Aeróbny a anaeróbny metabolizmus Laktátové osvedčenie

Aeróbny a anaeróbny metabolizmus

Existujú dva metabolické spôsoby fyzického stresu. Jedným z nich je aeróbny energetický metabolizmus, pri ktorom je dodávka energie pre svaly založená na kyslíku. Aeróbne znamená, že kyslík je dostatočne zapojený do dodávky energie.

Ak sa zvýši intenzita tréningu alebo súťaže, svaly potrebujú viac kyslíka, aby pokryli vyššiu potrebu energie. Nad určitú intenzitu už telo nie je schopné dodávať viac kyslíka, dosiahne sa maximálny príjem kyslíka. Po dosiahnutí tohto bodu je telo v aeróbnomanaeróbny prah (4 mmol prah).

Od tejto prahovej hodnoty začne telo pomaly, ale stabilne konzumovať viac kyslíka, ako je ním zásobené. Svalová bunka je zaplavená čoraz viac protónmi a ešte viac laktát sa vyrába. Na určenie tejto individuálnej prahovej hodnoty, a laktát skúška sa vykonáva.

Diagnostika vytrvalostného výkonu

laktát test je jednou z metód diagnostiky výkonu na stanovenie vytrvalosť schopnosť športovca. Čím dlhšie je možné zaťaženie zvýšiť alebo udržať, tým lepšie má športovec vytrvalosť schopnosť. Taký diagnostika výkonu určiť vytrvalosť kapacita sa zvyčajne vykonáva formou krokového testu.

Spravidla sa takýto krokový test robí na bežiacom páse. Na stanovenie ďalších parametrov je možné prípadne vykonať analýzu dýchacích plynov. Klasicky sa vykonáva iba laktátový test.

Postupným testom sa záťaž postupne zvyšuje. Pred, počas a po skokovej skúške krv je odobraté športovcovi. Ihla sa vpichne do ucha a potom niekoľko kvapiek krv sú brané.

Časť krv potom sa vyšetrí a stanoví sa existujúca hodnota laktátu. Test sa vykonáva dovtedy, kým nie je športovec absolútne vyčerpaný, aby sa okrem aeróbnych metód stanovila aj maximálna koncentrácia laktátu v krvi.anaeróbny prah. Krokový test vyžaduje určité pokyny, ktoré by sa mali dodržiavať.

Dôležitú úlohu hrá dĺžka testu. Ak sú jednotlivé kroky príliš dlhé, môže sa športovec vyčerpať pred dosiahnutím maximálnej záťaže. Ak sú kroky príliš krátke, je možné, že športovec dosiahne maximálnu rýchlosť bez toho, aby bol predtým vyčerpaný.

Laktátový test by preto mal mať vždy kroky rovnakej dĺžky a tieto kroky by mali mať primeranú dĺžku. Okrem toho je možné bežecký pás nastaviť s gradientom alebo bez neho, čo opäť ovplyvňuje krok a dĺžku testu. Okrem bežeckého pásu je možné vykonať krokový test aj na bicyklovom ergometri alebo veslárskom ergometri. To závisí od pôvodného športu športovca.

Zvyčajne sa takéto výkonnostné diagnostické krokové testy nachádzajú v súťažných športoch. V rekreačných a populárnych športoch sa vyskytujú iba zriedka, pretože úsilie je zodpovedajúco vysoké a na zabezpečenie kontrolovaného výkonu je potrebný vyškolený personál. Existuje niekoľko modelov pre takýto krokový test.

Jeden model obsahuje napr. 5% sklon bežeckého pásu a začína pri 8 km / h. Táto rýchlosť sa udržiava tri minúty a potom sa každé tri minúty zvyšuje o dva km / h. Počas cvičenia a po ňom sa odoberá krv.

Nasledujúci štandardný test je podobný. Každý krok je na bežeckom páse dokončený päť minút a na bežeckom páse nie je tentokrát žiadny sklon. Po každej fáze sa urobí jednominútová prestávka a pacientovi sa odoberie krv na stanovenie hladiny laktátu.

Test sa začína rýchlosťou 3.25 m / s (metre za sekundu). Nárast v každom kroku je 0.25 m / s. Krokový test by sa mal vždy vykonávať s afinitou k športu.

To je možné vykonať výberom zariadenia, ako je popísané vyššie, alebo použitím dĺžky kroku a sklonu. Je však obzvlášť dôležité vykonávať laktátový test vždy za rovnakých podmienok a s rovnakým nastavením, aby bolo možné navzájom porovnávať rôzne jednotlivé testy. Popísaný spôsob vykonania testu sa týka laboratória.

V laboratóriu je možné podmienky kedykoľvek reprodukovať, aby boli výsledky dokonale porovnateľné. To je však často príliš ďaleko od reality, takže sa uskutočňujú aj takzvané terénne testy. Jedná sa o krokové testy v obvyklom prostredí športu (bezat sledovať, veslovanie čln atď.).