Čo spôsobuje angínu pectoris?
Angína pectoris je najintenzívnejší bolesť za prsnou kosťou (retrosternálna bolesť). Toto bolesť môže vyžarovať do rôznych častí tela. Príčina angína pectoris je kôrnatenie tepien alebo tzv artérioskleróza. Príčiny artérioskleróza zahrnúť zvýšené krv lipidy, vysoký krvný tlak or cukrovka mellitus. Rizikové faktory pre artérioskleróza zahrnúť fajčenie, nadváha, nedostatok pohybu a vek.
Príčiny angíny pektoris
Angína pectoris môžu byť spôsobené rôznymi faktormi. Patria sem okrem iného:
- Ischemická choroba srdca (CHD)
- Psychosomatické príčiny (depresia, stres, pesimistická nálada atď.) - Vysoký krvný tlak (arteriálna hypertenzia)
- Diabetes mellitus
- Studený
- Nadváha
- Málo cvičenia
- Zlá výživa
- Fajčenie ako príčina
- Choroby srdcových chlopní
- Anémia (nedostatok krvi)
koronárnej srdce choroba je zďaleka najčastejšou príčinou angína (AP).
Spôsobuje aterosklerotické zmeny v oblasti koronárnych ciev plavidlá. Patria sem kalcifikácia a vytvrdzovanie stien ciev, ako aj ukladanie takzvaných aterosklerotických plátov do cievy. V dôsledku toho krv dodávka do srdce svaly sú zmenšené z dôvodu zmenšeného priemeru plavidlá.
Najmä počas cvičenia sa srdce svalové bunky dostávajú menej kyslíka z krv, čo spôsobuje bolesť v hrudi alebo pocit zovretia na hrudi (angína). Existuje mnoho rizikových faktorov pre vznik koronárnych srdcových chorôb. Tie obsahujú cukrovka melitus, fajčenie, vysoký krvný tlak, nadváha, zvýšené hladiny tukov (hyperlipoproteinémia) a vysoký vek.
Chronický stres je príčinou vývoja angína ktorý bol doposiaľ málo preštudovaný. Jedná sa hlavne o takzvaný negatívny stres, ktorý vzniká v kombinácii s frustráciou. V prípade silného pocitu stresu telo uvoľňuje viac stresového hormónu kortizolu z kôry nadobličiek.
Tento hormón má v tele množstvo funkcií. Okrem zvyšovania krvný tlak, vedie tiež k uvoľňovaniu vaskulárne škodlivých molekúl. Už existujúce koronárne ochorenie srdca sa môže prehĺbiť zvýšením krvný tlak a vaskulárne poškodenie v oblasti koronárnych ciev plavidlá.
V dôsledku toho príznaky anginy pectoris môže nastať. Ostatné psychologické faktory, ktoré boli skúmané v mnohých štúdiách v posledných rokoch, vykazujú podobný účinok ako stres. Nad všetkým depresia, pesimistické základné nálady a poruchy spánku preukázali účinky na rôzne funkcie orgánov.
Ovplyvnený bol okrem iného aj krvný obeh srdca. Depresiasa napríklad ukázalo, že zvyšuje riziko a infarkt faktorom 2.5. Znížené uvoľňovanie hormónu šťastia (serotonínu) vedie k zvýšenej tvorbe krvi doštičky (trombocyty) v tele.
V dôsledku toho existuje zvýšené riziko tvorby krvných zrazenín (trombov), ktoré sa môžu ukladať v malých koronárnych cievach. Ak už koronárne ochorenie srdca existuje, môže toto ďalšie vytesnenie cievy viesť k akútnemu výskytu anginy pectoris. Z tohto dôvodu by sa mala v terapia anginy pectoris a ak je to potrebné, ošetrené psychoterapie alebo liekovú terapiu s psychotropné drogy.
Ako ukazujú štúdie, príznaky anginy pectoris sa vyskytujú častejšie, najmä v zimných mesiacoch. Najmä pri teplotách pod nulou spôsobuje chlad kontrakcie ciev. Zatiaľ čo tento jav bol už známy na rukách, tento mechanizmus sa pozoroval aj na srdcových cievach nachádzajúcich sa v blízkosti povrchu.
Kvôli zúženým cievam musí srdce pumpovať proti väčšiemu odporu, a preto vyžaduje viac kyslíka. V dôsledku toho dochádza k preťaženiu srdca, najmä v prípade už existujúcej srdcovej choroby. Bunky srdcového svalu už preto nemôžu byť zásobované dostatkom kyslíka.
