ranitidín je účinná látka používaná na ochranu žalúdok. Patrí do skupiny H2 antagonistov. To znamená, že ranitidín sa viaže na receptory nazývané „H2“ v žalúdok a blokuje ich. Rovnaká skupina drogy tiež zahŕňa famotidín, roxatidín, nizatidína predtým použité cimetidín, iba ranitidín a famotidín sú dostupné v lekárni v nízkych dávkach. Pre vyššie dávky s touto účinnou látkou sa drogy vyžadovať lekársky predpis.
Ako funguje ranitidín
Žalúdok kyselina sa produkuje v bunkách sliznice žalúdka. Látky, ako je ranitidín, konkurenciou potlačujú tvorbu žalúdočnej kyseliny histamín na H2 receptory nazývané receptory histamínu-2. histamín aktivuje tvorbu kyselín a uvoľňovanie zažívacieho traktu enzýmy. Antagonisty H2 naopak bránia tvorbe kyselín a tým tráveniu. Chráni tak žalúdok. Ranitidín tak pôsobí opačným smerom (antagonisticky) ako histamín na H2 receptore v žalúdku. Z tohto dôvodu sa liek nazýva aj antagonistom H2 receptorov. Pomocou ranitidínu sa žalúdočná šťava týmto spôsobom neutralizuje. Vďaka tomu je menej nebezpečný a agresívny voči žalúdku a susedným orgánom, ako je pažerák a tenké črevo.
Kedy sa začne používať?
Teda na jednej strane už existujúce sliznice zápal alebo poranenie sliznice sa môže lepšie hojiť. Okrem toho môže byť žalúdok chránený pred vznikom takýchto zápalov vo výnimočných situáciách, keď je telo pod vážnym stavom stres. V ktorých situáciách to môže byť tak? Napríklad ak je naše telo pod stres z dôvodu operácie alebo počas dlhej hospitalizácie má žalúdok tendenciu produkovať viac kyseliny. Tomu sa zabráni pomocou ranitidínu.
Vedľajšie účinky liečby ranitidínom
Ranitidín sa považuje za bezpečný a dobre tolerovaný. Len zriedka sa vyskytujú vedľajšie účinky, ako sú gastrointestinálne príznaky nevoľnosť a hnačka or bolesť hlavy, kĺbov a svalov bolesť, Rovnako ako závrat a srdcové arytmie. Je však dôležité poznamenať, že ranitidín by sa nemal užívať v prípade závažných prípadov pečeň dysfunkcia a choroba tzv porfýria.
Iba druhá voľba
Napriek dobrej znášanlivosti ranitidínu je mimo nemocnice iba prostriedkom druhej voľby na ochranu žalúdka. Je to čiastočne preto, lebo účinok ranitidínu je oveľa menší ako účinok bežne používaného inhibítory protónovej pumpy (PPI). Okrem toho po vysadení ranitidínu často nastáva problém, že žalúdok potom produkuje o to viac kyselín a zápal ktorá už uzdravila svetlice.
interakcie
Ranitidín sa absorbuje cez sliznicu žalúdka. Ak zápal žalúdka sa lieči antacidá or sukralfát zároveň to môže zhoršiť vstrebávanie ranitidínu. Ranitidín sa preto musí užiť dve hodiny pred vyššie uvedenými liekmi. Pretože ranitidín znižuje produkciu žalúdočnej kyseliny, mení sa tým pH v žalúdku. Iné lieky, napríklad antimykotikum ketokonazol, ktoré sa vstrebávajú v žalúdku spôsobom závislým od pH, môžu preto vyžadovať odlišné dávkovanie.
Alternatívy k ranitidínu
Alternatívy k antagonistom ranitidínu a H2 zahŕňajú:
- Inhibítory protónovej pumpy
- Antagonisty M1 (tiež inhibujú produkciu kyseliny, ale odlišným mechanizmom)
- sliznice- ochranné látky, ktoré produkujú zvýšený hlien na ochranu žalúdka pred kyselinou, napr. sukralfát
- Antacidá: látky neutralizujúce žalúdočnú kyselinu, medzi ktoré patrí aj známy domáci liek na hydrogenuhličitan sodný (hydrogenuhličitan sodný), jeho použitie sa však už neodporúča
Správne dávkovanie a aplikácia
Ranitidín sa môže používať u detí po konzultácii s ošetrujúcim lekárom. V závislosti od údajov výrobcu sa údaje o veku uvádzajú pre deti od dvoch, od troch alebo od desiatich rokov. U dospelých sú zvyčajné dávky ranitidínu jedna 300 mg tableta pred spaním pre existujúci žalúdok alebo tenké črevo vred. Prípadne 150 mg každé sa môže užiť ráno a večer. Na ochranu žalúdka a tenké črevo preventívne v prípade vred ktorý sa už uzdravil, stačí 150 mg ranitidínu večer. Pretože ranitidín sa vylučuje hlavne prostredníctvom oblička, osobitná opatrnosť sa musí venovať ľuďom s chronickým zlyhaním obličiek. Preto, ak oblička už nefunguje dobre alebo je dokonca na pokraji zlyhania, musí sa množstvo ranitidínu významne znížiť. Presné dávky konzultujte so svojím ošetrujúcim lekárom.
Ranitidín počas tehotenstva
Tehotenstvo a dojčenie: Predchádzajúce štúdie s ranitidínom počas tehotenstva nepreukázali žiadne škodlivé účinky na nenarodené dieťa. Predtým, ako ju užijete počas tehotenstva, je potrebné viesť podrobnú diskusiu s ošetrujúcim lekárom, aby sa zvážili riziká a prínosy. Pretože ranitidín sa vylučuje do materské mlieko, je potrebné sa vyhnúť použitiu počas dojčenia.
