje trhanie myšlienok, let myšlienok alebo citoslovcia. Reč pacientov sa javí nesúvislá. Často hovoria nesprávne alebo vytvárajú viac či menej nezrozumiteľné slovné neologizmy. S patologickým javom asociatívnej uvoľnenosti súvisia voľné asociácie, ktoré sú bežné v kontexte psychoanalýzy, v kontexte surrealizmu a v súvislosti s brainstormingom. Pri asociatívnom uvoľňovaní však k opusteniu systematického myšlienkového obsahu už nedochádza vedome alebo na obmedzené časové obdobie, ale dochádza k nemu neovplyvniteľne a zvyčajne k nemu dochádza v spojení s bludnou systematikou. Ako formálna porucha myslenia umožňuje asociatívne uvoľnenie na prvom mieste poruchy myslenia súvisiace s obsahom, ako sú napríklad bludy. Bez štruktúry a kontroly myšlienkových procesov už nemôže prebiehať testovanie reality.
Diagnóza a priebeh
Diagnózu asociačného uvoľnenia diagnostikuje zvyčajne psychológ. Príznak sa obvykle konzultuje ako dôkaz choroby v rámci diagnostiky nadradených chorôb. Pri diagnostike musí psychológ rozlišovať asociatívnu voľnosť od vyššej úrovne, dezintegráciu celých myšlienkových vzorcov. V diagnostike hrá úlohu aj rozlíšenie od klamu. Na druhej strane asociatívne relaxácie môže byť tiež začínajúcim klamom. Prognóza pacientov s asociatívnym uvoľňovaním závisí od pôvodcu ochorenia. Konkrétne u schizofrénie sa uvoľnenie takmer vo všetkých prípadoch vyvinie v klamnú symptomatológiu.
Komplikácie
Vo väčšine prípadov asociačné uvoľnenie spôsobuje, že pacient má rôzne psychologické príznaky. Vo väčšine prípadov už nie je možné, aby postihnutá osoba vykonávala určité úlohy alebo sledovala činnosť inej osoby. Aj tvorba gramaticky správnych viet je možná len s ťažkosťami, takže je pacientov každodenný život výrazne obmedzený. Myšlienky často blúdia a sú prudké poruchy reči. Samotný pacient si spravidla nevšimne, že trpí asociatívnym uvoľňovaním, je však pre ostatných ľudí nepochopiteľný kvôli poruchy reči. Dochádza k vážnej strate reality a bežné myšlienkové pochody už nie sú možné. Choroba veľmi trpí na kvalitu života. Liečba asociatívneho uvoľňovania prebieha u psychológa. Ak pacient predstavuje nebezpečenstvo pre seba alebo pre iných ľudí, môže sa tak stať aj v uzavretej ambulancii. Vo väčšine prípadov sa k liečbe pridávajú aj lieky. Ak je sťažnosť kvôli zneužívaniu drog, musí sa vykonať stiahnutie. Na tento účel sú pacientovi k dispozícii aj rôzne kliniky. Pri včasnej liečbe vždy dôjde k pozitívnemu priebehu choroby.
Kedy treba ísť k lekárovi?
Asociačné uvoľnenie diagnostikuje zvyčajne psychológ. Každý, kto má podozrenie na poruchu u seba alebo u iných, by sa mal rýchlo poradiť s lekárom. Ten môže určiť, či skutočne ide o asociatívne uvoľnenie, a následne diagnostikovať príčinnú poruchu. Ak príznaky schizofrénie alebo klamná ilúzia, je potrebné okamžite vyhľadať lekára. Platí to najmä vtedy, ak už jednotlivcovi bola diagnostikovaná a duševná choroba. Každý, kto si všimne zmenu vedomia po užití drogy (najmä konope a klasické halucinogény ako napr LSD a DMT) by o tom mali rokovať so svojím rodinným lekárom alebo psychológom. Akékoľvek zmeny vedomia by sa mali rýchlo objasniť aj v prípade existujúcich mánií alebo fyzických chorôb. Asociačné uvoľnenie takmer vždy naznačuje ťažký priebeh pôvodnej choroby. Okamžité lekárske objasnenie je tiež dôležité, aby sa zabránilo narastajúcej strate reality a poruchy reči ktoré ju často sprevádzajú. V prípade podozrenia na asociatívne uvoľnenie je potrebné v každom prípade vyhľadať lekára.
Liečba a terapia
Liečba pacientov s asociatívnym uvoľňovaním závisí predovšetkým od príčiny. Schizofréniu možno v mnohých prípadoch zmierniť správa antipsychotík. V tomto prípade je mimoriadne dôležitý včasný zásah. Začínajúce bludné príznaky môžu byť zmiernené alebo dokonca oneskorené. V prípade asociatívneho uvoľňovania v kontexte mánia, neuroleptiká sa často podávajú v akút terapie tlmiť účinky neurotransmiterov a blokovať tak zameniteľnosť účinkov. Z dlhodobého hľadiska sa manikom podávajú lieky ako napr lítium soli, ktoré môžu utlmiť a oddialiť budúce epizódy. Ak dôjde k asociatívnemu uvoľneniu v súvislosti so zneužívaním drog, môže tento jav poznačiť nástup vyvolaný drogami psychóza. Proces v mnohých prípadoch nemôže zastaviť ani stiahnutie z trhu. Psychóza sa môžu vyvinúť aj pri súčasnej úplnej abstinencii ako neskorý následok zneužívania drog. Každé asociačné uvoľnenie je ťažko liečiteľné, najmä keď mozgové procesy už boli natrvalo zmenené. V takýchto prípadoch podporné terapie je indikované, čo ideálne zlepšuje kvalitu života pacienta a jeho každodennú existenciu.
