Príznaky pseudomembranóznej kolitídy Pseudomembranózna kolitída

Príznaky pseudomembranóznej kolitídy

Príznaky pseudomembranózne kolitída rozsah od mierneho hnačka, ktorý sa po určitom čase obmedzuje na silný pocit choroby s mohutným vodnatým, krvavým hnačka a horúčka. Postihnutí pacienti sa navyše sťažujú na závažné bolesť brucha a kŕče v bruchu. Príznaky však priamo nesúvisia so závažnosťou ochorenia.

Klinický obraz by sa preto nemal používať výlučne na hodnotenie závažnosti ochorenia. V dôsledku poškodenia čreva môže dôjsť k črevnej ruptúre (perforácii), ktorá môže viesť k zápal pobrušnice. Ak je choroba taká pokročilá, je smrteľná, ak sa nelieči.

Je pseudomembranózna kolitída možná bez hnačky?

Pseudomembranózny kolitída bez hnačka je veľmi zriedkavé. Hnačka je vlastne hlavným príznakom choroby. Bez prítomnosti hnačky je diagnostika podstatne ťažšia. V zriedkavých prípadoch pseudomembranózne kolitída si tiež môže všimnúť iba bolesť brucha.

Je pseudomembranózna kolitída nákazlivá?

Pseudomembranózna kolitída nie je nákazlivá. Je to spôsobené istotou baktérie v čreve, ktoré však majú úlohu iba u pacientov, ktorých črevná flóra (súhrn mikroorganizmov, ktoré kolonizujú črevo) bol príjmom antibiotík významne oslabený. Infekcia preto nie je možná.

Trvanie

Trvanie pseudomembranózna kolitída závisí do značnej miery od závažnosti ochorenia a od liečby. U pacientov, ktorí sú ťažko chorí a nepodstupujú žiadnu liečbu, môže choroba v najhoršom prípade viesť k smrti. Ak sa liečba vykonáva vysadením antibiotika, ktoré spôsobilo ochorenie, a medikamentóznou terapiou iným antibiotikom, majú sa príznaky (hnačka, bolesť brucha) zvyčajne ustúpia pomerne rýchlo, v závislosti od závažnosti ochorenia.

Diagnóza

Pseudomembranózne povlaky sú v endoskopicky viditeľné konečník ako žlté usadeniny (pseudomembranózna kolitída). Okrem toho hrá dôležitú úlohu klinika a anamnéza. Otázka predchádzajúcej antibiotickej liečby je obzvlášť dôležitým údajom o diagnóze.

Príznaky pseudomembranóznej kolitídy však môžu začať okamžite antibiotickou liečbou a až 4 týždne po liečbe. Aby bolo možné zvoliť správnu liečbu, je dôležité rozlišovať medzi „skutočnou“ pseudomembranóznou kolitídou a kolitídou spojenou s antibiotikami. Dôkazy o prítomnosti aktívnych Clostridium difficile je detekcia toxínov v stolici a kultúre stolice.

Na diagnostiku mnohých chorôb je potrebné histologické vyšetrenie, tj. Histologické vyšetrenie jemného tkaniva. Toto nie je prípad pseudomembranóznej kolitídy. V tomto prípade je diagnóza stanovená na základe klinických informácií (hnačka, príjem antibiotík) a prípadne zobrazovacích opatrení (brušné ultrazvuk, počítačová tomografia, magnetická rezonancia) a predovšetkým prostredníctvom a kolonoskopia. Je tiež možné zistiť spúšťaciu baktériu v stolici.