Ovládanie kardiostimulátora

kardiostimulátor monitoring je povinnou súčasťou sledovania postihnutých pacientov. Ak vezmeme do úvahy postupný technický vývoj, ide o komplexný podnik. Táto a vysoká sprievodná chorobnosť (sprievodné ochorenia) v zmysle ďalších kardiovaskulárnych chorôb si vyžaduje dôkladnú a starostlivú starostlivosť o pacientov. kardiostimulátor monitoring je súčasťou následnej starostlivosti, ktorá začína bezprostredne po implantácii individuálnym programovaním. V tejto súvislosti sa uskutoční podrobná vzdelávacia diskusia a pacient dostane svoju kardiostimulátor identifikačná karta, ktorá slúži na podrobné zdokumentovanie každej kontrolnej skúšky. Asi po štyroch týždňoch by mala prebehnúť druhá kontrola, počas ktorej sa skontroluje nastavenie parametrov, ako aj podmienky rany pri implantácii. Konečné nastavenie kardiostimulátora sa uskutoční po troch až šiestich mesiacoch. Ďalšie kontroly by sa mali plánovať v intervaloch šesť až dvanásť mesiacov. V závislosti na individuálnych potrebách pacienta by sa mali vykonať ďalšie kontroly. Indikácie pre neplánované kontroly sú:

  • Akútne srdcové príhody - napr. Infarkt myokardu (srdce útok).
  • Liečenie ožiarením
  • Chirurgické zákroky využívajúce elektrokauterizáciu (napr. hemostáza elektrickým prúdom).
  • Chronické infekcie / sepsa (otrava krvi) - to môže naznačovať, že kardiostimulátor je kolonizovaný choroboplodnými zárodkami
  • Defibrilácia (A Defibrilátor je technické zariadenie, ktoré ovplyvňuje vplyv na vedenie srdce a zaobchádza srdcové arytmie pôsobením elektriny) - defibrilácia ako opatrenie liečby resuscitácia in ventrikulárna fibrilácia, komorový flutter a bez pulzu komorová tachykardia.
  • Porucha kardiostimulátora
  • Vyšetrenia MRI (zobrazovanie magnetickou rezonanciou: zobrazovací postup, pri ktorom sa nepoužívajú röntgenové lúče; telo alebo jeho časť sú umiestnené v silnom magnetickom poli; toto vyšetrenie je zvyčajne pre väčšinu typov kardiostimulátorov kontraindikované a môže spôsobiť poruchu zariadenia. , okrem iného)
  • Nový nástup arytmií
  • Synkopa (okamžitá strata vedomia)

Indikácie (oblasti použitia)

  • Následná starostlivosť v kontexte starostlivosti o kardiostimulátor.

Kontraindikácie (kontraindikácie)

V zásade neexistujú absolútne kontraindikácie. Jednotlivé zložky vyšetrenia však môžu byť kontraindikované a musia byť vyhodnotené (vyšetrené) ošetrujúcim terapeutom. Pacient by mal byť pri stimulácii fyzicky zdatný a spolupracovať.

postup

Úlohy tohto kontrolného vyšetrenia sú rozmanité: riadenie kardiostimulátora slúži predovšetkým na zabezpečenie jeho funkcie. Poruchy alebo komplikácie sú zistené a opravené. Dôležitou súčasťou kontroly je záznam súboru bezat čas v zmysle napájania z batérie ako aj záruka jej predĺženia. Ovládanie kardiostimulátora ďalej detekuje, či môže byť potrebná výmena systému, a inicializuje príslušné opatrenia. Aby sa optimalizovala funkcia kardiostimulátora, je možné skontrolovať a upraviť príslušné parametre. Celkovo kardiostimulátor monitoring slúži na prehodnotenie (prehodnotenie nálezov) kardiostimulátora terapie a umožňuje individuálnu úpravu diagnostických a terapeutických možností. Ovládanie kardiostimulátora sa vždy vykonáva pomocou príslušného programovacieho zariadenia výrobcu. Interrogácia elektronickým kardiostimulátorom sa používa na zaznamenanie nasledujúcich parametrov:

  • stav batérie
  • Impedancia elektródy (Elektrický parameter súvisiaci s dodávkou impulzu kardiostimulátorom do srdcového tkaniva, ktorý indikuje adekvátne pripojenie sondy kardiostimulátora (spojenie)).
  • Naprogramované parametre
  • Diagnostické údaje

Ďalej EKG prístroj vhodný na kontrolu kardiostimulátora, testovací magnet a núdzové vybavenie pre kardiopulmonálnu artériu (súvisiacu s kardiopulmonálnou artériou) resuscitácia vrátane Defibrilátor, je povinné. V prípade zložitejších problémov by malo byť k dispozícii nasledujúce vybavenie:

  • Stres EKG - napr. Bicyklový ergometer alebo bežiaci pás.
  • Dlhodobé EKG - s detekciou kardiostimulátora
  • Röntgen

Dôležitou súčasťou monitorovania kardiostimulátora je podrobná história a dôkladnosť fyzické vyšetrenie pacienta. História by mala obsahovať nasledujúce aspekty alebo otázky zamerané na príznaky:

  • Angína pectoris - “truhla tesnosť “; náhly nástup bolesť v srdcovej oblasti.
  • Známky kardiostimulátorového syndrómu (výraz pre neprirodzený srdcový rytmus - spôsobený kardiostimulátorom v režime VVI (komorový kardiostimulátor)) - ktoré môžu viesť k búšeniu srdca, závratom a poruchám vedomia alebo dokonca k bezvedomiu; tento syndróm môže byť spôsobený čiastočným nesprávnym smerovaním stimulov kardiostimulátor)
  • Nosnosť
  • Dušnosť (dýchavičnosť)
  • Palpitácie / palpitácie
  • Lieky
  • Synkopa (strata vedomia)
  • diafragmatickej zášklby - príznak spôsobený spoločnou stimuláciou brušný nerv (nerv zásobujúci membrána) kardiostimulátorom.

fyzické vyšetrenie zahŕňa okrem všeobecného fyzického stavu aj kontrolu takzvaného vrecka kardiostimulátora (vrecka tkaniva, v ktorom je kardiostimulátor implantovaný), ako aj vyšetrenie krv tlaku a overenie akýchkoľvek príznakov srdce zlyhanie (znaky, ktoré by mohli naznačovať zlyhanie srdca.) ako je periférny edém (voda retencia) alebo pľúcna kongescia (voda v pľúcach). Nasleduje vyšetrenie EKG, ako už bolo spomenuté vyššie. Ďalšie dôležité parametre vyšetrenia sú:

  • Stimulačný prah - Stimulačný prah predstavuje najnižšiu hodnotu, ktorá vedie k stimulácii myokardu (tkanivo srdcového svalu) kardiostimulátorom.
  • Perceptuálny prah - Percepčný prah sa týka citlivosti kardiostimulátora na akýkoľvek typ prichádzajúceho signálu, napríklad na rušivé signály. Možné komplikácie.

V súvislosti s kontrolou kardiostimulátora komplikácie týkajúce sa kardiostimulátora terapie (pozri kardiostimulátor). Manipulácia s kardiostimulátorom môže v zásade viesť na arytmie so zodpovedajúcimi následkami.