imipramín je tricyklický antidepresívum. Účinná látka patrí do triedy dibenzazepínov.
Čo je imipramín?
imipramín je tricyklický antidepresívum. imipramín je antidepresívum to bolo medzi prvými spoľahlivými drogy tohto typu. Droga teda slúžila ako prekurzor rôznych ďalších činidiel na liečenie depresia. Imipramín vyvinula švajčiarska farmaceutická spoločnosť Geigy, dnes známa ako Novartis. Psychotropný liek, ktorý patrí k tricyklickým látkam antidepresíva, prišla na trh v roku 1958, ale k jej objaveniu ako antidepresíva došlo len náhodou. V roku 1957 teda malo byť liečivo pôvodne určené na podanie psychiater Roland Kuhn (1912-2005) za liečbu schizofrénie. Avšak pri praktickom testovaní lieku sa zistilo, že imipramín je na tento účel nevhodný. Namiesto toho sa zistilo, že má pozitívny účinok proti depresia, takže proti tomu by sa mohol použiť imipramín duševná choroba.
Farmakologický účinok
V ľudskej mozog, komunikácia medzi nervovými bunkami prebieha pomocou takzvaných neurotransmiterov, ktoré sú chemickými poslami. V tomto procese sú neurotransmitery vylučované a nervová bunka. Susedný nervová bunka to môže rozpoznať pomocou špeciálnych dokovacích miest nazývaných receptory a prijať posla, ktorý sa potom vráti do svojej pôvodnej bunky. Niektoré látky prenášajúce správy plnia špeciálne úlohy a majú tlmivý alebo excitačný účinok. Poselná látka serotonínuslúži napríklad ako hormón šťastia. Zatiaľ nebolo možné presne určiť, čo spôsobuje depresia. Jedna z teórií hovorí, že je to spôsobené nedostatkom špecifických látok prenášajúcich informácie. Neurotransmitery ako napr serotonínu, dopamín or noradrenalínu chýbajú. Ak sa tieto látky prenášajúce informácie dodávajú pacientovi pomocou liekov, môže to priniesť úľavu od depresívnych príznakov. Imipramín je jedným z nich drogy. Má vlastnosť zvyšovania koncentrácie posolských látok ako napr noradrenalínu a serotonínu v tele. Týmto spôsobom látka zaisťuje, že neurotransmitery sú reabsorbované nervová bunka. Imipramín má pozitívny vplyv aj na ďalšie neurotransmitery. Imipramín je jedným z antidepresíva bez pohonu, takže pohon pacienta nie je ani zvýšený, ani oslabený. Rovnako tak neexistuje č upokojujúce účinok. V tomto ohľade existuje rozdiel od desipramínTypu antidepresíva, ktoré majú pohon zvyšujúci resp upokojujúce účinok. Po požití imipramínu sa účinná látka dostáva do krv cez črevo. K rozsiahlemu rozkladu látky dochádza v pečeň. Liečivo sa vylučuje obličkami a močom. Už po pol dni je v tele stále iba 50 percent imipramínu. Počas degradácie čiastočná premena na desipramín prebieha, čo má vplyv na zvýšenie pohonu.
Lekárske použitie a použitie
Na použitie sa imipramín používa na liečbu depresie. Okrem toho je liek vhodný na liečbu bolesť spôsobené psychologickou zložkou. Môže to zahŕňať mierne, stredné alebo ťažké bolesť. Medzi ďalšie indikácie imipramínu patrí nočná úzkosť (Pavor nocturnus) a nočné pomočovanie u detí starších ako päť rokov. Okrem schválených indikácií sa účinná látka podáva aj pri fóbiách alebo stavoch úzkosti. Účinná liečba depresie imipramínom si zvyčajne vyžaduje dlhšie časové obdobie. V tejto súvislosti musí lekár pravidelne kontrolovať, či je užívanie drogy stále užitočné. Imipramín sa užíva s tablety nezávisle od jedla. Odporúčané počiatočné dávka je 25 miligramov imipramínu denne a zvyšuje sa v ďalšom priebehu, až kým nedosiahne obvyklé množstvo 50 až 150 miligramov. Obe dávky sa užívajú ráno a večer. Koncom roka terapiesa dávka by sa mali postupne znižovať.
Riziká a vedľajšie účinky
Rovnako ako pri použití iných antidepresív, aj pri užívaní imipramínu sú možné nežiaduce vedľajšie účinky. Napríklad každý desiaty pacient trpí dusením nos, závratalebo tras, potenie, ospalosť, sucho ústa, zápcha, návaly horúčavy, prírastok hmotnosti a búšenie srdca. Okrem toho nie je nezvyčajné zaznamenať nízku úroveň krv tlak po vstávaní. Medzi ďalšie vedľajšie účinky môžu patriť problémy so spánkom, ťažkosti s močením, zmätenosť, nepokoj, únava, smäd, strata chuti do jedla, nevoľnosť, zvracanie, koža reakcie, senzorická dysfunkcia alebo sexuálna dysfunkcia. Väčšina vedľajších účinkov sa objaví na začiatku liečby imipramínom. Len čo si telo zvykne na túto drogu, príznaky zvyčajne ustúpia. Imipramín sa nemá používať v prípade precitlivenosti na tricyklické a tetracyklické antidepresíva. To isté platí pre simultánne správa of Inhibítory MAO. Ďalej nie je imipramín povolený v prípade intoxikácie liekom psychotropné drogy, tabletky na spanie, lieky proti bolesti or alkohol. Okrem toho je potrebné vyhnúť sa účinnej látke v prípadoch: delírium, akútne zadržiavanie moču, glaukómpylorická stenóza, črevná obštrukcia alebo zväčšenie prostaty s tvorbou zvyškového moču. Ďalej interakcie medzi imipramínom a látkami, ktoré majú depresívny účinok na mozog sú v oblasti možností. Tieto môžu byť tabletky na spanie alebo trankvilizéry, ktoré ako alkohol, ďalej zosilňujú účinok imipramínu. Osobitná opatrnosť je potrebná aj pri súčasnom užívaní iných antidepresív, čo sa týka predovšetkým inhibítorov spätného vychytávania serotonínu. fluvoxamín a fluoxetín. Zvyšuje tak frekvenciu vedľajších účinkov.