Z tohto dôvodu pacient zažíva bolesť v hrudi (angina pectoris). Cukrovka mellitus je častým rizikovým faktorom pre vznik koronárnych srdcových chorôb. Chronicky vyvýšené krvný cukor hladiny spôsobujú poškodenie vnútorných stien nádoby (endothelium) v dôsledku pripojenia molekúl cukru k rôznym proteíny a lipidy stien ciev.
Okrem toho molekuly cukru reagujú s cholesterolu molekuly, čo umožňuje ich ukladanie vo vaskulárnych stenách a podporuje rozvoj artériosklerózy. V dôsledku toho dochádza v tele k mnohonásobnému poškodeniu ciev. The koronárne tepny sú tiež ovplyvnené, čo môže obmedziť prietok krvi do buniek srdcového svalu.
Vďaka tomu sa zvyšuje riziko vzniku anginy pectoris. fajčenie je ďalším rizikovým faktorom pre vznik koronárnych srdcových chorôb. Látky prítomné v cigaretovom dyme (najmä oxid uhoľnatý a nikotín) majú početné účinky na artériové cievy.
nikotín v cigaretách vedie k zvýšeniu krvný tlak spevnením stien krvných ciev a ich zúžením. Postihnuté sú najmä malé cievy (vrátane koronárnych ciev). Navyše, nikotín môže viesť k zmenám v zrážanie krvi z dlhodobého hľadiska zvýšenie viskozity krvi a podpora tvorby krvných zrazenín.
V ľudskom tele sa oxid uhoľnatý hromadí hlavne v červených krvinkách (erytrocyty). Tam spôsobuje, že sa menej kyslíka transportuje a uvoľňuje do buniek tela. Výsledkom je, že bunky srdcového svalu trpia okrem iného nedostatkom kyslíka, ktorý sa prejavuje príznakmi anginy pectoris.
Fajčenie navyše podporuje poruchy metabolizmu lipidov, ktoré sú zodpovedné za rozvoj aterosklerózy. Patologické nadváha (obezita) je tiež rizikovým faktorom pre vznik koronárnych srdcových chorôb. Obezita je to zvlášť ovplyvnené v brušnej dutine.
tukové tkanivo uvoľňuje množstvo látok prenášajúcich látky, ktoré podporujú vývoj diabetes mellitus, arteriálna hypertenzia a ateroskleróza. V dôsledku toho dochádza v oblasti koronárnych ciev k vaskulárnym zmenám, ktoré okrem iného napomáhajú rozvoju anginy pectoris. Je známe, že pravidelná fyzická aktivita je ochranným faktorom pri rozvoji kardiovaskulárnych chorôb.
Teda štyri hlavné rizikové faktory koronárnych srdcových chorôb (diabetes mellitus, vysoký krvný tlakporuchy metabolizmu lipidov, obezita) sú spôsobené hlavne nedostatkom pohybu. Svetlo vytrvalosť činnosti (napríklad cyklistika, jogging, plávanie) už môže znížiť riziko srdcových chorôb. Odporúča sa fyzická aktivita najmenej 20 - 30 minút, 4 - 5-krát týždenne.
To zlepšuje prívod krvi do srdcového svalu a znižuje vyššie uvedené rizikové faktory srdcových chorôb. Chudobný strava počas dlhého obdobia tiež zvyšuje riziko vzniku srdcových chorôb s príznakmi anginy pectoris. Nízkotučné strava treba brať do úvahy pravidelnú a hojnú konzumáciu rybích výrobkov, celozrnných výrobkov, ovocia a zeleniny.
Nasýtené živočíšne tuky (napr. Mäso, klobása a mliečne výrobky) vedú predovšetkým k hromadeniu tukov (vrátane cholesterolu) v krvi, čím sa zvyšuje riziko vzniku aterosklerózy. Ďalším rizikovým faktorom pre vznik ischemickej choroby srdca je vek. Toto by sa však malo vždy posudzovať z hľadiska ostatných rizikových faktorov. Podľa tejto štúdie vykazujú pacienti mužského pohlavia staršieho ako 45 rokov a ženy staršie ako 55 rokov významné zvýšenie rizika aterosklerotických zmien, ktoré môžu viesť k srdcovým chorobám. Ženy vykazujú nižšie riziko vzniku koronárnych srdcových chorôb v dôsledku ochranného účinku ženského pohlavia hormóny (najmä estrogén).
