Psychológia je veda o ľudskej skúsenosti a správaní a ľudskom vývoji. Podoblasťou aplikovaná psychológia je klinická psychológia, ktorá sa zaoberá štúdiom a liečbou duševných porúch.
Čo je to psychológia?
Podoblasťou aplikovaná psychológia je klinická psychológia, ktorá sa zaoberá štúdiom a terapie duševných porúch. Medzi základné oblasti psychológie patrí všeobecná psychológia, ktorá poskytuje všeobecne použiteľné teórie na témy ako napr štúdium, emócie a poznanie; biologická psychológia, ktorá sa zaoberá procesmi v mozog a ich účinky; psychológia osobnosti, ktorá skúma osobnostné vlastnosti; vývinová psychológia, ktorá skúma vývoj človeka od dizajn do smrti; a sociálna psychológia, ktorá sa okrem iného zameriava na komunikáciu, medziľudskú príťažlivosť a skupinové procesy. Dôležitými oblasťami aplikovanej psychológie sú klinická psychológia, priemyselná a organizačná psychológia a pedagogická psychológia. Ďalej existuje psychologická metodológia, ktorá sa zaoberá metódami empirického výskumu, diagnostiky psychologických porúch a hodnotením psychologických zásahov.
Liečba a terapie
Klinická psychológia sa zaoberá kognitívnymi, emocionálnymi, biologickými a sociálnymi základy duševných porúch a s diagnostikou, liečením a rehabilitáciou duševná choroba. Podobným oborom klinickej psychológie je medicína správania, nazývaná tiež behaviorálna medicína psychosomatika. Behaviorálna medicína študuje psychologické faktory, ktoré zohrávajú úlohu pri vývoji, udržiavaní a liečbe fyzických chorôb. V aplikovanej psychológii sa okrem klinickej psychológie zdravie psychológia sa etablovala a zaoberá sa prevenciou duševných porúch a podporou zdravia. Dôležitými poruchami, ktorými sa zaoberá klinická psychológia, sú depresia, poruchy úzkosti, obsedantno-kompulzívne poruchy, poruchy stravovania, poúrazové stres porucha a schizofrénie. Duševné poruchy sú jednou z najbežnejších príčin dlhodobej práceneschopnosti v Nemecku, a preto sa čoraz viac považujú za dôležitý sociálny problém. Riziko utrpenia a duševná choroba v priebehu života je to asi 50%. Zdá sa, že prevalencia duševných porúch stúpa - môže to však byť spôsobené aj tým, že spoločnosť si v súčasnosti viac uvedomuje tieto typy porúch a sociálna akceptácia si získava aj psychoterapie. Dôležitými terapeutickými metódami v klinickej psychológii sú behaviorálna terapia, konverzačný psychoterapie a hĺbková psychoterapia. Liečba týmito tromi formami terapie a - s obmedzeniami - sa na psychoanalýzu vzťahuje zdravie poistenie. Okrem toho existuje celý rad ďalších terapeutických metód ako napr systémovej terapie, Gestalt terapia, hypnoterapiea hudba terapie, ktoré si však musia financovať samotní pacienti - pokiaľ sú vykonávané v súkromnej praxi a nie v stacionárnom klinickom prostredí.
Diagnostika a vyšetrovacie metódy
Klinická psychológia využíva svet zdravie Organizácia (WHO) ICD-10 a DSM na diagnostiku a klasifikáciu duševných porúch. ICD-10 (Medzinárodná štatistická klasifikácia chorôb a súvisiacich zdravotných problémov) je najdôležitejší systém klasifikácie v medicíne uznávaný na celom svete. Kapitola V klasifikuje psychické poruchy a poruchy správania. DSM (Diagnostický a štatistický manuál duševných porúch) je klasifikačný systém Americkej psychiatrickej asociácie (APA). Aktuálnym vydaním je DSM-V, ktorý bol vydaný v máji 2013 - v Nemecku je však momentálne k dispozícii iba model DSM-IV-TR z roku 2000. DSM sa používa ako náhrada za alebo doplnok podľa ICD-10. V klinickej psychológii sa diagnóza zvyčajne stanovuje počas počiatočného terapeutického rozhovoru. Pomocou ICD-10 alebo DSM mohol psychoterapeut resp psychiater určuje, ktorá duševná porucha je u pacienta prítomná, na základe informácií, ktoré od pacienta dostane. Napríklad diagnóza major depresia sa objaví, keď je prítomných najmenej päť z deviatich príznakov uvedených v DSM a pretrvávajú najmenej dva týždne. Na diagnostiku major depresia tieto príznaky nesmú byť vysvetliteľné inými psychickými alebo fyzickými podmienkami alebo chorobami. DSM je najdôležitejšou klasifikačnou a diagnostickou príručkou v klinickej psychológii a napriek určitej kritike obstál vo výskume a psychoterapeutickej praxi.
