sémantický Pamäť je súčasťou deklaratívnej pamäte a obsahuje objektívne fakty o svete kódované špecifickými obvodmi synapsie v časovom laloku. The bájna morská príšera, sa okrem iného podieľa na rozširovaní sémantiky Pamäť. Vo formách amnézia, sémantický Pamäť môže byť narušený.
Čo je sémantická pamäť?
Sémantika je teória zmyslu. Sémantická pamäť je známa ako súčasť dlhodobej pamäte. Sémantika je teória zmyslu. Ako sémantická pamäť je známa súčasť dlhodobej pamäte. Táto dlhodobá pamäť je trvalým úložným systémom systému Windows mozog a skladá sa z nadmnožiny deklaratívnej a procesnej pamäte. Deklaratívna pamäť zahŕňa predovšetkým neokortexu z mozog. Deklaratívna pamäť je pamäť vedomostí, v ktorej sú uložené tak vecné objektívne vedomosti o svete, ako aj osobné vedomosti o prežitých udalostiach. Deklaratívna pamäť tak obsahuje všetky fakty a udalosti, ktoré môže človek vedome reprodukovať. Deklaratívna pamäť sa skladá z epizodickej a sémantickej časti. Jeho sémantická časť obsahuje vedomosti človeka o svete. Ide o objektívne fakty, ktoré sú nezávislé od osoby. Časový lalok neokortexu sa osobitne podieľa na sémantickej pamäti. Subkortikálne oblasti mozog sú tiež relevantné pre procesy ukladania v tejto časti pamäte. Všetky štúdium a pamäťové procesy majú ako základ svoje procesy učenia neurónov a spoliehajú sa na tvorbu rôznych vzorov prepínania neurónov.
Funkcia a úloha
Ľudská dlhodobá pamäť nie je jednotka, ale zodpovedá niekoľkým úložným kapacitám a rôznym informačným úložiskám. Nie je známe obmedzenie kapacity týkajúce sa dlhodobej pamäte. Pre dlhodobú pamäť zohrávajú úlohu štyri rôzne procesy: štúdium a kódovanie pre nové ukladanie informácií, zapamätanie a získanie vedomia určitého obsahu pamäte, konsolidácia a uchovanie pre konsolidáciu informácií opakovaným vyhľadávaním a zabudnutie v zmysle rozpadu určitého obsahu pamäte. Aby bolo možné preniesť nový obsah do dlhodobej pamäte a uchovať si ju, je potrebné vedome čo najčastejšie pripomínať informácie z pracovnej pamäte (krátkodobá pamäť). To, ako hlboko sú zakotvené v dlhodobej pamäti, závisí od ich významu, emocionálneho obsahu a prepojenia na už existujúci obsah. V deklaratívnej časti dlhodobej pamäte (a teda vo vedomostnej pamäti) sa ukladajú fakty a udalosti, ktoré si ľudia môžu vedome vybavovať. Sémantická pamäť obsahuje svetové poznatky v zmysle objektívne všeobecných faktov. Pretože sa to týka napríklad tohto článku článku o faktických znalostiach, čitateľ ukladá prezentované spojenia so sémantickou pamäťou do sémantickej pamäte. Ak sa naopak majú ukladať fakty z vlastného života, presunú sa do epizodickej pamäte. Meno člena rodiny teda sedí v deklaratívnej pamäti na inom mieste ako vedomosti o všeobecných svetových súvislostiach. Podieľa sa na deklaratívnej pamäti neokortexu. Zatiaľ čo epizodická pamäť je postavená na pravom čelnom laloku a spánkovej kôre, základom sémantickej pamäte je takmer výlučne temporálny lalok. Subkortikálne oblasti prispievajú k skladovaniu, ako napríklad limbického systému, mediálny systém spánkového laloku a bájna morská príšera. Tieto pamäťové procesy sú zhrnuté v obvode neurónov Papeza. Obsah pamäte tak zodpovedá rôznym spojeniam jednotlivých neurónov. V prípade sémantickej pamäte teda každé spojenie kóduje konkrétny význam. Toto sa často označuje ako synaptická účinnosť neurónových sietí. Asi 100 miliárd neurónov sa nachádza medzi 100 a 500 biliónmi rôznych synapsie. Synaptická plasticita je rozhodujúcim prvkom. Tento termín označuje adaptabilitu synapsie, ktoré môžu meniť ich anatomický tvar. Vlastnosti prenosu medzi synapsami sú ďalej trvalo prispôsobené novými procesmi formovania a degradácie synapsií, a tým aj obsahu pamäte.
Choroby a poruchy
Jednou z najznámejších foriem poškodenia pamäti je amnézia.Amnézia môžu byť vyvolané napríklad chorobami ako napr epilepsie, zápal mozgových blán or encefalitída, okrem nehôd s účasťou traumatické poranenia mozgu. To isté platí pre a mŕtvica, hypoxia, otrava alebo demencie. Amnéziu po traumatických zážitkoch, pri ktorých je iba blokovaný určitý obsah pamäte, treba odlišovať od amnézie z fyzickej príčiny. V prípade amnézie z fyzickej príčiny je poškodenie mozgu zvyčajne primárnym spúšťacím faktorom poškodenia pamäti. V závislosti napríklad od miesta poškodenia môže byť amnézia obmedzená na časť s obmedzenou pamäťou. Niektorí pacienti teda trpia iba amnéziou krátkodobej pamäte, zatiaľ čo iní sú postihnutí generalizovanou amnéziou krátkodobej a dlhodobej pamäte. Amnézia môže teoreticky ovplyvniť aj výlučne sémantickú pamäť, čo spôsobí, že sa zabudne iba na spomienku na faktické informácie, nie však na mená členov rodiny. Iná forma amnézie sa nevzťahuje na skutočnú strata pamäti ale k neschopnosti ukladať nové informácie do dlhodobej pamäte. Tento typ amnézie sa často vyskytuje, keď je systém mediálneho spánkového laloku alebo bájna morská príšera, vrátane priľahlých oblastí, sú ovplyvnené zranením. V tejto súvislosti je často citovaným prípadom amnézia pacienta, ktorý bol
hipokampus bol terapeuticky odstránený z dôvodu závažných epilepsie. Po operácii už pacient netrpel epilepsie ale zápasil s ťažkými anterográdna amnézia. Z tohto dôvodu si už nedokázal spomenúť na nové veci. Naopak, jeho predtým získaný obsah pamäte zostal nedotknutý.
