Definícia
Memory Masážne stoly strata, technicky známa ako amnézia (Gréčtina: strata Pamäť), je porucha pamäti, pri ktorej sa zdá, že pamäte boli vymazané z pamäte. Pravdepodobne je to skôr neschopnosť získať Pamäť obsah. Ďalej môže strata pamäti tiež znamenať, že postihnutý človek nie je schopný učiť sa nové veci a ukladať si myšlienky.
Formuláre
Existujú rôzne formy straty pamäti. Podľa toho, v akom časovom okamihu dôjde k strate pamäti, je možné ju rozdeliť na retrográdnu amnézia or anterográdna amnézia, ktorá leží vpredu (v budúcnosti). V retrográdnej amnézia, dôjde k strate obsahu pamäte pred škodnou udalosťou, napr. po nehode si človek nemôže spomenúť na presný priebeh nehody.
Anterográdna amnézia, na druhej strane, je to, keď si nemôžete spomenúť na nové informácie po spúšťacej udalosti, napríklad si nemôžete spomenúť na to, čo sa stalo bezprostredne po nehode. Ak sa obe formy vyskytujú vedľa seba, hovorí sa o a prechodná globálna amnézia, pri ktorom dochádza k dočasnej strate starých aj novo uložených myšlienok. Ako špeciálna forma existuje aj konrádska amnézia, v ktorej chýba už len schopnosť zapamätať si skutočnú príčinu. Ďalej infantilné (=detstva) Je tiež opísaná amnézia, čo znamená, že dospelý človek si nemôže spomenúť na prvé roky života. Disociatívna amnézia je na druhej strane strata pamäti pri obzvlášť silnom psychickom strese.
Náhla strata pamäti
Obzvlášť drastická forma amnézie je, keď niekto náhle stratí pamäť z úplného vedomia, tj dôjde k náhlej strate pamäti. V odbornej terminológii sa to nazýva „prechodná globálna amnézia" (viď vyššie). To znamená, že tak rýchlo, ako rýchlo nastala medzera v pamäti, zvyčajne zmizne opäť do jedného dňa (prechodná = dočasná).
Počas tejto doby má postihnutý nedostatok schopnosti pamätať si čokoľvek, preto je krátkodobá pamäť obmedzená najviac. Znova a znova sa kladú rovnaké otázky, napríklad týkajúce sa priestoru a situácie, pretože na odpovede sa po krátkej dobe zabudne. Môžu sa však vyskytnúť aj poruchy dlhodobej pamäte, takže aj po vymiznutí príznakov môže stále pretrvávať medzera v permanentnej pamäti.
Schopnosti zároveň neovplyvňujú zložité automatizované akčné sekvencie ani orientácia na osobu. Sprievodné neurologické deficity ako napr poruchy reči alebo ochrnutie sa zvyčajne nevyskytujú. Presná príčina nie je známa, ale ako možný spúšťač sa hovorí o akútnom emočnom alebo fyzickom strese.
Pri zobrazovacích postupoch zmeny alebo znížená ponuka oblastí v mozog ktoré hrajú dôležitú úlohu v štúdium procesy, ako sú tzv bájna morská príšera, bolo možné neskôr pozorovať. Náhla strata pamäti postihuje hlavne ľudí vo veku od 50 do 70 rokov a zvyčajne ide o jednorazovú udalosť. Táto náhla strata pamäti môže byť pre postihnutú osobu a príbuzných veľmi znepokojujúca, ale zvyčajne vedie k dobrému zotaveniu pamäti a neskorším dlhodobým následkom.