Výhľad a prognóza
Vyhliadky na zotavenie z asociatívneho uvoľnenia nie sú dané. Na základe súčasných vedeckých poznatkov sa poškodenie mozgu považuje za nezvratné a nedá sa napraviť existujúcimi lekárskymi možnosťami. Toto ochorenie je vo väčšine prípadov sprievodným javom iného diagnostikovaného základného ochorenia. The správa liekov resp terapie u postihnutých pacientov je preto zameraný na iné choroby. Cieľom je dosiahnuť úľavu od symptómov a optimalizáciu kvality života. V niektorých prípadoch, kognitívny tréning s pacientom uspeje. To vedie k celkovému zlepšeniu v Pamäť výkon a má pozitívny vplyv na spätné získanie existujúcich informácií. Dosiahnuté výsledky sú napriek tomu zvládnuteľné a predstavujú iba minimálnu úľavu od asociatívneho uvoľňovania. Liečba sa zameriava na holistické zvýšenie existujúceho potenciálu pacienta. Rozvoj osobnosti, účasť na spoločenskom a spoločenskom živote alebo uvoľnenie z existujúceho alkoholizmus sú osobitne liečené aj liečené. Pretože asociatívne uvoľňovanie sa za daných podmienok nedá vyliečiť, lekári a terapeuti sa zameriavajú na oblasti života pacienta, v ktorých môžu dosiahnuť významné zlepšenie zdravie pre pacienta.
Prevencia
Asociatívne uvoľnenie v dôsledku zneužívanie návykových sa dá zabrániť formou abstinencie. Pretože sa však tento jav môže vyskytnúť aj v kontexte schizofrénie a mánia, niekoľko úplne komplexných preventívnych opatrení Opatrenia existujú. Predovšetkým schizofrénia je klinický obraz, ktorého výskyt súvisí okrem biologických faktorov aj s toxickými faktormi, hormonálnymi faktormi, imunologickými, perinatálnymi a psychosociálnymi faktormi. Nie všetkým sa dá zabrániť.
Nasleduj
Poškodenie mozgu spôsobuje asociatívne uvoľnenie. Nie sú považované za liečiteľné, a preto následná starostlivosť nemôže zabrániť opakovaniu. Namiesto toho sa lekári pomocou prebiehajúcej liečby snažia normalizovať každodenný život svojich pacientov a vylúčiť komplikácie. Počiatočnú diagnózu zvyčajne stanovujú psychológovia a psychiatri. Organizujú tiež plánovanú následnú starostlivosť. Vo väčšine prípadov sa na zastavenie typických príznakov používajú lieky. Niektoré poruchy sa dajú vysledovať až po zneužívanie drog. Terapeutický prístup je potom zameraný na prvé vymanenie sa z týchto návykových látok. V mnohých prípadoch to znamená, že je potrebné prerušiť predchádzajúci sociálny kontakt. Je to tak preto, lebo v neposlednom rade tí, čo sú v blízkosti pacienta, niekedy povzbudzujú škodlivé správanie. V praxi asociatívne detoxikácia je často spájaný s poklesmi a pádmi. To znamená, že po fázach obnovy nasledujú krízy. V procese, asociatívne relaxácie znamená, že postihnutí ani nie sú vedomí svojej poruchy. Ak dôjde k ďalekosiahlej strate reality, postihnutý môže spôsobiť vážnu ujmu sebe alebo ostatným. V takýchto situáciách majú príbuzní veľký význam. Ich úlohou je povzbudiť pacienta, aby navštívil lekára. Nie je to vždy ľahké. Nakoniec, vo svojej vlastnej realite sa postihnutý človek nepovažuje za chorého.
Čo môžete urobiť sami
Čo môžu trpiaci sami urobiť, aby zlepšili svoje stav v prípade asociatívneho uvoľnenia závisí od príčiny poruchy. Asociatívne uvoľňovanie môže byť dôsledkom neustáleho zneužívania zmien mysle drogy. Pravidelné používanie konope a halucinogény ako napr LSD je v tejto súvislosti obzvlášť riskantné. Postihnutí jedinci by preto mali prestať používať tieto látky pri prvých príznakoch mentálneho postihnutia a okamžite sa poradiť s lekárom. Ak už na nich existuje závislosť drogy alebo ak pacient nemôže kontrolovať spotrebu z iných dôvodov, musí sa okamžite začať s liečbou. Ak je užívanie drog v sociálnom prostredí rozšírené, kontakt s touto skupinou ľudí by sa mal prerušiť alebo obmedziť. Sociálna izolácia, ktorá to často sprevádza, sa dá zmierniť výmenami s inými postihnutými osobami v miestnych svojpomocných skupinách alebo prakticky na internete. Samotné postihnuté osoby často o svojej poruche nevedia. Úlohou rodinného prostredia je potom konfrontovať pacienta s jeho ochorením a presvedčiť ho o nevyhnutnosti návštevy lekára. Toto je často výzva, ktorá si vyžaduje od príbuzných veľa trpezlivosti. Ak je pacient úplne nechápavý, môžu si vyžadovať povinný vstup do uzavretého ústavu aj závažné poruchy, najmä ďalekosiahla strata reality, ktorá ohrozuje samotného pacienta alebo ho robí nebezpečným pre ostatných.
