Na detekciu funkčného poškodenia periférnych zariadení sa používajú rôzne testy ladičky nervy a identifikovať a rozlišovať problémy so sluchom podľa vodivých a senzorineurálnych porúch. Lekárske ordinácie zvyčajne používajú na ladenie sluchu špecializovanú ladičku, ktorá vibruje pri frekvencii 128 Hz a pri vibračných testoch polovičnej frekvencie (64 Hz) nervy s pripevnenými malými závažiami.
Aký je test ladičky?
Testy ladičky sa používajú v konkrétnych bodoch tela na testovanie funkcie periférií nervy a zistiť, či je poškodený sluch. Testy ladičky sa používajú v konkrétnych bodoch tela na testovanie funkcie periférnych nervov a na zisťovanie sluchových porúch. Na rozlíšenie medzi vodivými a senzorineurálnymi problémami je možné použiť rôzne testy ladičky. Problémy so zvukovým vedením ovplyvňujú mechanickú časť sluchového orgánu, tj vonkajšie ucho (ušné a vonkajšie zvukový kanál) pomocou ušný bubienok a stredné ucho s mechanicko-akustickým prenosom zvukových vĺn do slimáka. V kochle vo vnútornom uchu sú prichádzajúce zvukové vlny prevádzané pomocou vlasy bunky na elektrické nervové signály, ktoré sa prenášajú sluchovým nervom (vestibulokochleárny nerv) do centrálnej nervový systém (CNS). Znížený sluch z dôvodu problémov s konverziou, prenosom alebo spracovaním zvukových stimulov, tj. Elektricko-nervovej časti sluchového orgánu, sú poruchy vnímania zvuku. Na odlíšenie porúch zvukového vedenia od porúch vnímania zvuku sú k dispozícii tri rôzne testy sluchu na ladičke, ktoré sa dajú ľahko vykonať. Sluchové testy sa vykonávajú pomocou takzvanej ladičky Rydel a Seiffer pri 128 Hz. Testy neurologickej ladičky na kontrolu funkčnosti periférnych nervov využívajú skutočnosť, že určitý typ rýchlo sa adaptujúcich a zvlášť na vibrácie reagujúcich mechanoreceptorov koža, Vater-Paciniho telieska, veľmi citlivo odrážajú problémy s vedením nervov. Rovnako ako testy sluchu, aj neurologické vibračné testy sa uskutočňujú s ladiacou vidlicou Reidel a Seiffer, ale s vibráciami zníženými na polovicu na 64 Hz v porovnaní s testami sluchu. Na stonke ladičky je možné odčítať stupnicu od 0 do 8, aby sa určila hodnota pevnosť pri ktorej sú vibrácie vnímané.
Funkcia, účinok a ciele
Vibračné testy s ladiacou vidlicou Rydel a Seiffer sa používajú na včasné zistenie akýchkoľvek neuropatií, ktoré môžu byť prítomné v dôsledku už existujúcich stavov, ako sú napr. cukrovka alebo autoimunitné ochorenie roztrúsená skleróza (PANI). Funkčné poškodenie nervov spôsobené chemoterapie, lieky alebo chronické alkohol je možné testovať aj zneužívanie. Lézie určitých nervov v dôsledku uviaznutia (syndrómu karpálneho tunela), herniované disky a podobne alebo následkom úrazu sú tiež oblasťami použitia vibračných testov. Vibračné testy možno použiť aj na vyvodenie záverov o funkčných poruchách určitých regiónov v regióne mozog, napríklad po a mŕtvica alebo kraniocerebrálna trauma. Na ľahko vykonateľné ladičky alebo vibračné testy sa používa ladička Rydel a Seiffer s frekvenciou vibrácií 64 Hz. Rýchlosť vibrácií je v spektre odozvy Vater-Paciniho buniek, ktoré sa bežne vyskytujú v koža a sú to obzvlášť citlivé senzorické bunky patriace do triedy rýchlo sa adaptujúcich mechanoreceptorov. Typické body pre testovanie citlivosti na vibrácie sú vonkajšie a vnútorné členok chodidla, na holennej kosti pod jabĺčka v bode pripojenia stehno svaly, na iliakálny hrebeň a na hrudná kosť. Špecializovaná ladička umožňuje určiť (subjektívnu) hranicu pre pocit vibrácií na stupnici od 0 do 8, pričom 8 predstavuje najnižšiu hodnotu pevnosť. Vibračné testy, ktoré odhalia patologické hodnoty v konkrétnych oblastiach tela, sa musia ďalej objasniť ďalšími diagnostickými postupmi na overenie a diferencovanejším výrokom. Pre relatívne jednoduché testy sluchu sú k dispozícii tri rôzne metódy, Weber, Rinne a Gellé test. Pri Weberovom teste je zasiahnutá ladička a chodidlo je pevne držané v strede lebka (koruna). Zvuk sa prenáša do lebka kosť a je rovnako silno vnímaná v obidvoch ušiach normálneho počujúceho človeka. Ak je zvuk vnímaný hlasnejšie v jednom uchu, znamená to jednostrannú poruchu vodivosti zvuku v uchu, s ktorou je zvuk kosti lepšie vnímaný alebo je tam zvuk problém s príjmom v druhom uchu. Následný test odkvapu potom poskytuje jasnosť, o aký typ ide strata sluchu je skutočne prítomný. Vibračná ladička je držaná na kostnom výbežku za ušnou klenbou. Keď pacient už nevníma slabnúci zvuk, drží sa stále ešte jemne vibrujúca ladička pred uchom. Ak pacient teraz počuje zvuk znova vedením vzduchu cez externý zdroj zvukový kanál, ale zároveň trpí zhoršeným sluchom, zistenia naznačujú poruchu vnímania zvuku. Ak je podozrenie na pacienta otoskleróza, kalcifikácia ossicles v stredné ucho, podozrenie možno potvrdiť alebo vyvrátiť Gelléovým testom. Rovnako ako v teste Rinne, ladička sa drží na kostnom výbežku za ušnou jamkou a zároveň na vonkajšej zvukový kanál je zatvorený a vytvára sa mierny pretlak, ktorý mierne vystužuje osikálny reťazec a dočasne znižuje sluch. Ak je zvuk ladičky po vytvorení tlaku slabší, je vedenie zvuku v oblasti osikulárneho reťazca v poriadku. Ak objem sa nemení, môže sa to brať ako potvrdenie podozrenia otoskleróza.
Riziká, vedľajšie účinky a nebezpečenstvá
Všetky testy a experimenty vykonané s Rydel a Seiffer Tuning Fork v neurológii alebo sluchu sú neinvazívne a nesúvisia s správa akýchkoľvek liekov alebo iných chemikálií. Testy a experimenty preto nezahŕňajú žiadne riziká, riziká ani vedľajšie účinky a navyše sa dajú ľahko vykonať. Riziko nesprávnej interpretácie výsledkov je tiež veľmi nízke. V prípade pochybností je možné na objasnenie výsledkov použiť ďalšie diagnostické postupy. Pri vyšetrovaní neuronálnych problémov by sa malo meranie v rovnakých bodoch tela opakovať niekoľkokrát, aby sa zabezpečilo, že nedôjde k pošmyknutiu v jednom alebo druhom smere.
